1. Farár potreboval vymaľovať kostol. Objednal si na ten účel popredného akademického maliara z mesta. Maliar si obhliadol objekt, usúdil, že práca potrvá pol roka a zapýtal za ňu nekresťanské peniaze. Preto farár objednávku zručia objednal si miestneho náturistu.Ten nielenže veľa nepýtal, ale celý kostol vymaľoval za dva týždne. A fantasticky. – Ako si to dokázal za taký krátky čas?- vraví výsostne spokojný pán farár.
-Viete, to bolo tak. Zacvikol som si do rebríka guľky a videl som všetkých svätých. Potom som ich už len obťahoval.
2.Babička sa modlí večer ruženec a jej nezbedný vnúčik Janko sa zrazu spýta?- Babenka, čo to stále robíš s tými guľočkami?- Vieš, Janko, na každej tej guľočke sedí malý anjelik a ja sa s ním rozprávam.
Janko sa na chvíľu zamyslí, potom zrazu vytrhne babke ruženec z ruky, silno ním zakrúti nad hlavou a skríkne:
-Anjelíci- a teraz sa dobre džte!
Slovak
Brežnev klope na nebeskú bránu.
-Kto je? -pýta sa svätý Peter.
-Ja , Brežnev.
-Teba sem nevpustím, ty si veľký hriešnik! Znásilnil si Československú republiku!
-To je pravda, ale ja som si ju aj vzal !
.
-Otecko, je to pravda, že Pán Boh stvoril človeka z prachu?
-Áno, synček, Biblia tak hovorí.
-A potom černochov stvoril z uhoľného prachu?
Istá obstarožná dievka sa v kostole modlí:
-Pane Bože, pre seba už nežiadam od života vôbec nič, ale mojej mamičke, za jej lásku a starostlivosť, pošli už konečne dobrého a starostlivého zaťa!
– Kde je na Slovensku najpobožnejšia stanica?
-V Žiline. Tam sa križujú aj vlaky.
-Gejza, dlho som ťa nevidel, čo bolo s tebou?
-Jój, pánko môj, bol som s kamarátmi na rekreácii. Vo Vatikáne.
-A ako tam bolo,
-Velice dobr a družne. Najedli sme sa a napili, že sme všetci ležali pod stolom. Jeden Cigán, jeden pápež, jeden Cigán, jeden pápež, jeden Cigán, jeden pápež…
-Netáraj, Gejza, veď pápež je len jeden.
-Čo vravia, veď len Piusov bolo dvanásť!
Farár po kázni hovorí:
-Oznamujem láskam vaším, že zajtra máme sviatok svätého…, ale, ako že sa len volal…
No, nepríde mi to na um, ale aj taký strom rastie…
Richtár z prvej lavice mu napovedá: – JEDĽA!
-Ale nie!
-Boženík našepkáva: SMREK!
-Ani to nie!
Organista, známy pijan, z chóru skríkne: – BOROVIČKA!
-Farár na neho nahnevane skríkne:- Ke’d nevedia, tak nech radšej čušia!
Kostolník zašepká: -BREZA, pán farár!
Farár ho okríkne: -Čuš, ty somár! Akože sa len volá ten košatý strom, čo aj na cintoríe stojí?
Viacerí verici zvolajú: LIPA!
-To, to , to,- prikývne farár a dodá: -Zajtra teda máme sviatok svätého FILIPA!
Pán farár rozpráva deťom o stvorení sveta. Malý Ferko však nedáva pozor a číta si pod lavicou rodokaps.
-Ferko, -zvolá pán farár,- povedz kto ťa stvoril?
Ferko zdvihne hlavu a zahundre:
-Ešte aj vy s tým začínajte, pán farár! Akoby tých mrzutostí okolo toho nebolo doma už dosť!
Na hodine náboženstva sa pán farár pýta:
-Kto by mi vedel povedať, akého náboženstva boli Cyril a Metod?
-Prosím, pán farár, -pohotovo zareaguje Miško,
Cyril a Metod boli náboženstva grécko-rímskeho!
Bola spoveď a prišiel na ňu aj akýsi komediant. Pán farár ešte predtým ako sa ho spýtal na hriechy, ho požiadal, aby povedal svoje zamestnanie. Ale komediant mu to povedal akosi čudne a pán farár tomu nerozumel.
-Ja vám to tda ukážem, pán farár, aby ste videli, čím sa živím, – navrhol komediant, vyšiel zo spovedelnice a postavil sa na ruky. Jedna zo ženičiek, ktoré tam čakali na spoveď, zhrozene zašepkala druhej:
-Mara moja, poďme my radšej rýchlo preč! Dnes pán farár akési špatné pokánie dávajú a ja nemám galoty!
Jezuitom niekto klope na dvere.
-Kto je tam?
-Jehovisti.
Čo si prajete?
-Porozprávať sa.
-A koľkí ste?
-Dvaja.
-Tak sa porozprávajte.
Kňaz rozpráva deťom o súdnom dni:
-Slnko vtedy zhasne, Mesiac a hviezdy budú padať na zem, všetko na zemi sa zborí a mŕtvi vstanú z hrobov…
Malý Janko sa nedočkavo spýta:
-Prosím vás, pán farár, a na ten súdny deň budeme mať v škole voľno?
Komentár bol presunutý sem.
-Deti, kto by mi vedel povedať, prečo je samovražda hriechom?
-Lebo škodí zdraviu, pán farár!
-Pán farár, – žaluje malý Ferko na hodine náboženstva, Janko chytil na dvore mačku a odsekol jej chvost!
