Nedeľa Rogate – modlite sa

Rogate – Modlite sa

Ty ujistils´ nás , Hospodine,

že vyslyšíš nás dozaista,

keď duch náš povznesie sa  k trónu

vo svätom mene Jezu Krista.

Hľa, v tomto mene prichodíme,

ó, vyslyš prosby, vyslyš vzdychy,

daj nám  do sŕdc vieru,

daj, Hospodine preveliký! Amen (MR)

 2 M 32, 7 – 14:

“I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej krajiny, sa zvrhol. (8) Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egyptskej krajiny. (9) Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdošijný ľud. (10) Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom. (11) Avšak Mojžiš snažil sa obmäkčiť Hospodina, svojho Boha a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egyptskej krajiny? (12) Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu. (13) Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy a celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu, a bude ju dedične vlastniť na veky. (14) Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu”. Amen 

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

           Prevažná väčšina z nás, ktorí sme v dnešnú piatu nedeľu po Veľkej Noci prišli na Služby Božie, sme sa narodili v minulom storočí. Spásu sveta a človeka, ktorú Pán Boh zasľúbil už v raji, vykonal potom v osobe a diele Ježiša Krista. Vykonal ju teda skôr, ako sme sa my narodili, skôr, ako sme prišli na svet. Inak povedané, vykonal ju aj bez nášho príhovoru, bez nášho modlenia, bez našej žiadosti a bez našich zásluh. Život večný pripravil a ponúkol Otec skrze Ježiša Krista každému z nás ako dar milosti. Ako hotové dielo, ku ktorému už nemusíme nič pridať, ale ktoré máme vierou prijať, ak chceme mať na ňom účasť.

Ak nás teda dnešná nedeľa (Rogate) pobáda a povzbudzuje k modlitbám a prosbám, je jasné, že to najdôležitejšie o čo máme prosiť, po čom máme túžiť a čo potrebujeme je dar viery. Keďže však vieru vždy pôsobí a dáva iba Duch Svätý, my máme prosiť práve o tento dar. O prítomnosť Ducha Svätého v našom duchu, aby sme aj my verili a boli spasení.

MILOSŤOU SME SPASENÍ!

1. Kristovým dielom

2. Kristovým príhovorom

3. Kristovým nasledovaním

Bratia a sestry v Pánovi!

Raz mi istá zbožná žena z nášho prostredia, ktorá pred dvomi rokmi zomrela, povedala nasledovné slová: “Moja matka ma učila, že za dážď netreba prosiť”. Na prvé počutie sa zdá takýto výrok málo zbožný, ale v skutočnosti je v ňom veľká múdrosť a poznanie Božieho slova. Tak nás učí aj náš reformátor Dr. M.Luther, že všetko, čo patrí k výžive tela a naším telesným potrebám nám „Pán Boh dáva aj bez nášho modlenia všetkým, aj zlým ľudom, ale my prosíme v tejto prosbe, aby nám to dal poznať a tak s vďakou prijímať náš každodenný chlieb.” (MK,4.prosba)

     Iste to platí aj o mnohých daroch a veciach duchovných. Preto môžeme povedať, že aj spásu Pán Boh dal a vykonal z milosti, skrze Krista a Jeho dielo, Jeho smrť  i slávne vzkriesenie. Ale my prosíme, aby nám to dal poznať a s vďakou prijať skrze vieru. Cirkev Ježiša Krista a každý z nás má hovoriť: “Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky! Amen”. Vyznávať to máme preto, “aby sme si boli istí, že takéto prosby sú nášmu nebeskému Otcovi príjemné a že ich vypočuje; lebo On tak sa nám prikázal modliť a sľúbil, že nás chce vypočuť”(MK)

Aj svedectvo SZ o Božom  milostivom srdci  hovorí, že Pán Boh mohol kedykoľvek potrestať i zničiť svoj neverný a tvrdošijný ľud, ale vždy najskôr chcel  k nemu hovoriť, napomínaal ho a volal k pokániu a obráteniu. Tak chcel Boh nie zničiť, zachrániť každého. Aj svojmu služobníkovi Mojžišovi pripomínal svoju moc a spravodlivé právo a predsa, aj keď ľud hrubo porušil všetky Božie prikázania, keď sa odvrátil od Hospodina a dal sa do služby povery, modloslužobnícta, keď sa klaňal   zlatému teľaťu, chcel mu dať novú možnosť, aby sa spamätal.

