V živote nášho Pána má utrpenie zvláštne miesto. A začína sa v Jeho živote veľmi zavčasu. Už hneď po narodení v Betleheme musia s Ním rodičia utekať do ďalekej cudziny. Ale prv než sa to stalo, keď bol ešte útlym dieťatkom, starý Simeon o Ňom prorokoval. „Hľa, tento je ustanovený na znamenie, ktorému sa bude protirečiť.“ Celý Jeho život sa stal protirečením. Bol zhora a nehodil sa nielen do zmýšľania sveta, ale ani do nábožne zmýšľajúceho Izraela. Ale nám je jasné, že Pánovo utrpenie v užšom zmysle sa začalo až vtedy, keď Mária v Betánii Mu vykonala predpohrebné pomazanie Jeho tela. Tento jej neobyčajný čin otváral dvere ku Golgote, k Veľkému piatku, ale aj k Veľkej noci.
Keď Pán hovoril o temnej perspektíve svojho utrpenia učeníkom, povedali Mu: Božechráň! To sa Ti nikdy nemôže stať…Vtedy pokarhal aj Petra: „Odstúp, satan, lebo si mi na pohoršenie!“ Mária pochopila kríž. Stojíme pred Veľkým týždňom a či chceme, alebo nie, musíme sa dívať na Golgotu a sme pri tomto pohľade svedkami ohromného rozdelenia ľudstva. A vari nikde v evanjeliách sa toto rozdelenie tak jasne nepreukázalo ako pri Márii a Judášovi, a to je práve v ich rozdielnych postojoch ku krížu.
Kristovo utrpenie, rozhodujúc a rozdeľujúc, účinkuje na človeka. Pod Kristovým krížom padá každá maska; tu sa každý ukáže vo svojej vlastnej farbe; pod ním sa ľudstvo delí na dva tábory. Nikde vari nemôže človek seba tak dobre poznať ako na Golgote. Tam sa stávame buď nositeľmi kríža, zbožňujúc Ukrižovaného, alebo Ho ukrižujeme. Tu niet možnosti, niet neutrality. Buď- alebo! Na Golgote sa oddeľuje nielen bezbožnosť od nábožnosti, nielen ateizmus od teizmu, ale aj kresťanstvo od kresťanstva. Tu vidíme zreteľne jeho dva rozdielne typy, a to Máriu z Betánie a Judáša z Iškariota.
Máriu vidíme v evanjeliách tri razy. Prvý raz, keď sa na ňu sestra Marta žaluje, že jej nepomáha, potom v zádumčivom plači a temnom žiali a napokon na hostine u Šimona Malomocného, kde pomazala Pánovo telo. Zaujímavá je už preto, lebo pri prvom stretnutí je obžalovaná z toho, že nič nerobí, a tu pri treťom, že veľa robí a nesprávne robí. A Pán Ježiš sa jej v jednom aj druhom prípade zastáva: „Mária si vyvolila lepšiu čiastku, ktorá jej nebude odňatá- preukázala mi dobrý skutok, áno, urobila čo mohla. Veru, hovorím vám, kdekoľvek po svete bude sa ohlasovať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo ona urobila.“
Mária vzala funt masti z pravého vzácneho nardu, rozbila alabastrovú nádobu a pomazala jej drahocenným obsahom Pánovi hlavu a nohy. Mária videla v Pánovi toho Pomazaného. Naučila sa počúvať a mala pritom duchovný ostrosluch ako nikto iný. Počula, čo nikto iný nepočul, chápala, čo iní nepostrehli. Vycítila a pochopila: môj Pán je na ceste kríža- na ceste smrti. Neprotiví utrpeniam a smrti, nemôže strácať čas, ak mu chce preukázať nejaké dobro. Niečo by rada vykonala, niečo, čím by sa Mu odvďačila. Masť za tristo denárov, bezmála za ročnú mzdu jedného muža, vyliať naraz, to bolo priveľa; to bol nezvyklý skutok. A nezvyklé skutky pútajú na seba pozornosť a obyčajne vyvolávajú odpor. Cítila, že tak musí robiť. Učeníci reptali, búrili sa a pohoršovali proti Márii. Čo zlého urobila? Len inak cítila, myslela, milovala a konala ako oni! Ak aj my s Pánom cítime a myslíme, neporozumie nám svet a nepochopia nás ani Kristovi učeníci. Nič nie je stratou, čo sme vykonali pre Neho.
