VODY – Červené more
Biblický text: 2 M 13 a 14
Pôstna doba má svoj vážny úvod i dramatické vyvrcholenie, po ktorom nasleduje radostná oslava Pánovho víťazstva. K úvodu patrí poznanie vlastnej biedy, volanie k Pánu Bohu o pomoc a príprava cesty vykúpenia. Dramatickým vyvrcholením sú udalosti, ktoré si pripomenieme na Zelený štvrtok a na Veľký Piatok. Z nich sú najvýznamnešie najmä Ježišovo posledné slávenie Paschy s učeníkmi a ustanovenie Jeho svätej večere, následný prechod cez potok Kedron do Getsemane, utrpenie a smrť na kríži a uloženie do hrobu. Za zdanlivým koncom prichádza však predivné zmŕtvychvstanie a oslava Božej moci.
Všetko toto má svoj predobraz v živote ľudu Božieho SZ, koncentrovaný najmä do udalostí pri Červenom mori. To, čo sa odohralo pred prechodom Červeného mora, počas prechodu a po ňom je úžasná dráma, v ktorej vyniká konanie Hospodina, “čo za Mojžiša žil a dodnes sa nezmenil”, ako to vyjadruje refrén nábožnej piesne.( ES č.620,1)
Na volanie zotročeného ľudu Izraela prišla dvojaká odpoveď. Faraónova odpoveď bola taká, že reptajúcim zvýšil pracovné normy a pritiahol uzdu slobody kde sa len dalo. Tak to robia mocní vždy. Ak sa niekomu zdajú malé platy, alebo dôchodky, upraví sa cena energií, skomplikuje sa zdravotná starostlivosť a obmedzí sa sloboda prejavu. Hovorenie a názorné ukázanie problému je vraj, nemorálne.
Inak koná Hospodin. Počuje volanie biednych a pripravuje záchranu. A tých, čo zneužívajú moc napomína slovom a ak to nestačí, prichádzajú aj tresty a pády mocných z trónov. To sa stalo aj v starom Egypte.Úpiacemu ľudu poslal Hospodin záchrancu v osobe Mojžiša. Keď slová a menšie tresty nepomáhali, prišla desiata rana, smrť prvorodených. Keď anjel zhubca obchádzal domy Egypťanov a faraón a jeho suita žali to, čo rozsievali, Izraelci v chvate opúšťajú Egypt. Spoliehajú sa na sľub Hospodinov a konali podľa Jeho nariadenia. S dôverou potierajú dvere svojich domov krvou zabitého baránka, konzumujú ho s narýchlo upečeným nekvaseným chlebom a horkými bylinami a vydávajú sa na cestu do zasľúbenej zeme.
Ak by ich bol viedol iba sám Mojžiš, boli by zrejme išli najkratšou a najpoužívanejšou cestou. To by však znamenalo prechod cez krajinu Filištíncov ( Feničanov) a možný vstup do vojny, v ktorej by neozbrojený ľud z púšte ťahal za kratší koniec. Čakala by ho buď smrť, alebo nové otroctvo. Preto “Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori.” Izraelci síce odchádzali “ako voje v bojovej pohotovosti”, ale jedinou účinnou zbraňou ktorú mali bola Mojžišova pastierska palica. Skutočné vedenie mal v rukách Hospodin. “Oblakový sĺp vo dne ani ohnivý sĺp v noci sa nevzdialil spred ľudu”. (2 M 13, 22)
Krátko po vyjdení z Egypta “sa zmenilo zmýšľanie faraónovo a jeho služobníkov voči ľudu Izraela”. ( 2 M 14, 5) Preto “dal zapriahnuť do svojho voza – a vzal 600 vybraných vozov. Na každom boli vynikajúci bojovníci. Hospodin zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna a ten prenasldoval Izraelcov; Izraelci vychádzali pod ochranou zdvihnutej ruky”. ( 2 M 14, 7- 8) Ak by sa východ z Egypta nebol udial pod ochranou ruky Hospodinovej, výsledok exodu by bol zrejme iný. Nebeský vodca má však “cesty nad všetky cesty a prostriedkov tisíc”.
Prekvapujúcou skutočnosoťu je, že Hospodin viedol svoj ľud do mora. Zdanlivo do istej smrti. Tak to videli aj samotní Izraelci a hovoria Mojžišovi: “Či nebolo hrobov v Egypte, že si nás vyviedol zomrieť na púšti? Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta?” (14,11) Ale Mojžiš povedal ľudu: ”Stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu. – Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho”.
( 14, 13-14) Pred vodami Červeného mora povedal Hospodin Mojžišovi: “Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu”. Keď to Mojžiš urobil, “Hospodin zaháňal more silným východným vetrom cez celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili”. (14,21)
To, čo je podľa ľudského vedomia a poznania istá smrť, bola mocná a účinná cesta k záchrane. More a vody boli z Božej moci premožené, rozdelené a dno mora vysušené. Tento Boží skutok priviedol ľud Izraela k úspechu a neskôr k slobode a novému životu. Pre faraóna, jeho vojsko a bojovoé vozy sa však Červené (Trstinové ) more stalo hrobom.
