Smrtná nedeľa – presnejšie nedeľa súdu /JUDICA/ pripomína dôležitú udalosť z Ježišovho života: Židovská veľrada na tajnom rokovaní odsúdila Ježiša na smrť. Skôr, ako bol internovaný a vypočutý, bolo o Jeho údele rozhodnuté. Ostatné už bolo iba vecou technického pokračovania.
S týmto rozhodnutím najvyššieho Židovského grémia sa spája dodnes jeden z najväčších omylov ľudstva. Spočíva v tom, že za smrťou Božieho Syna stojí iba hriech Židov. Prinajmenšom ich vtedajšej politicko-náboženskej reprezentácie, neraz však prenesený na všetkých, ktorí ovplyvnení jej rozhodnutím pred prokurátorom Pilátom volali a žiadali :Ukrižuj Ho!
Tento súd a jeho vymáhanie aklamáciou vtedajšieho pokolenia dodnes rozširujú mnohí na princípe kolektívnej viny na celý Židovský národ, vo falošnej a diabolskej téze: Židia sú zodpovední za smrť Ježiša Krista.
Falošná a diabolská je preto, lebo za svoje hriechy obviňuje iných, okráda Pána Boha o Jeho slávu, moc a právo súdiť všetkých ľudí a verí diabolskámu slovu: Budete ako Boh, budete vedieť a rozhodovať, čo je dobro a čo zlo.
Ako teda máme vidieť smrť Božieho Syna, aby nám Jeho poníženie, vedomé prijatie vôle Boha Otca a Jeho smrť slúžili k dobru a k životu?
S M.Lutherom vyznajme: “Verím, že Ježiš Kristus….mňa zlorečeného a zatrateného človeka vykúpil, privlastnil si a vyslobodil od všetkých hriechov, od smrti večnej a moci diabolskej, nie zlatom, ani striebrom, ale svojou svätou a drahou krvou a svojím nevinným umučením a smrťou, aby som bol Jeho vlasntým…To je iste verná pravda”.
S nábožným pevcom preto spievam:
“To, Pane, moja je vina,
ja som Tvojich múk príčina,
moje hriechy Ťa ranili
a na kríži usmrtili “. (ES 98,1)
Slovak