Spusťte siete a lovte!
Lk 5, 1-11:
Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby poslúchal slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. (2) A uzrel dve lode pri jazere; rybári už boli vystúpili z nich a prali siete. (3) Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá bola Šimonova, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. (4) Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! (5) Odpovedajúc Mu Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili; ale na tvoje slovo spustím siete. (6) Len čo to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. (7) I dali znať pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali.(8) Keď to videl Šimon Peter, padol k Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. (9) Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili.;(10) podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. (11) Potom priraziac ku brehu všetko zanechali a nasledovali Ho”. Amen
Bohumilí kresťania!
Je mnoho ľudí, ktorí sú vynikajúci odborníci vo svojej práci a profesii, ale ani ten najväčší odborník sa nemôže porovnávať s Ježišom Kristom. Ježiš je jedinečná osobnosť a preto stojí trvalo v centre pozornosti nášho života. Stojí dokonca v centre celých dejín a vesmíru. To je naše kresťanské poznanie a vyznanie. Nemôžeme sa preto k Jeho osobe a dielu nevracať znova a znova, nemôžeme nemyslieť na Neho, nech čokoľvek konáme, riešime a podnikáme.
Šimon Peter si spočiatku myslel, že Ježiš je síce jedinečný odborník v náboženských a morálnych otázkach, ale zrejme nerozumie dobre jeho práci rybára, v ktorej bol on majstrom a profíkom. Preto na Ježišovu požiadavku: “Odraz na hlbinu, spuste sieta lovte!“, odpovedal sebavedovými slovami, ktoré sú síce zdvorilým, ale rozhodným odmietnutím Pánovej žiadosti.” Majstre, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili”. Ako majster rybárskeho remesla bol presvedčený, že má “navrch” v tejto oblasti a stavil by zrejme na to celý svoj život. Ježiša vnímal s úctou ako majstra v oblasti náboženskej, duchovnej, v poznaní Písma a Božieho slova, preto k tomu všetkému doložil: “ale na tvoje slovo spustím siete”. V duchu sa ale zrejme usmieval a myslel si, že má pravdu. O to väčšie bolo jeho prekvapenie po spustení sietí. Siete plné rýb vnímal Peter a jeho spoločníci ako div a zázrak, ktorý vykonal niekto, kto má zvláštnu moc a hodnotu. Šimon Peter vtedy povedal:“ Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek“!
Ľudia, ktorí Ježiša Krista nepoznajú si myslia, že v každodenných činnostiach a prácach ich povolania nemôže byť nikto múdrejší a schopnejší ako oni. Nikto, kto by prevyšoval ich vedomosti, zručnosť a šikovnosť. Horšie je, ak si to myslia aj kresťania, ktorí do svojho každodenného života akosi nechcú “vpustiť” Ježiša, aby im radil a pomáhal. Nie je dobrá viera v seba. Ak si kresťan myslí: “Ja sám všetko viem najlepšie, všetko zvládnem, vykonám a zabezpečím tak seba i rodinu! Nepotrebujem, aby sa mi do môjho povolania plietol Ježiš, ani Pán Boh”.
Slovo evanjelia upriamuje na nás otázku, ako žijeme a zmýšľame my? Či dovoľujeme Ježišovi hovoriť a zasahovať do našich, takzvane bežných problémov, do našich každodenných prác a riešení, aby sa v celom našom živote dokazoval ako Pán? Aby Mu tak v konečnom dôsledku patrila naša chvála, oslava a vďaka ako Pánovi všetkého a všetkých. Aby bolo zjavné, že On je Pánom nad všetkým, aj nad prírodou, ale aj nad nami a naším každodenným životom.
Veľa kresťanov si predstavuje náboženský život tak, ako sa na začiatku ukázal Peter. Peter síce vnímal Ježiša ako kazateľa Božieho slova, prípadne ako učiteľa morálky a cítil, že Mu v tejto jeho práci má pomocť. Hovorí o tom úvod dnešného textu. Ježiš chcel prehovoriť k zástupom a Peter Mu preto rád “urobil kazateľnicu”. Veľkoryso dal Ježišovi k dispozícii svoju loďku, abyz nej kázal. Odrazil od brehu, aby Ho všetci počuli a videli. Zrejme bol spokojný sám so sebou, ako on pomohol Ježišovi svojou prácou. Potom už Ježišovo slovo mohlo znieť a ľud mohol počúvať. Aj Peter počúval, zrejme spokojný sám so sebou, so svojím skutkom a službou pre Ježiša. Ale to, čo Ježiš kázal a hovoril ho zrejme nijako zvlášť neoslovilo. Jeho kázeň sa ho osobne nedotkla preto, lebo budoval na sebe, na svojom skutku pre Ježiša a pre tých ostatných ľudí. Cítil sa sebaisto a bezpečne.
