Ja ich požehnám
Po všetky dni Ťa chválime, meno tvoje velebíme!
Stvoriteľa, Spasiteľa, i nášho Posvätiteľa,
chráň nás z trónu najvyššieho, od hriechu a moci jeho,
Milostivý, milostivý, buď nám Pane dobrotivý,
V Teba dúfame a vieme: zahanbení nebudeme! Amen. (ESP 185, 5)
4 M 6, 22-27:
”Hospodin hovoril Mojžišovi: (23) Hovor s Áronom a jeho synmi a povedz im: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: (24) Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! 25) Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad Tebou a nech ti je milostivý! (26) Nech obráti Hospodin svoj obličaj k tebe a nech ti udelí pokoj! (27) Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a Ja ich požehnám”. Amen
Bratia a sestry v Kristu Pánovi!
Kresťanská cirkev slávi dnes sviatok Svätej Trojice. Pripomíname si dielo Trojjediného Pána Boha a ďakujeme zaň. Je to dielo Boha Otca, ktorý je Stvoriteľ všetkých viditeľných i neviditeľných vecí. Toho, ktorý voči všetkému stvorenstvu každodenne dokazuje svoju otcovskú lásku a starostlivosť. Preto aj my môžeme vyznávať slovami Žalmistu: “Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza…”. (Ž 23)
Trojjediný Pán Boh sa nám dal osobitne poznať a osobitne sa vyjavil vo svojom Synovi, v nášom Spasiteľovi. Nádherné je posolstvo evanjelia o zjavení Božej milosti celému svetu, ako ho počúvame cez Vianoce. Zvesť o tom, že Boh prišiel k nám v ľudskom tele Ješiša. Ale strhujúce je aj posolstvo o vykupiteľskej smrti a vzkriesení Pána Ježiša pre naše ospravedlnenie. Toto posolstvo dáva novú dimenziu nášmu životu, pretože nás upozorňuje na to, že sme stvorení nielen pre život časný, ale aj pre život večný, pre večné spoločenstvo s Bohom Otcom, Synom i Duchom Svätým. Apoštol Pavol nám pripomína vždy nanovo:“Veľmi draho ste boli kúpení.” To znamená, že Ježiš svojou svätou krvou platil za naše vykúpenie a vyslobodenie z moci hriechu, diabla a smrti k životu lásky, svetla a pokoja. Oslavujeme aj Ducha Svätého a ďakujeme Mu opätovne za dielo posvätenia, ktoré koná v nás a pre nás. Mocou Ducha Svätého stávame sa ľuďmi viery v tomto svete. On ju prináša a dáva do srdca človeka skrze Slovo Božie a sviatosti Pána Ježiša Krista. Duch Svätý nám otvára oči pre hodnoty duchovné, neviditeľné, ale nekonečne vzácne. Dáva nám duchovnú silu a tým pôsobí v našom duchu a duši odvahu, aby sme v tomto svete nasledovali šľapaje Kristove a aby sme žili novým životom, podľa Božích prikázaní a príkladu Ježiša Krista.
Vieme, že bez moci a pomoci Ducha Svätého nie sme schopní takto žiť a zotrvať v posvätení a v novote kresťanského života. K tomu potrebujeme ustavičné a vždy nové požehnanie a dary Božej milosti. Toto požehnanie potreboval už ľud SZ, ktorý si viac ako ktorýkoľvek iný národ uvedomoval Božiu vyvolenosť a povolanosť k večnosti. K tomu potreboval spoločenstvo s Pánom Bohom, ktoré sa dialo v bohoslužobnom stretávaní. Izraelci ako pútnici do zasľúbenej zeme mali prenosný Boží stánok na púšti a neskôr v Jeruzaleme chrám, ktorý im pripomínal, že sú súčasne pútnikmi do nebeskej vlasti. Preto so Žalmistom spievali: “Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine vojov, duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových “… Vedeli o hodnote Božej pomoci a duchovného občerstvenia.
Úlohou kňazov, počnúc od Árona bolo žehnať ľud Boží. To znamená sprotredkovávať mu Božie dobrodenie a dary. O tom svedčí aj náš dnešný svätý text, v ktorom Hospodin hovorí Mojžišovi a skrze neho s Áronovi: Požehnávajte Izraelcov! To je vôľa Božia aj s nami, ľudom NZ. Nielen Izrael, ľud SZ, ale aj ľud NZ, teda cirkev Kristova potrebuje to isté Božie dobrodenie a požehnanie. Ono je nielen želaním, ale priamo dávaním. Je darom Božej pomoci pre život Jeho ľudu.