Pôvodcom tohto pohoršenia bol Judáš. Vidíme, akým nebezpečenstvom môže byť pre učeníkov iba jeden Judáš, ako ľahko dostáva do svojej siete aj nás. Ak Judášovo zmýšľanie chápeme ľahšie ako cestu utrpenia a lásky, je zle. Vidíme, že aj ostatní učeníci hrali túto smutnú úlohu. Dali sa inšpirovať satanom a kryli sa pritom pláštikom starostlivosti o biednych; zapálili sa Judášovou naoko svätou horlivosťou pomáhať chudobným. Načo takáto strata? Veď je to mrhanie a mrhanie je hriech. Bolo to naozaj mrhanie? Bolo! Učeníci však zabudli, že to bolo mrhanie lásky, vďačnosti a oddanosti. Telesný človek nebude nikdy celkom chápať život oddaný Bohu. Učeníci sa pohoršujú a vernosť Pánovi nazývajú prehnanosťou, ba hriechom. Nečudujme sa , ak aj našu najsvätejšou vernosť nazvú hriechom a odsúdia nás ako mrhačov.
Pán Ježiš má riešiť spor, vyrovnať mienky a názory. Judáš je proti mrhaniu a zastáva záujmy chudobných. Pán rozhodol v prospech Márie a proti Judášovi. Mária milovala a až v Pánovom rozsudku videla, čo vykonala. Dala- oddala sa , a preto ju Pán pochválil. Bola jediná, ktorá uľavila Pánovi v utrpení. Nešetrila, vyliala všetko. To najlepšie zo života, naša mladosť, sila a čokoľvek máme, patrí Ježišovi. Ak sme chudobní na duchovné zážitky, nečudujme sa , to preto, že sme doteraz to najlepšie držali húževnato pre seba.
Dvojaké kresťanstvo– jedno reprezentuje Mária, druhé Judáš. Sú to dve línie, ktoré sa nikdy nestretnú. Mária je typ vykúpeného, od hmoty odpútaného človeka, ktorý sa nebojí dať, čo môže pre Pána Ježiša. Judáš je úplný protiklad. Húževnato sa drží svojho. Bol učeníkom, ale nepochopil cestu kríža a sebazaprenia, je priviazaný k sebe, k hmote, k svojej sláve. Je typom nevykúpeného kresťanstva. Mária pochopila kríž; Judáš ho odmietal a pohoršil sa nad ním. Tieto dva typy kresťanov sa vyvíjajú v blízkosti Pána Ježiša. Kde dozrievame my? Alebo pre jednu, alebo pre druhú cestu sa musíme rozhodnúť. Tretia nie je možná.
Či táto oddanosť Márie pohla aj učeníkmi? Áno, na druhý deň ráno boli ochotní obetovať svoje plášte, aby mohli svojho Majstra sprevádzať do mesta s naozaj kráľovskou poctou.
Pán Ježiš nikdy neoslavoval ľudí ani nezveličoval ľudský čin, ale tento Máriin čin je súčasťou evanjelia a Boží dar, ktorý patrí celej cirkvi. Mária vyniká ako prvý klas nad poľom Božieho kráľovstva. Ona vtedy jediná pochopila utrpenie, ktoré čakalo Pána Ježiša, a čo mohla, to urobila.
Dal by Pán milosť aj nám, aby sme mohli mať také kresťanstvo, aké mala Mária. Mnohí z nás dospievajú vo svojom kresťanstve. Dajme pozor, jestvuje dvojaké kresťanstvo. Jedno predstavuje Judáš, druhé Mária.
Pokoj Vám!!
Slovak