J 16, 16-22: “Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. (17) Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma a zase máličko, a uvidíte ma? a idem k Otcovi? (18) Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. (19) Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? (20) Veru, veru, vám hovorím: Vy budet plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok premení sa v radosť. (21) Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespmína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. (22) Tak aj vy, teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť “. Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Je mnoho ľudí, ktorí navonok pôsobia veľmi hrdinsky, mužne a statočne. Ernest Hemingway, svetoznámy spisovateľ, v románe Starec a more, povzbudzuje starého rybára ktorému žraloky ohrýzli úlovok: Nevadí, aj zajtra svitne deň, všetko sa napraví..! Keď sa samotný spisovateľ dostal do ťažkostí, spáchal samovraždu. Zastrelil sa, lebo nemal silu vzdorovať životným problémom. Poznáme údel napríklad viacerých českých vynikajúcich hercov, ktorí boli veľkými zabávačmi: Jan Verich, Miroslav Horníček, Bohumil Brodský, Miloš Kopecký…a vieme, ako ťažko a bezútešne končili svoj život. 1.mája (2009) zomrel slovenský herec Július Vašek, ktorý hral asi v 7O-tich fimoch. Posledné roky prežíval veľmi zatrpknuto v samote jednoizbového bytu, ako zlomený starec.
Do nášho života, našich starostí, smútkov a vzdychov zneje stále jedno dôležité posolstvo. Nie je to posolstvo humoru, satiry, zábavy, komických skečov, ktoré by nás chceli rozptýliť, či rozosmiať. Je to posolstvo vážne a predsa plné radostnej nádeje. Je to veľkonočné evanjelium, ktoré aj v dnešnú, tretiu nedeľu po Veľkej Noci chce zasvietiť ako slnko do pochmúrnych dní nášho života. Refrénom tohto posolstva sú slová zo Ž 66 (1-3 v.), ktoré nám dnes zneli v úvodnej liturgii:“ Zvučne plesaj Bohu, celá zem, oslavujte slávu Jeho mena a slávnym robte Jeho slávospev!“
Úžasné sú všetky skutky a činy Božie, počnúc od Jeho stvoriteľského diela, cez dielo spravovania a udržiavania sveta, cez dielo záchrany Jeho vyvoleného národa a prejavy milosti aj voči ostatným národom. Nad všetkými skutkami však jasne dominuje a svieti vzkriesenie Jeho Syna Pána Ježiša Krista. O ňom chceme aj dnes vyznať, že je Vykupiteľom sveta a aj naším Vykupiteľom, Pánom a Spasiteľom. O Ňom zneje slávospev veriacich kresťanov po celé stáročia, i chválospev tejto zeme a všetkého stvorenstva. Všetko má v Ňom svoj počiatok i koniec, svoj zmysel i cieľ.
Ak náš život niekedy nesie znaky smútku a rezignácie, potrebujeme sa nanovo započúvať do posolstva Veľkej Noci, ktoré znie každú nedeľu znova a znova. Znie radostne, možno aj provokujúco a zobúdzajúco. Nedeľa s názvom : Jubilate – plesajte!– má v sebe náboj veľkonočnej zvesti a radosti, ktorý je osvedčenou zbraňou proti každému strachu a skepse.
Plesajme, lebo s Kristom Pánom prídeme k Otcovi!
1. Hoci bez smútku táto cesta neni
2. viera v Neho smútok na radosť zmení
3. On nám dá večný život na zemi
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Straty, rozlúčky, skúšky života a viery sa týkajú každého z nás. Dotýkali sa aj učeníkov Božieho Syna, hoci v nich žila veľká nádej, ako ju vyjadril Filip už pri prvom stretnutí s Ježišom: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci… (J 1,45) Emauskí učeníci vyjadrili svoje zlomené nádeje takto:“A my sme sa úfali, že On vykúpi Izraela…”(Lk 24,21) Pán Ježiš však už pred svojou smrťou povedal otvorene učeníkom o tom, že cesta s Ním nie je cestou bez poznania pocitu opustenosti, osamelosti a bolesti. Jasne predpovedal udalosti o svojom kríži, i to, že sa naplní slovo:“Budem biť pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda”(Mt 26,31)
O prenasledovaní zo strany neveriacich hovoril nielen vo vzťahu k sebe, ale aj vo vzťahu k tým, ktorí sa priznávali k Nemu ako k svojmu dobrému Pastierovi.(J 10,11) Dnešný text Písma svätého nezamlčuje ani tieto slová Ježišove: “Vy budte plakať a nariekať….vy budete smútiť”!
Toto slovo o plači, slzách a nariekaní však spadá pod iné slovo a upozornenie Pána: Toto všetko bude trvať iba krátko! Vlastne : “máličko”, vzhľadom na budúcnosť, ktorá je pred veriacimi v Ježiša ako Pána života a smrti. To „máličko“– bolo tým slovom, ktoré zaujalo učeníkov a zaujíma aj nás. Akokoľvek udalosti Veľkého piatku boli hrozné, trvali iba krátko, trvali “máličko “ oproti tomu, čo nastalo po nich a vzhľadom na to, že vzkriesený Pán “je s nami po všetky dni, až do konca sveta”.
Nebolo by správne ani dnes hovoriť deťom, konfirmandom, alebo ľuďom ktorých chceme misijne osloviť a získať pre cestu nasledovania Ježiša Krista, ako Víťaza nad smrťou, že cesta za Kristom a s Ním je ľahká a bezproblémová. Že je to iba samá radosť, jas, ples, spev, pohoda a bezproblémový život.Toto Ježiš nehovoril svojim učeníkom a nesmieme to hovoriť ani my, napriek všetkému misijnému zápalu, napriek radosti a nádeji, ktorá bezpochyby ku kresťanskému životu a nasledovanie Krista patrí.