Trojnásobné žehnanie, nazývavé v našej cirkvi Aronovským požehnaním nám pripomína Trojicu svätú v jej prejave a konaní. Žehnanie a dobrodenie: stvoriteľské, so súčasnou ochranou života. Dielo vykupiteľské a dar odpustenia hriechov, ale aj dary, ktoré sú trvalými darmi Božieho pôsobenia: pokoj časný i pokoj večný. V dnešný sviatočný deň si toto Božie požehnanie a pôsobenie v tomto našom spoločenstve chceme uvedomiť. Zároveň chceme náš život aj konfrontovať s týmito Božími sľubmi a darmi, či a nakoľko sa otvárame pôsobeniu Ducha Svätého a či netúžime prežívať svoj život bez Božieho prispenia – ako keď malé dieťa skúša chodiť bez pomoci rodičov a hovorí: ja sám, ja sám!
Pri konfirmácii sme všetci ďakovali Pánu Bohu i rodičom za ich lásku a pomoc a zároveň sme na základe dovtedajších skúseností a poznania sľubovali vernosť Pánu Bohu a spoločenstvu veriach, do ktorého sme boli prijatí. Potom sme sa všetci stali pútnikmi tohoto živta. Pomaly sme sa postavii na vlastné nohy, opúšťali sme svoje rodiny, rodičov, aby sme začali vlastnú cestu života. Mnohí z nás opustili svoje rodisko a tak aj korene, ktoré nás dovtedy držali: rodičov, školu i cirkev…Cesty každého z nás boli jedinečné, osobitné, zvláštne. Naučili sme sa amostatnosti v práci i v myslení.
Nakoniec však vždy príde chvíľa, keď sa máme, alebo aj musíme trošku zastaviť, poohliadnuť dozadu, hodnotiť, možno aj prehodnostiť naše cesty, myšlienky a úsilie. Boli sme naozaj iba my sami za tým, čo sme dosiahli v živote? Alebo predsa len bol niekto s nami, podopieral nás, požehnával naše dobré snahy? Nebol azda s nami Hospodin a nedával nám chlieb každodenný i iné dary – ako to pripomína náš reformátor M.Luther – aj bez nášho modlenia? Lebo takto sme sa to aj učili, ale možno už zabudli. Ježiš povedal: “On – totiž Otec – dáva vychádzať slnku na dobrých aj na zlých, a zosiela dáď na spravodlivých i na nespravodlivých.” Rozdiel medzi ľuďmi dotknutými Božím duchom a ostatnými je iba jeden. Jedni si Božie požehnanie a pôsobenie uvedomujú a preto Bohu ďakujú a oslavujú Ho, a iní nie. Všetko pripisujú iba sebe. Preto sa dnes pýtajme: Bol Boh s nami a či nie? Poznali ste Jeho moc, Jeho dobrotu, ochranu a milosť, jeho požehnanie v uplynulom období cirkevného roku a rovnako aj v rokoch predchádzajúcich? Dával nám dobré dary aj bez nášho modlenia, ako to pripomína aj apoštolské slovo?
Dnes sa stretáme, aby sme krátko, ale srdečne poďakovali za všetko Trojjedinému Bohu, ako vďačné deti Božie. Nepoznám vaše životy, vaše osobné a osobitné skúsenosti, milí bratia a sestry, ale myslím, že je mnoho vecí, ktoré ste prijali a zakúsili, o ktorých môžete povedať: áno, spoznal som a prijal mnohé dobré dary Božie, pomoc a požehnanie.
Bratia a sestry!
Po nedeli Svätej Trojice sa začne pre nás druhá polovica cirkevného roku a nová životná cesta. Ako ľud Boží a pútnici, ktorí chcú prísť k nebeským vodám odpočinutia, smieme s dôverou prosiť a očakávať aj ďalšie prejavy Božej milosti. Všetko to, čo obsahuje Boží sľub v Áronovskom požehnaní: Požehnanie života a chranu pred každým zlom. Utvrdenie v istote o trvalej Božej milosti o Božom úsmeve nad nami v dare odpustenia hriechov. Ale i radosť z obrátenia Božej tváre k nám a dare pokoja časného i večného. Vtedy, keď budeme pamätať na to, že Pán Boh je s nami a nie je ďaleko od nikoho z nás, budeme iste chcieť vždy byť aj my s Ním. Nebude nám zaťažko so srdcom plným detinskej dôvery a radsti prosiť a očakávať Jeho požehnanie. A budeme Mu iste aj naďalej úprimne ďakovať a Jeho sväté meno vyvyšovať a oslavovať! Kiež sa to plní a uskutoční pri všektých vás, aj v druhej polovici toho jubilejného roku Pánovho! Amen
Nedeľa Svätej Trojice – Prietrž 2017 – Ľubomír Batka st.
Slovak