Mnohí kresťania urobia pre Ježiša všeličo. Vybudujú, alebo opravia kostol, aby Ježišovo slovo mohlo znieť, ale samotné slovo a Ježiša do svojho života neprijímajú a nežijú k Jeho sláve . Ako vieme a spoznáme že Ježiš je naozaj jedinečný? Že Jemu patrí najvyššia česť a sláva a trvalá chvála našich sŕdc a duší? Odpovedáme slovom dnešného evanjelia. Najprv tak, že poznáme a vyznávavame s apoštolom Petrom: “Pane, som hriešny človek”! Ak uzávame, že Ho potrebujeme a On je “ten svätý Boží” a my sme iba stratení hriešnici, ktorí potrebujú Jeho milosť a odpustenie sme na dobrej ceste ! Pri stretnutí so skutočnou svätosťou bledne akákoľvek záslužnosť a vyvýšenosť človeka. Vtedy človek cíti svoju biedu, neistotu, stratenosť.
Prejavom hriešnosti človeka a na druhej strane svätosti a jedinečnosti Ježiša je však aj to, že On nekoná a nepostupuje podľa našich predstáv, a ani podľa našich prosieb, často zmätených, vyslovených bez pôsobenia Ducha Svätého. Peter totiž žiadal, aby Ježiš odišiel od neho! Cítil sa zneistený a ohrozený Božou prítomnosťou a svätoťou. Ježiš ale nekoná tak, ako chce Peter, alebo ktorýkoľvek iný hriešnik.
Znova a znova Ježiš tým, ktorí svoj hriech spoznávajú a vyznávajú prináša milosť a odpustennie hriechov. Nielen Šimonovi Petrovi, ale aj nám chce povedať, že On prišiel práve pre nás. Každého chce povolať k nasledovaniu, na cestu do svojho kráľovstva. Aj Šimona Petra, aj jeho spoločníkov. A každého určitým spôsobom poveruje l službe “rybára” pre Božie kráľovstvo. Preto Petrovi povedal: “Hovorím ti, odteraz budeš ľudí loviť ”. Budeš nielen sám prijímateľom Božej milosti, odpustenia hriechov a radostnej istoty spasenia, ale budeš aj iným pomáhať, aby poznali, že je potrebné, aby prijali Božie spasenie a ponuku milosti v Ježišovi.
Aj každého z nás chce Ježiš osloviť, každého chce zbaviť jeho povyšovania, ale aj sebaponižovania. Ukazuje, že nie my sami sme najmocnejší a najschopnejší, ale zároveň chce svoju Božskú moc a silu použiť pre nás. Nechcee odísť od nás, napriek našej hriešnosti, alebo nedostatočnosti, ale chce všetkým odnímať hriechy svojou milosťou. Všetkým prináša ponuku odpustenia. Jedno ale nechce! Nechce odísť od nás, z nášho života. Chce, aby sme aj my omilostení, našimi osobnými darmi slúžili cieľom a zámerom Božieho kráľovsta.
Milí bratia a sestry!
Budujme svoj život na tejto Pánovej milosti, láske a odpustení. Žime k Ježišovej sláve. Dovoľme Mu vchádzať do našich životov a každoddených prác, úloh, povinnnstí a problémov, aby nám ich pomáhal riešiť – a my, spoznávajúc Jeho dobrotu, stávajme sa nielen poslucháčmi, ale aj Jeho skutočnými služobníkmi a nasledovníkmi. Tak, ako Šimon a tí galilejskí rybári ktorý boli s ním. Za ich príkladom aj mnohí iní po nich.
Nebudujme istotu spasenia na sebe a na svojich dielach, či domnelých zásluhách, ale na osobe a milosti Ježiša Krista. Ježiš je Pán, Syn Boží a Spasiteľ. Je jedinečný a hodný všetkej cti a slávy, po všetky dni nášho života i na veky vekov. Amen.
5.nedeľa po Svätej Trojici Ľubomír Batka st.
Slovak