Sviatky zjavenej milosti

Sviatky zjavenej milosti

Buď pozdravený, Mesiášu, Kriste,

– kto hosťom drahším dnes nám ako Ty?

Kto iný zažne zore zápalisté,

rozptýli slnkom žitia temnoty?

Kto zvládze pravdou – sveta tohto klam?

Radosťou slová čie hruď opoja?

-Ó, vitaj, vitaj i dnes medzi nami,

predivný Radca, Knieža pokoja! Amen

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Vianočné sviatky ktoré svätíme s celým kresťanským svetom, majú plným právom tie najkrajšie mená a prívlastky. Nevznikli náhodou! Ak niekto povie, že Vianoce sú sviatky radosti, nemôžeme prehliadnúť správu, že od prvých Vianoc zneje všetkým ľuďom slovo Božieho posla: “Nebojte, lebo zvestujem vám veľkú radosť..”! 

Ak ich niekto nazve sviatkami darov, nemôžeme prehliadnuť fakt, že na prvé Vianoce sme dostali všetci dar nad všetky dary, dar Spasiteľa a Vykupiteľa.

Ak Vianoce nazveme sviatkami rodiny, tak vidíme že aj Boží Syn prišiel do ľudskej rodiny. Vstúpil najskôr do srdca Márie a podom aj pod jej srdce. Bol prijatý vierou aj v srdci jej snúbenca Jozefa. Ich láska bola požehnaná skrze Krista a Pán Boh z nich vytvoril legitímnu rodinu v ktorej Ježiš vyrástol.

Niektorí hovoria o Vianociach ako o sviatkoch detí. Vianočné evanjelium dáva do centra diania práve Dieťa, uložené v jasliach. Jeho príchod potešil medzi prvými aj nenarodené dieťa, totiž Jána Krstiteľa a potešil aj starca Simeona a prorokyňu Annu. Ježiš prišiel, aby zo všetkých ľudí urobil deti Božie.

Ak by sme pomenovali Vianoce sviatkami svetla, opäť nemožno obísť Ježiša, ktorý o sebe povedal: “Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života”!

    Ak do našich domovov a kostolov prinášame zelený vianočný strom, je to preto, lebo je symbolom Toho, o kom prorok Izaiáš predpovedal, že je nádejou aj pre vzdialené ostrovy. Je stromom, ktorý bol pre nás “vyťatý z krajiny živých”, aby sme mali nádej života.

Ak stromček ozdobíme dobrotami, pripomína strom života, ktorý bol v raji. Jeho ovocie slúžilo ľuďom k tomu, aby žili večne a mali stále spoločenstvo so Stvoriteľom. Oprávnene spievame a vyznávame: “Človeku on vrátil, raj, čo Adam stratil”.

    Nepochybne by sme mohli v tomto zamyslení pokračovať a poukázať aj na ďalšie prívlasky a pomenovania vianočných sviatkov. Vždy  objavíme, že nás všetky privádzajú k narodenému Ježišovi Kristovi.

Nevidí to snáď len ten, kto to vidieť nechce, pre svoju duchovnú slepotu, alebo tvrdosť srdca. Je nám ľúto, ak sa takto ľudia sami pripravujú o vianočné požehnanie.

Dnes sa chceme zastaviť ešte pri jednom pomenovaní Vianoc, ktoré je vzaté priamo z Písma svätého, zo svedectva apoštola Pavla. Skôr však, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej. Otčenáš….

Tít 2,11- 15:

“Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, (12) vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlive, a pobožne žili na tomto svete, (13) očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy velikého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, (14) ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil si vzácny ľud, horliaci za dobré skutky. (15) Toto hovor, takto napomínaj, zavracaj so všetkou dôraznosťou, a nikto nech tebou nepohŕda”. Amen

                    Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Prečo odznieva po tieto dni toľko slov o radosti, o pokoji a šťastí? Prečo si môžu ľudia želať požehnaný čas sviatkov i dní budúcich? Prečo zneje toľko slov o láske? Prečo je toľko očakávaní mladých i tých skôr narodených? Odpoveď na takéto a podobné otázky nám zneje zo slov svätého Písma, zo svedectva apoštola Pavla: Lebo zjavila sa milosť Božia!

