Nový rok, obrezanie Krista Pána a život z viery
S novým ránom – nový rok,
Bože dobrý, Bože milý,
požehnaj náš každý krok,
udeľ viery, udeľ sily,
by sme Teba – veľkí, malí –
uctili a poslúchali,
a tak mali v hojnosti,
to, čo k žitiu prináleží,
z lásky Tvojej – štedrosti. Amen
Gal 3,23-29:
“Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť. (24) Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. (25) Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. (26) Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši. (27) Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. (28) Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši. (29) A ak ste Kristvi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia”. Amen
Sviatočné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánu!
Dnešné novoročné ráno a prvý deň roku vnímame ako nový začiatok nášho života. Nad starým rokom sme vyslovili svoje absolutórium – teda považujeme ho za uzavretý. Vzali sme na vedomie všetky aktíva a pasíva, ku ktorým už nič nemôžeme pridať.
Nový rok nám prináša nové výzvy a ciele a mnohí od neho očakávajú lepšie dni a týždne. K novej životnej ceste si navzájom želáme všetko najlepšie. I ja vám všetkým prajem šťastlivý nový rok!
Mnohé blahoželania a želania vyslovujeme aj my kresťania, aj keď nezabúdame, že len málo závisí od nášho želania a priania, ale všetko závisí od Božieho požehnania. Preto prichádzme aj v dnešný deň do chrámu na služby Božie, aby sme v mene Božom vykročili na novú cestu a tak žili i konali podľa Jeho svätej vôle. To, za čo sme včera ďakovali je dnes predmetom našich túžob a nádeje: Milosť nášho Pána, láska Božia a účastenstvo Ducha svätého nech je so všetkými nami!
Včera sme si v kázni pripomenuli, že závierka občianskeho roka nie je cirkevným sviatkom. Dnes, naopak, treba zdôrazniť, že začiatok nového roku je súčasne aj cirkevným sviatkom. Dnes si zo života Pána Ježiša Krista pripomíname Jeho obrezanie a predstavenie v chráme, ktoré bolo vykonané podľa obyčaje zákona Mojžišovho, ako nám o tom svedčilo evanjelium.
Prikázaná obriezka v SZ znamenala podrobenie sa zákonu Mojžišovmu a tak aj zákonu Božiemu. Táto skutočnosť pripomína nám, ľudu NZ, že Pán Ježiš, Boží Syn ktorý prišiel na svet, vyplnil Boží zákon aj za nás. Vyplnil nielen túto jednu požiadavku zákona, ale aj všetky ostatné. Všetky, ktoré ani pohania, ale ani Židia nedokázali ani zďaleka splniť. Preto sa cestou zákonana a jeho plnenia nemohli dostať k Bohu a získať Božie ospravedlnenie.
Apoštol Pavel v dnešnom texte o tom hovorí a svedčí takto:
” Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona, až do času viery, ktorá sa mala zjaviť. Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom”.
Ježiš prišiel na svet, aby otvoril novú cestu k zmiereniu Boha s hriešnym človekom a svetom. Pán Ježiš zákon Boží nezrušil, ale naplnil ho aj za nás. Jeho príchodom sa preto začala nová doba, doba milosti. Božia milosť je ponúknutá každému skrze Krista. Slová apoštola: ”Prv však, ako prišla viera “…znamenajú to isté, ako keby povedal: Prv však, ako prišiel Ježiš!
Hodnota Božieho zákona bola a je v tom, že zákon Boží je vychovávateľom človeka po Krista a ku Kristu. Spasenie a nový, večný život nám však získal a zabezpečil On sám svojou poslušnosťou, svojimi zásluhami a svojím vyplnením zákona. Vrátane zákona a prikázania lásky k Bohu a k blížnemu. Od času príchodu a dokonaného diela Kristovho už nie sme pod vychovávateľom, ale “vierou sa stávame synovia – a dcéry – Božie”.
Bratia a sestry v Pánu!
