Vody – Vody potopy

Vody – Vody potopy

1 M 6, 9b -14, 20-21, 7, 17-18,23- 24,  8,15- 17 b, 20-22, 9, 11- 16:

Úvodná zvesť Písma v 1 M 1. a 2. kapitole je čisté evanjelium. Radostná správa o Stvoriteľovi a Jeho tvorení. Aj také mocnosti ako sú vody nad zemou, pod zemou, alebo na zemi sú dobrým Božím stvorením, stvorené k službe človeku. Nie sú to žiadne nezvládnuteľné mocnosti, ktorých by sa mal človek ako suchozemec obávať. Aj keď vieme, že vody oceánov a morí pokrývajú väčšinu zemského povrchu, nie sú hrozbou ani pri otáčaní sa zeme okolo svojej osi, pri jej pohybe okolo slnka, ani pri pohybe v nepredstaviteľnej rýchlosti v časopriestore. Skutočný div. Tým menej sú nevyspytateľnými božstvami, za ktoré ich považovali národy, ktoré “nechodili s Bohom”, na rozdiel od Nóacha a jeho rodiny. Je na povšimnutie, že až do našich čias sú pre niektoré národy vody niektorých riek a prameňov považované za očisťujúce človeka a sú miestami rôznych očistných rituálov. (Napr. Ganga a iné) Ani veľké tvorstvo v moriach nie je hrozivým nepriateľom ktoré má vyvolávať strach a des u človeka. Aj o Leviatanovi, vodnom hadovi, píše žalmista takto: “Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom”. ( Ž 104, 26)

Všetko sa však zmení, keď sa naruší základný vzťah človeka k Pánu Bohu. V 1 M 6 čítame závažné a desivé slová: ”Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil čoveka na zemi, a zabolelo Ho srdce.” Je to jedno z najtajomnejších slov v Písme! Boh má srdce a bolí ho, pre hriech človeka! Boh trpí, hovorí už SZ, čo potvrdzuje aj NZ práve pašiovými udalosťami o Božom Synovi v Getsemane a na Golgote.

Hriech ľudí Písmo menuje aj hriechom sveta, alebo zeme. Skrze narušený vzťah k Bohu sú narušené vzťahy aj medzi ľuďmi na zemi, ale i vzťah k zemi. Veľmi smutne znejú slová: “Ale zem bola porušená v Božích očiach, na zemi bolo plno násilia. Boh videl, že každé telo viedlo porušený život na zemi.

Skôr, ako sa ľudský rozum a ľudský súd nad Bohom začne pohoršovať a rozčuľovať nad prísnym súdom Božím, mali by sme túto zvesť o rozsahu a  dosahu ľudského pádu a hriechu vziať plne na vedomie. Vtedy totiž môže vyniknúť aj to, čo v tej pochmúrnej atmosfére zaniká. Totiž ten lúč svetla a tepla Božej milosti, keď Nóch a jeho rodina našli milosť v očiach Hospodinových. Neboli ani oni bez hriechu, ale predsa len Noach “chodieval s Bohom”. Neutekal pred Bohom, neskrýval sa ako Adam. Enoch “chodil s Bohom” a Noch a jeho rodina, zrejme nie stále, ale predsa aspoň občas chodievali s Bohom. “Noach našiel milosť v očiach Hospodinových”. (1M 6,8)Hľadali milostivého Boha” a preto Ho aj našli i vo vodách súdu a rozsiahleho trestu Božieho nad porušenou zemou. Veľkosť hriechu si žiadala veľkú očistu a nový začiatok .To sa udialo v udalostiach potopy.

Predpokladáme, že tieto udalosti a jednotlivé podrobnosti o potope sveta sú pomerne dobre známe a nechceme sa tu o nich podrobne zmieňovať. Ak  spočítame dni od začiatku potopy, štyridsať dňové prúdenie vôd, dni v korábe, až po vystúpenie Nóacha a jeho rodiny z korábu, dostaneme celý jeden rok. Zdanlivo dlhá doba trestu, prinášajúca pocit márnosti ľudského konania v podobe nemožnosti koráb riadiť a ovplyvniť čas Božieho hnevu. Udalosť stojí vo svetle zvesti o Božej iniciatíve a milosti, ktorá je svetu, ale aj nám zvestovaná v záverečných veršoch tejto udalosti.

Nóach napokon vychádza s rodinou a všetkým zachráneným tvorstvom z korábu a prináša obeť dobrorečenia za záchranu. Potom zdecimované Božie stvorenstvo smie od Pána Boha počuť slovo evanjelia. “Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo zmýšľanie ľudské je zlé od jeho mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil” . Ak má predsa aj dnes stvorenstvo starch, je to len a len pre hriech človeka. Preto stvorenstvo, ako hovorí apoštol Pavel “zaiste s veľkou túžbou žalostí a vzdychá až dosiaľ a očakáva vykúpenie Božích synov”. ( R 8,19nn) S našou záchranou v Kristu sa priblížila aj záchrana celého stvorenstva.

Pán Boh nastoľuje svoj poriadok aj pre Ním stvorenú zem, ktorá sa opäť môže stať naším domovom a krásnou záhradou: “Dokiaľ však zem trvať bude, sejba, ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú”.  Najprv je tu reč o telesnom zaopatrení každého tela a tak aj človeka. Ďalšie zasľúbenia sú ešte väčšie. Noach a jeho potomstvo smie počuť vzácne slovo: “Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody potopy už nevyničia všetko telo a nebude už potopy, aby zničila zem. Toto bude znamením zmluvy… svoju dúhu kladiem na oblaky i bude znamením zmluvy medzi mnou a zemou. Keď sa ukáže dúha na oblakoch, rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i všetkými živými tvormi zo všetkého tela; a vody sa už nestanú potopou, aby zničili každé telo.” Dúha na oblakoch je tak pre nás nielen krásnym prírodným úkazom, ale aj pripomenutím Božej milosti a Jeho vôle s nami: Boh nechce svet odsúdiť, ale zachrániť!

Potopa nebola len Božím súdom, plynúcim z bolesti Božieho srdca nad hriechom. Stala sa aj obrazom záchrany pre spoločenstvo veriacich v Krista Ježiša. Apoštol Peter pripomína všetkým pokrsteným: ”… za dňov Noacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem duší. Ona (voda) aj vás zachraňuje teraz v podobe krstu, … skrze vzkriesenie Ježiša Krista”. ( 1 Pt 3, 20b-21 ) Ďakujme a dobrorečme Pánu Bohu za Jeho milosť a za všetky verné sľuby, ktoré  sú súčasťou zmluvy milosti, včítane Kristovho slova: “Kto verí a bude pokrstený bude spasený”. (Mk  16,16) Amen  

                                                                                               Ľubomír Batka st.

Komentovať