Božia milosť a výstraha
V jednom Krste, v jednom slove
zroď v nás, Bože, sily nové –
s Tebou v pravde večnej splynúť,
v bludoch žitia nezahynúť,
ísť jak svedčí; kráčať cestou,
chovať dušu Tvojou zvesťou…
To daj všetkým, Pane drahý,
odpusť viny, posväť snahy! Amen. (M.R.)
1 K 1, 1- 12:
“Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, (2) všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori, (3) všetci jedli ten istý duchovný pokrm (4) a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus; (5) ale vo väčšine nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. (6) A toto stalo sa výstražným príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; (7) ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napíané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; (8) ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; (9) ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. (11) Toto sa im prihodilo ako príklad a nám, ktorých zastihol konic sveta, je to napísané na výstrahu. (12) A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
O gréckom filozofovi Diogenovi sa zachovalo rozprávanie, ako chodil po meste za slnečného dňa s rozsvieteným lampášom. Keď sa ľudia pozastavovali nad jeho divným konaním, a opýtali sa ho, prečo to robí, odpovedal: “Hľadám človeka”! Nám kresťanom možno tento príbeh pripomenie stretnutie Pána Ježiša s 38 rokov chromým človekom, ktorý ležal pri jazere Betezda a čakal, že sa raz nájde niekto, kto mu pomôže mu vojsť do jazera “keď sa voda zvíri” a on ozdravie. S bolesťou Ježišovi povedal: ”Pane nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera…”. (J 5, 7) Nemal človeka. Našiel ho až v Ježišovi.
Často počujeme takto a podobne hovoriť ľudí aj dnes. Lebo “mať človeka”, alebo nájsť človeka medzi ľuďmi ktorí nás obklopujú, je neraz ťažké a problematické. Pritom je nepochybné, že každý z nás sa skôr, či neskôr dostane do situácie, keď človeka, totiž ľudskú pomoc, lásku a pozornosť bude potrebovať. Pre nás kresťanov však úloha “nájsť človeka” stojí aj obrátene. Totiž tak, že my sme naším Pánom pozvaní k tomu, aby sme boli “ľuďmi pre iných”. Aby sme neboli “múdri len pre seba”, ale videli aj blížneho vedľa nás s jeho potrebami, ťažkosťami a bolesťami. Nie je to jednoduché ani pre kresťana, tým menej pre ľudí, ktorí žijú podľa “tela” a nie podľa Ducha. Poda “starého Adama v nás”.
Každý človek vidí ako málo je empatie a lásky medzi ľuďmi, každý dokáže vysloviť slovo kritiky, alebo obžaloby. No i ľudia s dobrými úmyslami narážajú pravideľne na svoju hriešnu prirodzenosť, na silu sebectva a egoizmu. “Voľu k dobrému mám, ale nemám silu, aby som to vykonal “! (R 7, 18) “Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?” (R 7,24)- vyznal za nás všetkých apoštol Pavel. Zároveň však doložil dôležité poznanie a vyznanie: ”Vďaka za to Pánovi Ježišovi Kristovi!” (v.25)
Naša kresťanská viera v milostivého Pána Boha a Vykupiteľa Ježiša Krista nám otvára cestu k nájdeniu východiska pri poznaní našich slabostí a hriechov i nespôsobilosti k dobrému konaniu. Našou úlohou je, aby sme o tomto východisku hovorili aj iným. Všetkým, ktorí hľadajú človeka, aby sa tak každý človek stával človekom pre blížneho. Aby prestalo platiť to staré známe: “Človek človeku vlkom”. Pán Ježiš je v konaní dobrého nielen príkladom, ale aj pomocníkom, zdrojom sily a požehnania.
Apoštol Pavel vie o sile Božej milosti v Kristovom diele vykúpenia a v dôvere v Neho. Svedčí o nej vždy znova, ale zároveň vie aj to, že aj pre kresťanov je dôležité i napomenutie, aby sme neupadli do duchovnej letargie a vlažnosti. Potrebujeme upozornie na recidívu starého Adama v nás, ale aj na neustály tlak pokušiteľa, ktorý zvádza človeka k odpadnutiu od viery oslabením pozornosti pri ochrane daru viery. Preto, “Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol”. (v.12) To je dôležitá skúsenosť z dejín ľudu Božieho SZ i NZ. Samotná Biblia, ale aj dejiny cirkvi prinášajú mnoho výstražných príkladov zlyhania a odpadnutia i tých, ktorí už mnoho krát poznali a zakúsili pomoc a milosť Božiu a predsa napokon nedosiahli cieľ, totiž spásu a večný život.