Je to jednoznačné svedectvo a skúsenosť Božieho ľudu o veľkej moci a pomoci Božej. Ľud Izraela prešiel cez rozdelené vody mora bez úhony na druhú stranu a jeho existencia až dodnes svedčí o Božej mimoriadnej ochrane. Tie isté vody mora sa však nanovo spojili a stali sa vodami súdu pre faraónovu zbrojnú moc, ktorá bola zničená. To je zároveň odkaz pre každú zlú moc a mocnosť.
More nemusí byť vodou záhuby a smrti, ak je s nami Boh, ktorý bojuje za svoj ľud. Toto krédo si Izrael nesie dejinami ako základnú genetickú výbavu od chvíle záchrany pri Červenom mori. Pravý Izraelec sa vždy hlási k tomuto Božiemu skutku a vyznaniu: Hospodin je Pánom nad každou zlou mocou i nad smrťou a má východisko zo smrti.
Keď apoštol Pavel písal cirkvi do Korintu o tomto skutku ako o dôkaze Božej milosti, poskytol ľudu Novej zmluvy aj nový a plnší pohľad na udalosť záchrany, ako sa bežne chápala v Izraeli. Jeho kázeň je hlbšia a univerzálneišia, ako iba púhe zopakovanie histórie predivného prechodu Izraelcov cez Červené more. Apoštol hovorí: “Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori…” .(1 K 10, 1- 2) Tak, ako sa začal nový život Izaelcov zostúpením do mora na Boží pokyn, tak začína nový život pre ľud NZ skrze Krista. Taký je začiatok cesty k trvalej záchrane, k životu v nebeskom Kanaáne. Cesta do Kannánu bola cesta za Mojžišom, pod oblakom a cez vody mora. Cesta vykúpených Kristom Pánom do nebeského Kannánu má svoj začiatok v Kristovej smrti, v Jeho zostúpení do ríše smrti, ale súčasne aj exodom z nej k novému životu.
Pán Ježiš prešiel touto cestou pre nás a volá nás k dôvere prijať Jeho záchranu a spoločenstvo, ktoré vytvára v svojom Krste, ktorý ustanovil. Krst svätý môžeme prijať ako dar milosti pre nás a je Božím dielom. Aj tu platí to, povedal ľudu Izraela Mojžiš: ”Vy buďte len ticho, Hospodin bude bojovať za vás”. Preto v liste Rímskym apoštol Pavel napísal: “Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu s Ním sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života”.
(R 6, 3-4)
Tak, ako SZ Izrael nemohol pre svoju záchranu urobiť nič, iba v dôvere volať k Bohu a potom poslúchnuť Mojžiša, tak aj my, ak túžime mať účasť na večnom živote. Smieme k Pánu Bohu volať a prosiť Ho o pomoc a potom sa držať Krista Pána. Plniť Jeho prikázanie, keď hovorí: “krstite… !” a dôverovať Jeho sľubu: “ Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí bude odsúdený”. (Mk 16,16)
Po jedinečnej záchrane a dosiahnutom víťaztsve z Božej milosti, nastal pre Izrael čas radosti a oslavy Hospodina. Prorokyňa Mária, Mojžišova a Áronova sestra viedla spev a tanec zachránených, predspevujúc refrén víťaznej piesne: “Spievajte Hospodinu, lebo sa veľmi preslávil, kone i jazdcov vrhol do mora.” ( 2 M 15, 21)
Po tomto slávnom a novom začiatku prichádza postupne čas na sprítomňovanie si prikázanej paschy. Táto sviatočná večera je Hospodinovou oslavou a upomína zachránený ľud na Darcu a Záchrancu. Spája dospelých i deti v jedno spoločenstvo. Pre rodinu platí: ”Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: Čo to znamená?, odpovedz mu: Silnou rukou vyviedol nás Hospodin z Egypta, z domu otroctva”. ( 2 M 13,14)
Nepochybne, že nie inak to má byť aj v kresťanskej rodine, ktorá oslavuje nielen Kristovo utrpenie, ale aj Jeho slávne vzkriesenie pre nás. Pôstny čas i sviatky veľkonočné sú príhodným časom k mnohým otázkam detí a pre svedectvá viery dospelých. Časom k verným a pravdivým odpovediam o Božích skutkoch záchrany. K tým, ktoré Boh vykonal prostredníctvom Mojžiša pre Izrael, ale aj k tým, ktoré konal a vykonal prostredníctvom smrti a vzkriesenia Ježiša Krista pre všetky národy i pre nás. Všetky sú povzbudením vo viere, že záchrana Hospodinova prichádza v každom čase. Amen
Ľubomír Batka st.
Slovak