Z histórie evanjelického cirkevného zboru v Hlbokom
Reformačné učenie Dr.Martina Luthera pod hradom Branč zapustilo korene už v 16.storočí. Cirkevný zbor v Senici mal viaceré fílie a k nim patrilo aj Hlboké. Keď v roku 1673 Senica v krutom a hroznom prenasledovaní stratila svojho kňaza i kostol na námestí, týkalo sa to aj Hlbokého. V roku 1733 bol postavený v Prietrži artikulárny chrám. Hlbočania sa pripojili k Prietrži a tam chodievali aj na služby Božie. Avšak cirkevné funkcie – krsty, sobáše a pohreby – odbavoval v Hlbokom rím.kat.farár z Jablonice. Preto hlbockí luteráni, keď cítili blízkosť večnosti, dali sa odviesť do Prietrže, aby ich tam pochoval luteránsky kňaz.
Keď svitla nová doba po Tolerančnom patente, prietržský luteránsky farár prvý raz pochovával v Hlbokom až v roku 1784, ako o tom svedčí záznam v matrike Evanjelického cirkevného zboru: “Die 12. Jan. 1784 sepultus est Martinus ŠULA Hlubocensis, primus post gratiosum emanatum systema Toleranciale”.
Potom začali hlbočania uvažovať o svojom osamostatnení. Mali šťastie, keďže tu pôsobil horlivý a nadaný učiteľ Ján Bacho, ktorý akciu osamostatnenia zboru nie len podporoval, ale aj viedol všetky písomnosti a zostavoval žiadosti na štátnu vrchnosť. Koncom roku 1786 sa už hlbočania obracajú na stoličnú radu do Nitry so žiadosťou o povolenie stavby chrámu a o možnosť zvoliť si farára. Svoju žiadosť podopreli skutočnosťou, že občania sú hospodársky v dobrom stave a že ich pôda oplýva “mlékem a strdí”. Po rôznych prieťahoch i ťažkostiach konečne dňa 15. februára 1787 dostali povolenie zriadiť sa v samostatný cirkevný zbor, postaviť si chrám, s podmienkou, že ho postavia do Martina , t.j.do 11.novembra 1787 a že si môžu zvoliť farára.
Zostavený rozpočet na stavbu chrámu vykazuje: 265 zl.80 denárov. Svojmu horlivému učiteľovi Jánovi Bachovi sa cirkevníci odvďačili tým, že si ho povolali za prvého kňaza. Ordinovaný bol superintendentom Michalom Torkošom v Modre. Potom dňa 15.apríla 1787 vykonal prvé služby Božie, pri ktorých ofera vyniesla 41.zl.5 kr.
Základný kameň chrámu bol položený dňa 24.apríla 1787 – podľa Dr. J. M.Hurbana: ” Na místě bývalé kovárny, na znamení, že má být zde kováno železo lidské porušené přirozenosti a zakládáná oheň, v kterém by přešikováno bylo stříbro a zlato víry a duchovných cností”.
S Božou pomocou, pri veľkej usilovnosti bol chrám dostavený do určeného termínu a dňa 11.novembra 1787 aj posvätený a odovzdaný svojmu účelu. Ofera pri tejto príležitostit vyniesla 42 zl. Rozmery chrámu v obdĺžnikovej podobe sú: 17 m 21 cm dĺžka, 10 m a 18 cm svetosť v šírke. Stavba je z tvrdého materiáliu, skoro samý kameň. Vnútorné vystrojenie pri posviacke ešte chýbalo.
Prvý zvon si Hlboké zadovážilo v roku 1791 v Trnave za 208 zl., druhé dva až v roku 1856 za pôsobenia Hurbana. Prvý organ hlbočania kúpili v Brodskom za 36 zl. Jednalo sa o starý, vyradený nástroj. Ten vymenili za nový v roku 1857 od brezovského organára Martina Šašku. V tom istom roku otec Hurban zadovážil oltárny obraz “Búrka na mori” od viedenského maliara Anastazia Jovanoviča. Pri tejto príležitosti bol chrám prvý raz renovovaný.
Na pamiatku storočnice postavenia chrámu v roku 1887, ešte za života Hurbana bola nadstavená veža pokrytá meďou a opatrená dvojhlavým cisárskym orlom ako vďaka za Tolerančný patent. Na chráme je znak: kohút – čo je symbol bdelosti.
Počas prvej svetove vojny stratila cirkev najväčší a najmenší zvon, ktoré boli zrekvirované na vojnové ciele, ako aj medené píšťale z organa. Postupom času si cirkev toto zariadenie znovu nadobudla. V rokoch 1948/9 si cirekv hlbocká zrenovovala chrám Boží od základu v sume 597 510 Kčs, pri výdatnej pomoci štátu a cirkevníkov. Zaviedla elektrické ohrievanie kostola a na vežu dala hodiny. Hurbanovský cirkevný zbor sa o svoj chrám aj naďalej stará. Kiež by sa aj nové generácie stali chrámom Ducha a dedičstvo otcov zachovali a odovzdlai budúcim generáciam.
Zostavil: Juraj Chochol, ev.a.v.farár
Slovak