Dnešná nedeľa, ktorá predchádza budúcu desiatu nedeľu po Svätej Trojici, nedeľu kajúcu, nás chce vnútorne naladiť na túto dôležitú úlohu nášho duchovného života. Nielen zavrhnutie Jeruzalema a jeho skaza je výstražným príkladom pre kresťana. Takýmto príkladom sú aj udalosti spojené s cestou ľudu SZ do zasľúbenej zeme.
Apoštol Pavel pripomína najskôr Božiu lásku a milosť v dare vyslobodenia zo zeme otroctva a potom v slávnom prechode ľudu Izraela cez Červené more. Preto hovorí: “Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom”. Je to poukaz na Božiu moc a milosť. Už tu sa Hospodin dokazoval ako “Imanuel”, teda ako “Boh s nami”.
V sprevádzaní Izraelcov v dymovom a ohnivom stĺpe, v možnosti prejsť po dne Červeného mora vidí apoštol predobraz Krstu Ježišovho, Krstu svätého. Ten prvý krst “pod oblakom” a v prechode vodami mora sa javí naovonok ako krst Mojžišov, a predsa záchrana aj tam prišla od Toho, ktorý je Skala vekov. Od Toho, ktorý aj vtedy a tam konal a bol so svojím ľudom. Boh v Kristu je vždy ten istý v milosti, pripravený zachrániť toho, kto Mu dôveruje a zveruje sa do Jeho rúk. Aj následné sýtenie ľudu na púšti mannou a darom vody na púšti bolo Božie konanie. Preto apoštol môže povedať, že aj oni, totiž Izraelci “pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus”.
Ale napriek všetkým týmto prejavom Božej moci a milosti mnohí žalostne vo viere zakolísali a zlyhali. Apoštol pripomína skutočnosť, že “vo väčšine nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti”. (v. 5) Šťastlivo svoju púť začali, zakúsili na nej mnoho prejavov Božej pomoci a predsa v dôvere v Boha zlyhali a biedne zahynuli. Otázka teda znie prečo a ako je to možné, že ľudia Bohom vyvolení a povolaní, predsa do cieľa neprišli a neprichádzajú?
Apoštol Pavel odpovedá, že je to tak preto, lebo “boli žiadostiví zlého”. Zlá žiadosť v srdci, v duši a v mysli, keď počne, porodí hriech a hriech smrť. V čom sa prejavili zlé žiadosti tých, ktorí krásny cieľ, totiž dar slobody a život v zasľúbenej zemi nedosiahli? Jeho odpoveď nemusí byť na prvé počutie plne zrozumiteľná. Najmä keď hovorí: “stali sa modloslužobníkmi”. Znamená toľko, že odvrhli vieru v Hospodina a zamenili ju za zdanlivo ľahšiu cestu a príťažlivejší život pohanov.
O svojom prvom prikázaní Pán Boh hovorí, že je “Bohom horliacim, ktorý trestá neprávosť otcov až do tretieho a do štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia..” (2 M 20, 5) Pod horou Sínaj mnohí zaváhali o úspechu cesty, na ktorú ich vyzval Hospodin a po ktorej ich viedol Mojžiš. Vtedy sa prejavil u viacerých strach z budúcnosti a navrhovali zbaviť sa Mojžiša a vrátiť sa “k hrncom plným mäsa” do Egypta. Árona prinútili zhotoviť im božstvo podľa egyptského vzoru: zlaté teľa! Vtedy prišli prvé tresty. Poučné je, že ľud Izraela aj po prekonaní najväčších prekážok v kontakte s kmeňmi a národami pohanskými, ktorých hmotná a ekonomická základňa života bola nepomerne vyššia ako u nich, bývalých otrokov v Egypte neodolal pokušeniu. Pohanské kulty, spôsob ich vykonávania i spôsob ich života príťažlivý. Bol veľmi lákavým zvodom. Preto sklamali pri Bál Peóre a mnohí sa začali odvracť od Hospodina a prikláňali sa k pohanským božstvám i k morálke pohanov. Spôsob uctievania baálov a ašér bol zvodom, ktorému ľahkovážne podľahli. “Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali”.(v.7) Takto je v skratke vystihnuté modlárstvo Izraela. Apoštol Pavel tento vzťah nevery nazýva duchovným smilstvom a modloslužobníctvom.