Záchranu a milosť Izraelu dal Boh tým, že ho vyviedol z Egypta, previedol cez Červené more a každeodennými prejavmi starostlivosti na púšti. Je až neuveriteľné,  že ani tie najjasnejšie prejavy Božej prítomnosti a pomoci nezabránili nevere v ľude SZ. Nezabránili ani povere, návratu k pohanstvu, k otroctvu a istej smrti. Tu by už iste každý človek „ zlomil palicu“ nad takýmito hriešnikmi. Treba povedať, že sám Mojžiš nie je výnimkou. Aj podľa neho si takáto tvrdošijnosť, zrada a vzbura nič iné nezaslúži, len smrť a zavrhnutie. Ak by všetko bolo záviselo iba na Mojžišovi, alebo akomkoľvek inom človeku, taký by bol rozsudok nad zatvrdilým hriešnikom.

Mojžiš, oslovený a povzbudený Božím slovom a v Božej blízkosti mal vo svojom srdci aj Ducha Božieho. Ba priam v duchu Kristovej lásky prosí a pripomína  Pánu Bohu: “Je to ľud, ktorý si mocnou rukou zachránil z Egyptskej krajiny… je to ľud, ktorému si dal svoje slovo a zasľúbenie, že sa stane veľkým národom… je to ľud, k ktorého vyšli Abrahám, Izák, Jákob Tvoji služobníci, ktorí vierou boli spasení a dostali Boží prísľub o požehnaní ich potomstva”…Táto modlitba nám veľmi pripomína Abrahámovu prosbu za Sodomu a jeho odvážne vyjednávanie s Pánom Bohom. Pripomína nám to aj milosť onoho “vinohradníka” z evanjelia nad neúrodným figovníkom, ktorý hovorí: ” Už tri roky prichádzam do vinice k tomuto figovníku a nenachádzam žiadne ovocie, ale predsa počkám ešte rok, okopem ho a pohnojím, či azda nebude na ňom nejaké ovocie…”. Mojžiš hovorí a prosí.:” Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal svojmu ľudu”. A Pán Boh – prekvapujúco, zmenil svoj pôvodný zámer a svoj úmysel! Je to úžasné posolstvo aj pre nás, pre ľud NZ a pre vinicu, ktorá je často bez úrody, že aj my smieme prosiť a odvolávať sa na predchádzajúcu Božiu milosť a Jeho zasľúbenia, a najmä na dielo spásy v Kristu Pánu.

