Martin Luther neostal pri svojom prvotnom postoji k Jánovi Husovi, ktorý zaujal v už spomínanej Lipskej dišpute 1520, keď povedal: my všetci sme husiti…Český historik Amedeo Molnár v tom výroku vidí viac zásluhu katolíckych odporcov ako samotného Luthera. Náš reformátor nám však zanechal aj mnohé iné jasné svedectvá. Keď kaplán Emser na dišpute vyzdvihoval Aristotela a Luthera obviňoval z husitizmu, Luther reagoval príznačne. V odpovedi “Capovi v Lipsku Emserovi” hovorí: ” Hoci Emser vyzdvihuje Aristotela a mňa napáda v mene Husa a Jeronýma, chcem radšej mať Husovu hanbu než Aristotelovu česť”.
Neskôr, keď si Luther prečítal knihu O cirkvi, ktorú dostal od pražských husitov, zaujala ho natoľko, že ju odporučil čítať aj priateľovi Spalatinovi. Sám o nej napísal: ”Je to kniha, akej za 400 rokov nikto nenapísal, ktorá sa dostala do tlače Božím vedením, aby dosvedčila pravdu a verejne zahanbila všetkých, ktorý ju zavrhujú”. Luther Husovu učenosť úprimne obdivoval a napísal o ňom aj takéto slová: ” Hus bol veľmi učený a nebol nikým usvedčený z nepravdy”. Jeho obdiv k J.Husovi stále rástol aj preto, že si neskôr podrobne preštudoval aj dejiny kostnického koncilu. Majstra Jána oceňoval nielen pre jeho vzdelanosť, ale najmä za kritiku odpustkov, simonie, rôznych neporiadkov v cirkvi a pápežstva. Považoval za obdivuhodné, že sa postavil sám proti všetkým vtedajším autoritám sveta, najmä proti pápežovi a cisárovi.
V kázni v druhú nedeľu po Veľkej noci otvorene svedčil:” Ján Hus bol na pekelnom kostnickom koncile preto diablom prekričaný a odsúdený, lebo karhal pápeža a jeho dvor pre ich zlý hanebný život. Ani svoje vlastné nariadenia nie vždy zachovávali”.
Osobitné svedectvo o postoji nášho reformátora prináša aj kremnický farár Konrád Cordatus vo svojích zápisoch Lutherových Rečí pri stole. Keď Cordatus vyjadril mienku, že Luther predsa len vykonal na poli reformácie cirkvi viac ako J.Hus, Luther s obdivom dodal: ” V Husovej dobe bol pápež v najväčšej úcte a pri najväčšej moci. Ale skrze Husa sa stalo, že pomaly po ňom vždy viacej upadal. Okrem toho po Jánovi prišlo niekoľko dobrých mužov, ktorí pápežovi protirečili, ale pred Jánom nebol nikto taký”.
U Luthera teda vidíme jasný nadhľad, úctu a obdiv k učenosti, mravnosti, k odvahe viery a kresťaskej vernosti u majstra Jána. A dokázal povedať ešte viac. V roku 1538 v kázni (na text Ján 16) Luther svedčil: ” V Kostnici bol bol upálený svätý Ján Hus…”! Áno, počujeme dobre. Luther hovorí o Jánovi ako o svätom mužovi! Vo výklade knihy Izaiáša napísal: “Ján Hus a iní svätí zomreli ako martýri”. 21.článok A.V. o uctievaní svätých platí aj o Jánovi Husovi a právom sa aj v našej cirkvi 5.júla dodnes pripomína.
Slovak