Pán farár chvíľu dohovára hriešnikovi, potom sa obráti k ostatným a spýta sa:
-A pozná niekto z vás, deti, nejaký citát z Biblie, ktorý odsudzuje toto kruté Jankove počínanie?
Chvíľu je v triede hrobové ticho, no potom sa prihlási malý Vladko a vraví:
-Ja si myslím, pán farár, že taký citát poznám!
-Tak hovor, Vladko!
-Čo Boh spojil, človek nerozlučuj!
Katechéta rozprával deťom o Samsonovej sile. Potom si overoval, ako ho deti počúvali a pýtal sa ich, kde bola ukrytá Samsonova sila. Deti nevedeli. Pokúšal sa im teda pomôcť a ukazoval si na hlavu. Vtom si uvedomil, že je celkom plešatý, a tak povedal:
-Ja to síce nemám, ale on to mal. Malý Tomáš pohotovo vyskočil a zvolal:
-Rozum!
V čase, keď Sovietsky zväz míľovými krokmi uháňal ku komunizmu, vydalo tu štátne nakladateľstvo po prvý raz
verziu Biblie v ruštine, ktorá začínala slovami:
– Snačála nebylo ničevó, toľko továryšč Boh proguľjalsja ulicami Moskvy.
Komentár bol presunutý sem.
-Janko, je čas ísť spať! Ešte sa pred spaním pomodli ! – vraví mamička synkovi.
Po chvíli sa ho spýta: Pomodlil si sa?
-Áno, mamička.
A pomodlil si sa o zdravie svojej mamy?
-Áno, mamička. A o zdravie svojho otca?
-Tiež.
-Aj o zdravie všetkých ľudí na svete?
-To nie, mamička. Ocko je predsa lekár a ja nechcem, aby zostal bez práce!
Janko sa vrátil zo spovede a narieka.
-Čo ti je synček, čo sa ti stalo?-pýta sa ho matka.
-Ále, pán farár mi prikázal pomodliť sa päť otčenášov.
-Ale veď päť otčenášov nie je až taký hrozný trest!
-No hej, lenže ja viem len jeden!
Matka hovorí večer svojmu malému synovi:
-No tak, Janko, ešte naťukaj do počítača Otčenáš a šup do postieľky!
-Janko, prečo má tvoj tatko takú opuchnutú tvár? Bolia ho zuby, či čo?
– Ale kdeže, pán farár! Včera pred večerou sa nahlas modlil Otčenáš a keď bol pri: "ale zbav nás zlého!"-tak sa akurát pozrel na mamu a ona si toho náhodou všimla !
Počas spovede Jano hovorí:
-Pán farár, spáchal som ťažký hriech, rozprával som protištátne vtipy.
Kňaz mlčí a tak Jano pokračuje:
-Rozprával som veľmi škaredý vtip o Mečiarovi a Kováčovi.
Kňaz však aj naďalej mlčí.
-Počujete ma, pán farár? -nervózne sa spýta Jano
-Počujem syn môj, počujem, ale čakám.
-Prepáčte, pán farár, ale na čo čakáte?
-Na ten vtip, ty chumaj!
Jano príde do raja.
Keď má pred prijímacou komisiou vymenovať všeky dobré skutky, ktoré vykonal počas svojho života, ledva si spomenie na dva-tri činy, ktorých hodnota nepresiahne päťtisíc korún. Vtedy archanjel Gabriel vraví svätému Petrovi:
-Tých päťtisíc korún mu vrátime a nech ide do pekla!
Janko prinesie p.farárovi akési čarbanice a hovorí:
-Pán farár, toto som nakreslil pre vás.
-Ďakujem ti, synak, ale čo to má vlastne predstavovať? -začudovane sa spýta farár.
-Pána Boha, pán farár.
-Pána Boha? Dieťa moje, nikto na svete predsa nevie, ako Pán Boh vyzerá!
-Nevie?? Tak odteraz to budú všetci vedieť!
Mladý kaplán s táckou vyberal na opravu kostola. Všimol si, že jedna žena má v modlitebnej knižke veľa peňazí. Prechádza teda oklo nej, no ona nič.
-Dcéra moja,a ty nedáš na oferu?-opýtal sa jej kaplán.
-Nedám, lebo toto mám odložené na kaderníka, -odvrkne mu žena.
-Ako to? Panna Mária predsa nechodila ku kaderníkovi!
-A Pán Ježiš tiež nejazdil mercedesom!- odsekne pohotovo žena.
Istý muž, ktorému sa zunoval svetksý život, vstúpil do kláštora, kde každý smel len raz za päť rokov povedať jednu vetu.
Po prvých piatich rokoch vraví opátovi:
-Strava je nanič!
Po ďalších piatich rokoch sa sťažuje:
-Posteľ je tvrdá!
Po ďalších piatich rokoch vraví:
-Odchádzam , otče!
Opát súhlasne kývol hlavou a vraví ostatným mníchom:
-Konečne sme sa zbavili toho buriča!!
Dvaja žobraví mnísi prídu k sedliakovi a prosia ho o milodar. Sedliak si ich chvíľu prezerá a potom sa spýta:
-A z ktorého rádu vlastne ste?
-My sme členovia Ježišovej spoločnosti.
-Prvej, alebo tej druhej?
–Ako to? – čudujú sa mnísi.
-No tá prvá, to bol vôl a somár a tá druhá, to boli zasa dvaja lotri !
Komentár bol presunutý sem.
Kňaz v rámci prípravy na birmovku kúša deti z náboženstva. Keď stále nič nevedia, kňaz rozčúlene zvolá:
-No, deti, tu sa už končí moja anjelská trpezlivosť!
-Ale pán farár,- zvolá jeden z chlapcov,- len nestrácajte vieru!