Ježiš hovoril aj o utrpení a zármutku, ktorým bolo nielen Jeho utrpenie a smrť. O čase po Jeho vstúpení až po Jeho druhý príchod na svet, o ktorom nemáme dátum v kalendári, hovoril ako o čase veľkej skúšky pre kresťanov. Čakanie na naplnenie posledých Božích zasľúbení sa neraz zdá príliš dlhým čakaním. Nečudo, že pôsobí nervozitu a obavy o konečné víťazstvo kráľovstva Božieho. Najmä prvotná cirkev až do r. 313 žijúca pod tlakom pohanstva, prenasledovaná a plačúca, si želala druhý príchd Pánov čím skôr. Ani toto čakanie však nie je bez Kristovej pomoci a bez darov Ducha Svätého. Preto Ježiš hovorí: “Máličko”!
Je tu iste aj druhá stránka veci. Očkávanie vzkriesenia tých, čo zomreli s Kristom, totiž vo viere v Ježiša. On aj do tohoto veľkého očakávania Jeho druhého príchodu hovorí, že aj to je iba „maličkosťou“ vzhľadom na večnú radosť veriacich. Aj o tomto čakaní platí Jeho slovo: “máličko”. Je to „máličko“ v porovnaní s tým, čo očakáva veriacich v Krista vo večnosti a v spločenstve s Otcom. Preto tak, ako cesta učeníkov, ani naša dnešná cesta za Kristom nie je bez ťažkostí. Pre cirkev, či už prvotnú, alebo dnešnú platí: bez smútku tá cesta neni!
2. Milí bratia a sestry!
Súčasne však platí, že On sám náš plač, strach a obavy na radosť zmení. Aj dlhé utrpenie a nesenie kríža nazýva vedome Pán Ježiš časom pominuteľným, o ktorom platí: “máličko”. Takýto čas plynie veľmi pomaly. Vnímame ho, akoby bol bez konca, akoby sa priam vliekol.
Ale aj takýto čas sa pominie a Pán Boh sám všetko na dobré obráti. Aj veľké, posmrtné čakanie, keď telo spočinie v prachu zeme a náš duch a duša žije v blahoslavenom čakaní dňa vzkriesenia, máme vnímať ako čas, ktorý bude mocou a láskou Ježiša Krista zmenený a premenený na víťaztvo a radosť. V pomere k tomu, čo príde a v čo môžeme veriť a dúfať, je aj čas čakania na príchod Pána Ježiša iba maličkosťou.“Máličko a neuvidíte ma a máličko a uvidíte ma”! Tak ako učeníci Ježišovi, podobne aj dnešná cirkev a všetci kresťania máme žiť v stálom očakávaní Krista Pána. V očakávaní na Jeho Deň, s ktorým sa približuje aj chvíľa všeobecného vzkriesenia.
3. Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Posilnime sa aj dnes vo viere, že ak žijeme s Kristom a ak s Ním zomierame, s Ním budeme aj žiť. To bude chvíľa, keď sa karta obráti. Tí, čo vzdychali pod bremenom kríža, budú sa radovať. “Teraz máte zármutok“ – platilo pre učeníkov, a platí to aj pre nás. Ale raz sa viera stane videním Otca tvárou v tvár. Vtedy sa aj náš zármutok zmení, na radosť, a kráľovstvo Božie sa presadí naplno aj na zemi.
„Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď by umrel”(J 11,25), povedal Kristus Pán pri smrti Lazara. A na inom mieste riekol: ”Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet” (J 11,33) Preto zasľubuje svojim učeníkom: “Budete zarmútení, ale váš zármutok premení sa v radosť” (v.20). Bude to tak, ako je to s bolesťou a úzkosťou ženy – rodičky. “Žena, keď rodí, má zármutok,pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet” ( v.21) Ani nvý, večný život s Kristom neprichádza bez bolesti a úzkosti. Ježiš nám však opakovane sľubuje: ”…srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť“. Vtedy prestanú aj naše terajšie otázky, ako sa často ozývajú: prečo a dokedy ešte? Príchod Jeho kráľovstva bude znamenť plné presadenie sa nového života, ktorý príde s Ním. To, čo On urobí, bude nový začiatok a nový život, ktorý sa narodí na tejto zemi a v celom vesmíre. Slová žalmistu nie sú preháňaním, ale poukazom na univerzálnu, plnú radosť a plesanie, ktorá je cieľom Božej lásky a milosti.
Preto už dnes platí výzva: „Zvučne plasaj Bohu celá zem, ospevujte slávu Jeho mena a slávnym robte Jeho chválospev“ ! Tak, ako matka v dieťati vidí dar nového života, dar a zázrak Boží, tak Boh je Darcom a garantom nového života v plnej radosti, blaženosti a svätosti. Vierou spojení s Kristom Pánom žime a kráčajme v novote života k Božej večnosti. Iste, bez smútku a sĺz cesta k Otcovi neni. No Kristus Pán svojou mocou všetko zmení a dá život večný každému veriacemu na zemi. S nábožným žalmisotm vyznávajme: “Podťe a viďte skutky Božie, úžasný je v svojom konaní voči ľuďom“. ( Ž 66, 5). Amen.
3.nedeľa po Veľkej noci – Sobotište 2009 – Ľubomír Batka st.
Slovak