Žiadosť a žiadostivosť človeka je rovnaká aj dnes. Preto sa stretáme s mnohými kresťanmi, ktorí boli pokrstení v meno Ježiša Krista a prijali Jeho milosť. Neskôr na prahu mladosti možno aj vyznávali vieru v Neho ako svojho Pána pri konfirmácii. Jedli Jeho chlieb a pili z Jeho kalicha. Ale ukazuje sa, že aj dnešný svet má svoje modly, ikony, idoly, pokušenia a zvody. Aj na našej ceste do nebeského Kannánu sa objavujú žiadosti starého Adama a mnohí podliehajú. Raz je to zo strachu, inokedy z obdivu, aké jednoduché je byť novodobým pohanom. A tak namiesto jedenia a pitia z duchovnej Skaly – Krista, sedia, jedia, kresťania počúvajú všeličo iné. Raz ľudí, inokedy svoje telesné žiadosti. Namiesto posadenia sa k Pánovým nohám v chráme, sadajú si na rôzne prahy pohanstva. Cesty bezbožnosti majú svoju príťažlivosť i dôsledky. Ale vzoprieť sa im nie je ľahké. Mnohí povedia s Pavlom: ”Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu aby som to vykonal. Biedny ja človek…”!
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Napriek skúsenostiam s ktorými sa stretáme často, a z ktorých je nám smutno na duši, predsa vieme aj o iných. O jednej z nich vám teraz poviem bližšie. Bolo to na teologickej konferencii v Nitre. Po prednáškach sme pokračovali v diskusnej skupine, kde sa ozývali rôzne hlasy. Jeden mladší kolega vyhlásil, že pre neho naše Symbolické, vierovyznávacie knihy znamenajú iba starinu. Aj Krst svätý je, podľa neho, iba občajná voda a rozhodujúce je jeho viera. Bola to skľučujúca chvíľa. Na to som poznamenal iba toľko, že ja si Krst svätý vážim. Vedľa mňa sedel mladý kaplán, ktorého som nepoznal a ten mi ticho povedal: ”Ja viem, že vy si Krst svätý vážite”. Opýtal som sa ho: “Ako to vieš, veď my sa vôbec nepoznáme?” A on odpovedal: ” Volám sa Marek a vy ste ma ešte ako kaplán pokrstili v Košiciach. Moja staršia setra mi rozprávala, aký hlboký dojem na ňu ten Krst zanechal”. Potom sa mi predstavil bližšie… Bol som potešený a povzbudený. Takéto chvíle vyvážia mnohé námahy, alebo sklamania v práci na vinici Pánovej. Tak nám Pán Boh dáva aj novú silu a radosť v duchovnej službe na našej ceste do nebeského Kanaánu.
Je síce okolo nás mnoho ľudí, ktorí rozumejú všetkému: ekonomike, politike i futbalu, iba jednému nie. Nič nevedia o Božej milosti a kresťanskej morálke. Tolerujú akýkoľvek hriech a ľahko prijímajú morálku detí tohoto sveta. Preto máme niekedy právom obavy o stav cirkvi i národa, či národov.
Pritom všetci, ktorí si myslia že pevnejšie ako iní “stoja vo viere”, musia si dať pozor, aby nepadli! ( v.12) Preto na prejavy Božej milosti v našom živote nezabúdajme a neprehliadajme ani výstražné príklady. Tie, ktoré vidíme jednak v Písme svätom, ale aj v dnešnom živote, všade okolo nás. Často majú naozaj desný, až apokalyptický charakter. Najmä však, pridŕžajme sa verne duchovnej Skaly, ktorou je Ježiš Kristus, ktorý nie je ďaleko od nikoho z nás. Skaly, ktorá je a ide aj za nami na našej ceste dnes, zajtra i naveky. Amen
9.nedeľa po Svätej Trojici – Brezová pod Bradlom 2016 – Ľubomír Batka st.
Slovak