Vianoce sú sviatkami milosti Božej. Sú ponuku Božej milosti tomuto svetu a každému z nás. Čo konkrétne milosť Božia pre človeka znamená? Odpovdať môžeme takto:

Pán Boh nám v zjavenej milosti ponúka: spasenie 

                                                                                    slobodu 

                                                                                   a nádej.

   Bratia sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Možno nám trochu nezvykle zneje označenie Vianoc ako sviatkov zjavenej Božej milosti. Naše uši, zvyknuté na rozhlasové a televízne relácie o Vianociach počujú niečo, čo je menej známe a zrozumiteľné ľuďom žijúcim v rýchlej a niekedy, žiaľ, aj povrchnej dobe.

Zjavila sa milosť Božia?

Čo si pod týmito slovami máme predstaviť? Slovo “zjavila sa”, alebo “ukázala sa”, znamená: stala sa viditeľná a poznateľná. Evanjelista Ján to isté vyjadril slovami: “Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami”! “Čo sme videli a čo sme počuli, čoho sa nám ruky dotýkali, o tom svedčíme”…, hovorí na inom mieste apoštol.

Zjavená Božia milosť je teda príchodom a narodením zasľúbeného Vykupiteľa z moci hriechu a smrti. Hriech sveta, pretavený do pochybného a pomýleného ľudského konania, ohrozuje život v jeho základe. Ohrozuje život hriešnika samotného i život ľudí naokolo. Možno povedať, že ohrozuje život celého stvorenstva. Celé stvorenstvo  – pre konanie človeka, o ktorom si mnohí myslia že je múdre a dobré – “žalostí a bolestí až dosiaľ.” ( R 8) Hriech je dôvodom toho trestu, ktorý museli prijať už Adama Eva v raji a rovnako aj všetko ich potomstvo. Hriech je dôvodom Božieho hnevu. “Odplata za hriech je smrť” – oznamuje biblické slovo vážnu a dôležitú pravdu.

Lenže Pán Boh je nielen trastajúcim a spravodlivým Sudcom. On je súčasne aj milujúcim Otcom. Už na počiatku dejín, po ľudskom páde zaznelo aj iné slovo toto istého Pána a Otca: “Vzbudím potomka zo ženy, ktorý zničí moc diabla a hriechu. ON umožnuje človeku navrát do spoločenstva s nebeským Otcom. Na prvé Vianoce sa skutočne otvorilo nebo a nad hriešnym svetom a človekom bola vyhlásená amnestia. Na najväčšie zlyhanie človeka, odpovedal Boh najväčším darom.

Pán Boh v dare Syna vyhlásil milosť nad svetom, nad hriešnym človekom. Nad nami, ktorí sme inak stratení pre nebo. Syn Boží sa stal Spasiteľom, Záchrancom človeka poddaného moci smrti.

„Zjavila sa milosť Božia spásonosná všetkým ľuďom.“ Narodený Kristus Pán teda priniesol spásu a záchranu smrti poddanému človeku.

Bratia a sestry!

Sme v stave uveriť, že máme také šťastie? Takú možnosť, že nám Boh v Kristu naplno odpúšťa hriechy? Že Ježiš Kristus prišiel, aby prevzal naše trápenie? Že sa narodil, aby „vzal na seba naše nemoce”, naše hriechy, náš trest a to z púhej milosti a lásky?

Občas sa stáva, že nejaký prezident alebo monarcha vyhlási amnestiu. Ňou udelí niekomu, kto bol odsúdený na doživotie, alebo na ťažký žalár, milosť, alebo aspoň skrátenie trestu. Napokon však nikto nemôže ani seba, ani iných zachrániť od smrti. Zjavená Božia milosť je rečou o tom, že my všetci môžeme nájsť milosť u Boha, Pána nad životom a smrťou. Taká veľká a mocná je Jeho milosť.

V poslednom čase sa stretáme u nás s takou súdnou praxou, že či už súd, alebo konkrétny sudca vyhlási obvineného človeka za nevinného s odôvodnením, že „skutok sa – vraj- nestal“.

