Svedectvo Petra o vzkriesení
Pre všetkých, Kriste, vstal si z hrobu,
a vstávaš zas –
ó, vstaň i v nás
a posilň svojich, jak v tú slávnu dobu.
Nech cítime i v ťažkom žitia boji,
že vždy sme Tvoji, i my sme Tvoji,
na nich tá Tvoja láska spomína –
veliká, šťastná, Božia rodina. Amen
Sk 10, 39 – 43:
“ A my same svedkami všetkého, čo činil v Judskej krajine a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. (40) Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa (41) nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. (42) A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. (43) O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho”. Amen
Bratia a sestry v Pánu!
Kresťanom je známe stvoriteľské Božie slovo, ktoré ako prvé zaznelo z úst Stvoriteľa: “Buď svetlo”! O tomto prvom stvorení je napísané: “Boh riekol – a stalo sa”. Vzkriesenie Ježiša Krista, ktoré aj dnes slávime, môžeme označiť za nový Boží stvoriteľský čin, za nové stvoriteľské dielo a vznik nového života.
Tak, ako zaznelo pri prvom stvorení slovo: “Buď svetlo” a odvtedy sa šíri a naplňuje vesmír a nestráca sa, tak aj Svetlo, ktoré sa šíri z otvoreného hrobu Ježišovho sa šíri v tomto svete a osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. Prítomnosť svetla si niekedy ani neuvedomujeme. Často ho vnímame ako niečo samozrejmé a prirodzené. Pán Boh nestvoril tmu, ale svetlo! Tma je iba nedostatok svetla.
Aj duchovná tma, ktoré ohľadom svetla Vzkrieseného Krista niekde panuje, je iba nedostatkom pravého svetla a Jeho prítomnosti. Kde Kristus nie je prijímaný vierou, kde Mu človek vo svojom srdci nechce dať nijaké miesto a priestor, tam je duchovná tma. Aby sa tak nedialo, ale aby Kristus vieru prebýval v ľudských srdciach a mysliach, každý potrebuje niekoho, kto mu o tomto svetle svedčí. Niekoho, kto človeka na Neho upozorní a povzbudí k prijatiu Toho, ktorý bol a je Svetlom sveta.
S Martinom Lutherom oprávnene vyznávame aj dnes slovo duchovného poznania z Malého Katechizmu: ”Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána veriť, ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval…”.
Zvesť evanjelia, radostného posolstva o Kristu, Víťazovi nad smrťou a našom Spasiteľovi je tým prostriedkom, skrze ktorý Kristus je zviditeľnený, poznávaný a prijímaný v živote ľudí. Každý z nás preto potrebuje nejakého svedka, zvestovateľa, alebo Božieho posla, ktorý nám o Kristu môže správne svedčiť. Ktorý nás upozorní vidieť Ho ako duchovné svetlo, ktoré neoslepuje oči, ale oči otvára. Evanjelium Ho zjavuje ako živého a prítomného Pána.
Druhý sviatok veľkonočný nám chce pripomenúť, že Pán Boh už všetko rozhodujúce a dôležité pre svet a záchranu hriešnikov vykonal vo vzkriesenom Kristovi, ale my Ho ako pravé Svetlo sveta máme prijať a plne Mu dôverovať. Veľkonočná viera a dôvera vo Vzkrieseného sa nerodila ľahko ani v srdciach zbožných žien, ani v srdciach Ježišových učeníkov. Evanjelista Marek pripomína, že ženy spočiatku: ” …Nikomu nič nepovedali, lebo sa báli”. Ani učeníci neboli hneď po vzkriesení svojho Majstra a Pána Jeho svedkami a Jeho apoštolmi. Preverovali si správu žien, skúmali zvesť o zjavení Pána emauským učeníkom a čakali na osobné stretnutie so Vzkrieseným. Iba tak sa mohla narodiť ich viera a iba tak sa mohli stať dôveryhodnými svedkami Vzkrieseného.
Keďže vieme, že “viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo”, musí nás trápiť, ak sa zvesť veľkonočného evanjelia nedostáva k ľuďom a k našim blížnym. Nie všetci pokrstení dostávajú dostatočné svedecvo o Kristu. Nie všade preniká svetlo od Kristovho otvoreného hrobu. Nie všetci kresťania prijali sviatosť Večere Pánovej a tak čistého evanjelia, aby ich viera bola ním posilnená, zregenerovaná a živá.
Bratia a sestry v Pánu!