Tak, ako si s vďakou pripomíname znovu a znovu Kristov príchod na náš svet, tak si pripomíname aj ôsmy deň po Jeho narodení, keď Pán Ježiš začal napĺňať Boží zákon za nás a pre nás. Ôsmy deň je teda slávnym dňom, ktorým sa začal nový vek, nová éra a nový vzťah medzi nebom a zemou, medzi všemohúcim Bohom a hriešnym človekom. Boh sám, skrze Krista zaplatil naše účty a dlhy lásky a vyhlásil dobu milosti. Na nesplatené účty sveta vyhlásil svoje absolutórium.
Aký záver z toho vyvodíme my, milí bratia a sestry?
Apoštol Pavel a všetci, ktorí Krista prijali vierou, si uvedomili, že sa skrze Neho stali Božími deťmi. A keď deťmi, tak aj dedičmi Božími a Kristovými. Preto aj my, odpovedajúc na dnešnú dobrú správu o začiatku novej doby a o možnosti byť ospravedlnení skze Krista, príjímajme Jeho službu a žime s Kristom Pánom.
Pripomeňme si aj dnes, že Božiu milosť v Kristovi sme prijali aj my už vtedy, keď sme boli v Krista Pána pokrstení. Keď sme si, ako hovorí apoštol Pavel “Krista obliekli”. To je to rúcho a tie šaty, ktoré vidí na nás Pán Boh. On chce vidieť toto rúcho na nás a nehľadí na naše vlastné zlyhania. Nepozerá na naše staré rúcho, na rúcho starého Adama, či Evy.
Stvoriteľ to už v raji predznačil svojím konaním, keď hriešnikov z rajskej záhrady sám zaodel do záster, ktorými prikryl ich hriech. Pre všetkých ich potomkov to urobil v dare Krstu svätého. Už nie telesná obriezka, ale Kristov Krst je rúchom spravodlivosti pre nás. Nie iba Židia, nie iba muži, ale všetci ľudia bez rozdielu môžu byť a môžu sa stať Božími deťmi.
Kristovo podrobenie sa zákonu neznamená teda jeho zrušenie, ale naplnenie. K naplnenému zákonu človek už nemôže a ani nemusí pridávať vlastné zásluhy. Je to dostatočné dielo v Božích očiach. Preto platí apoštolské slovo: “A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zaľúbenia”.
To, čo dostal pre vieru Abrahám, otec viery, dostáva každý, kto je Kristov. Novú rodinu, novú vlasť, novú budúcnosť, nové požehnanie. Ide len o to, či sme Kristovi a či chceme vo viere v Neho žiť. Začínať naše cesty s Ním a s Ním ich aj dokonávať.
Milí bratia a sestry!
Byť v Krista oblečení, znamená život s Kristom. Tak, ako si športovci s hrdosoťu obliekajú dres svojej krajiny ktorej sa cítia súčasťou, tak aj my kresťania evanjelici nosme s hrdosťou naše vlastné dresy, život z viery v evanjelium. Naše výsostné znaky a symboly našej slobody, dôstojnosti a hodnosti. Znaky a prejavy života, ktorý bude jasne svedčiť, že sme Kristovi.
S nastávajúcim novým rokom vstupujeme do významného zápasu a behu – jubilejného päťstého roku Lutherovej reformácie. Aj jej znakom a vlajkou je Pavlovo poznanie, že ospravedlnení sme z Božej milosti, skze Krista, ktorého prijímame vierou. To je základný znak a symbol reformačného odkazu i svedectva evanjelia.
To neznamená, že iné roky, pred, či po tomto jubileu sú menej dôležité a významné. Ide však o tom, aby sme nezlyhali vtedy, ak príde k možnému zneváženiu našej evanjelicko – kresťanskej viery, nášho dresu s výsostnými znakmi, ktorými sú Božia milosť, Kristove zásluhy a naša plná dôvera v Neho, ako nášho Spasiteľa.
Ani vtedy, keď svet bude pozorne sledovať, aký je ten náš život, založený na evanjeliu, na viere v Krista a na radostnej vďake za to, čo sme dostali bez našich zásluh.
Dokážme naše detinstvo Božie, príslušnosť ku Kristu a vďačnosť za nebeské dedičstvo novou poslušnosťou a radostným nasledovaním Pána aj v tomto novom roku. Amen
Nový rok 2017 – Obrezanie Krista – Prietrž – Ľubomír Batka st.
Slovak