2. Bratia a sestry v Pánovi!

Nielen že my sami smieme prosiť a dovolávať sa Božieho milosrdenstva a odpustenia. Pán Ježiš pred svojou smrťou, keď vykročil pevnou nohou k Jeruzalemu, videl “satana ako blesk padať z neba”. V nebi tento zlý anjel už nemá miesta. Nebo prestalo byť jeho miestom a on prestal byť naším obvinovateľom a poukazovateľom na naše hriechy. On, ktorý je ich architekt a plánovač, prestal mať právo byť žalobcom pred Božím trónom. Toto miesto zaujal niekto iný. To miesto patrí totiž už iba Pánovi Ježišovi. Tomu, ktorý hoci vie o našich hriechoch, nevere, povere i bezbožnosti aj o našom porušovaní Božích prikázaní, predsa  dokázal voči nám lásku. Dokázal voči nám záujem Dobrého pastiera, a preukázal “milosť nad milosť”. On nežaluje na nás, naopak, On sám za nás prosí. On sa “prihovára za nás vzdychaním nevysloviteľným”. (R 8,34) Namiesto Žalobcu máme v nebi Orodovníka. Keď v Jeho mene ideme k Božiemu trónu (J 16, 23), sme zbavení strachu, hrôzy a zúfalstva. Ten, ktorý milostivo vypočul Mojžiša, vypočuje tým viac svojho Syna. Dá na Jeho slovo a na Jeho príhovor mení svoje rozhodnutia a výroky. “Všetko Mi dal Otec do rúk…”. (J 17,2) Ako sme povedali skôr, to všetko vykonal dávno, pred naším narodením. Preto nemáme na tom nijakú zásluhu. Ale my aj dnes prosíme, aby nám to dal  p o z n a ť,  aby nám dal do sŕdc istotu a aby sme túto radostnú nádej mali po všetky dni, aj v hodine smrti. Kto by sa neradoval? Kto by neďakoval? Kto by vďačne neoslavoval nášho Vykupiteľa nebeského Otca?

3. Bratia a sestry v Pánovi!

Sme spasení z milosti, Kristovým dielom a Kristovým príhovorom.  Na jeho základe nám dáva Pán Boh svoje detinstvo a svoje dedičstvo odložené v nebesiach.

Tak, ako deťom Izraela dal a zasľúbil požehnanie vlastniť krajinu Kanaánu, zasľubuje nám Pán Boh pre Kristovu lásku a dielo požehnanie a účasť v nebeskej vlasti. Ak však človek chce prísť tam, kde vládne a kraľuje Kristus ako Pán a Kráľ, musí Ho vo viere nasledovať. My nemôžme ísť iným smerom. Nemôžeme chodiť vlastnými cestami a chodníčkami.

Veď kam by boli prišli Izraelci, ak by sa na Sinaji rozhodli vrátiť sa a nenasledovať svojho vodcu Mojžiša? A kam by prišli, ak by sa Mojžiš nepýtal a nespoliehal na Hospodina? Počuli sme, ako rýchlo a ľahko sa ľud SZ duchovne zvrhol. Viacerí dali prednosť povere pred vierou. Potom podľa svojho názoru a úsudku tvrdili, že lepšie bude vrátiť sa do Egyptského otroctva ako ísť ťažkou a náročnou cestou ďalej. Nedôverovali ani Mojžišovi, ani  Hospodinu, že ich privedie do krajiny ktorú nevideli, nepoznali a o existencii ktorej nič nenasvedčovalo.

Ale aj cirkev NZ má svoje pokušenia. Aj my máme neraz také isté, či veľmi podobné názory. Poznáme nielen myšlienky, ale aj skutočné odbočenia mnohých z cesty, ktorú nám ukazuje Pán Boh a na ktorú nás volá náš Dobrý pastier. Je to často až nepochopiteľná tvrdošijnosť, ako sa vzpierame nasledovaniu Ježiša Krista, hoci bez Neho nikdy nenájdeme cestu k životu požehnanému tu – a tým menej cestu k životu večnému.

Milí bratia a sestry !

Spása je nám ponúknutá vždy nanovo. Slávnostná večera v nebi je pripravená. Pred Otcom v nebi máme Prímluvcu a Orodovníka, ktorý sa za nás prihovára a nebeský Hostiteľ čaká. Už mnohokrát zmenil svoj úmysel s nami a nad nami, hoci my to možno nevidíme, či nechceme vidieť a vedieť. Ak však nanovo vstaneme a vykročíme za Kristom, za Jeho hlasom – nájdeme milosť a objavíme nové možnosti života. Novú budúcnosť, nové „zelené pastvy a vody odpočinutia“. Hovorme s Ním, dobrorečme Mu a získame istotu, že máme pripravené miesto v nebeskej vlasti. Amen.

               5. nedeľa po Veľkej Noci (Rogate) – Sobotište 2008 – Ľ.Batka st.

 

Komentovať