Vypočuli sve slová zo Sutkov apoštolov, ktoré hovoria o tom, že slovo o Kristu má prísť naozaj ku všetkým ľuďom: k Židom i pohanom! Táto vec spočiatku nebola samozrejmá ani pre apoštola Petra. Počuli sme text, ktorý je vzatý z väčšieho odseku, v ktorom sa hovorí o tom, ako pomaly a postupne viera v evanjeium rastie a šíri sa medzi ľuďmi.
Svedectvá viery apoštolov nezaznievali v ich časoch a dobách v chrámoch, ale v domácnostiach. Evajelium zvesotvali skôr v malých skupinách, ako vo veľkých zhromaždeniach. Odstup Židov od pohanov, ale aj opačne, odstup pohanov od Židov bol značný. Jedni druhých sa obávali a tými druhými pohŕdali.
Dnešný úryvok hovorí o tom, ako bol apoštol Peter pozvaný do domu pohanského vojaka Kornélia a mal v jeho dome, medzi jeho príbuznými a priateľmi svedčiť o Kristu. Peter, povzbudený zvláštnym videním, ktoré mal, a hlasom, ktorý počul ako hlas Kristov, napokon hovoril a svedčil o Kristovi zhromaždením u Kornélia. Svoje svedetvo začínal priamo poukázaním na smrť Kristovu. Hovoril prítomným, ako “Ježiša zamordovali, povesiac Ho na drevo”. A potom hneď svedčí o tom, že Ho Boh vzkriesil v tretí deň a ako sa potom zjavoval vyvoleným svedkom. Tým, ktorých si vyvolil a ktorých aj po zmŕtvychvstaní pozval k svojej Večeri, aby poznali a pochopili, že aj naďalej bude práve takýmto spôsobom, vo sviatosti, so svojimi učeníkmi a apoštolmi.
Peter bol ten, ktorý bol v dome Kornéliovom prekvapený najviac. Prekvapený bol z novej skúsenosti, že aj pohania uverili. Bolo to zrejmé z prijatia, ktorého sa mu dostalo. Ale i z vďaky a radosti, ktorú prežívali prítomní pohania spolu s ním, keď sa radovali z odpustenia hriechov. Ich srdcia boli plné radosti a chvály z daru viery a pravého poznania o prítomnom a konajúcom Pánovi medzi nimi. Peter vtedy vvznal: ”Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo”. (v.35) Pokoj, ktorý Kristus Pán priniesol a prináša aj dnes sa narodil z viery v zmŕtvychvstalého Ježiša. Ak svet, alebo ktokoľvek z ľudí hľadá pokoj, porozumnie, odpustenie a zmierenie, nájde ich v Kristu, Pánovi.
Ak vierou príjmeme svedectvo evanjelistov a apoštolov o Kristu a dovolíme Duchu Svätému pôsobiť v nás, budeme môcť prijímať aj Jeho dary, ktoré pre nás má a ktorými nás chce naplniť, požehnať a obohatiť. Pritom je na povšimnutie, že Kristove dary sú darmi nielen pre jednotlivé osoby, ale aj pre rodiny a rodiaci sa cirkevný zbor v Kornéliovom dome. Povšimnutia hodnú sú aj slová, ktoré tu čítame: ” Prosili Petra, aby pobudol s nimi niekoľko dní”.
Svedectvo viery cítili a prežívali silne a bolo im zrejmé, že si ho môžu zachovať práve a len v spoločenstve veriacich. Tak, ako horiaci uhlík má dlhú životnosť a horúčosť vtedy, ak zostáva v pahrebe. Ale ak sa z nej uvoľní, ak z nej vypadne, rýchlo hasne. Tak aj veriaci človek si vieru udrží len v spoločenstve veriacich. Kto ho opustí, veľmi skoro duchovne hasne, duchovne vädne a usychá.
Bratia a sestry v Kristu!
Prosme dnes vzkrieseného a živého Pána, aby bol s nami a uprostred nás aj po skončení slávnostných dní. Aby naše rodiny zostávali takými, v ktorých pôsobí a koná On, vzkriesený Kristus, skrze slovo a sviatosti. Veľkonočné sviatky sa rýchlo pominú a začnú opäť všedné dni. Nebudú však všedné, ak v nich bude svietiť svetlo Kristovo. Svetlo evanjelia o Vzkriesenom, ktoré prináša tichú, ale pravú radosť nám, a nádej a silu k svedectvu našim blízkym a blížnym. Amen
2. slávnosť veľkonočná Prietrž 2017 Ľubomír Batka st.
Slovak