Pán Boh takto nekoná. On nehovorí, že skutok sa nestal! Nekamufluje a nezakrýva hriech! Ale zakrýva hriešnika, ktorý prosí: Bože buď milostivý mne hriešnemu! Dáva nám podiel na víťazstve svojho Syna nad hriechom, smrťou i peklom. Preto máme dnes za čo spoločne ďakovať!

2. Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

Príchod Božej milosti v narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi je pre nás ponukou pravej slobody. Vedomie o budúcnosti, ktorá sa pred nami otvorila skrze dielo Ježiša Krista znamená, že sme Ním samým vychovávaní k vďačnosti v celom živote.

Naša vďačnosť iste nespočíva a nemá spočívať len v slovách. Ale zjavená milosť nás vychováva tak, aby sme žili v slobode. Totiž: Aby sme slobodne, dobrovoľne a dokonca radi konali dobro a nie zlo. Aby sme  prijímali Bohom dané a Kristom potvrdené pravidlá pre život. Teda aby sme žili tak, ako prízvukuje apoštol Pavel: “ Aby sme sa odriekali bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme mierne, spravodlive a pobožne žili na tomto svete“…

Mravný život je možný iba v slobode. Nedá sa nikdy vynútiť. Je však možná iná cesta! Prijať Božiu milosť a v nej Krista. Prijať dar odpustenia hriechov a poďakovať sa Bohu tak, že budeme žiť a konať tak, ako to chce On. Pretože Jeho vôľa je dobrá pre všetkých. Nie je proti nikomu, nikoho neukracuje. Je dobrá pre nás i našich blížnych. Iba tie skutky sú dobré, ktoré sú vykonané v slobode .

Ak je čokoľvek vykonané z prinútenia, z násilia, nie je to dobré, ani to k dobrému nevedie! – Dnes mnoho ľudí volá po neslobode, po opustení slobody – a to najmä mladí a neskúsení – preto, lebo si myslia, že nejaký teror, diktátor, alebo človek s neobmedzenými právomocami donúti ľudí konať dobro. Ani najväčší diktátori a diktatúry neurobili ľudí lepšími. Naopak, priniesli len väčšie utrpenie, nespravodlivosť a najväčšie možné utrpenie. Kto konal a koná zlo- je najväčší otrok! Je a zostáva otrokom hriechu a svojho sebectva.

Vedomie o našom obdarovaní v Kristu dáva slobodu Božím deťom, keď s dobrorečením Bohu môžeme konať tak, ako konal a koná Pán Boh voči nám. Totiž dokazovať v našom časnom živote milosrdenstvo, lásku a dobro voči našim blížnym. Kiež by sme zostali takýmto ľudom. Skutočným ľudom Božím uprostred tohto sveta.

Bratia a sestry!

Zjavená Božia milosť, ktorá je prijatá vierou, má nielen zrejmý a dôležitý dopad na myslenie a konanie človeka v tomto časnom živote. Je súčasne nasmerovaním a utvrdením človeka v blahoslavenej nádeji na život večný. Vychovaní Božou milosťou stávame sa tými, ktorí „očakávajú blahoslavenú nádej a zjavenie slávy velikého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“.

    Ako veriaci kresťania sme a môžeme byť aj ľuďmi nádeje. Samozrejme, tu máme na mysli nádej života večného. Nádej na spásu a večnú radosť s Kristom v nebesiach, so všetkými spasenými.

Táto nádej nie je zameraná na časnosť. Na nádej, že zajtra sa budeme mať o niečo lepšie ako dnes, že nám pridajú nám na plate, na dôchodkoch, na odmenách – a keď už nie my, tak aspoň naše deti čaká šťastná budúcnosť. To je nádej krátkodobá, niekedy opodstatnená, inokedy je neopodstatnená. Kristus Pán ukazuje na nádej za horizontom tejto časnosti, ktorá vedie k plnej a pravej radosti v Duchu svätom, k pokoju a životu večnému. Pre toto všetko sú Vianoce sviatkami milosti Božej.

Ďakujme za zjavenú milosť Božiu, ktorá prináša ponuku spasenia skrze Krista, ponuku slobody a mravnosti, i ponuku nádeje večnosti. Amen

1.slávnosť vianočná  2016                                   Ľubomír Batka st.

Komentovať