Keď cez deň šedé hmly sa prelievajú,
rána sú mrazom stuhnuté,
advent tu! – k večernému jeho taju
patrí chrám, spev, vzdych, kľaknutie.
Kľakáme vďačne, Kriste, pred Tebou,
príď aj k nám v sláve, príď k nám s velebou!
Kým prídeš znovu, je čas našej viery,
vážiť si slovo presväté
a ono prenikne, až človek celý
túži žiť jak Ty na svete,
čas viery, borby, našich zápasov,
čas rastu, dozrievania do klasov.
Kým prídeš znova, našej lásky čas tu,
milovať Boha, človeka,
nech plody z toho povyrastú,
čo srdcom denne preteká,
a hoc čas prejde, nie je stratený,
zostáva láska s nami na zemi.
Kým prídeš, nádeje, hľa našej čas tu,
čo si nám sľúbil, splníš sám.
Kiež lampy viery nevyhasnú,
keď blízko Ty si, Ženích – Pán.
Kľakáme i dnes, Kriste, pred Tebou,
príď aj k nám v sláve, príď k nám s velebou!
( Prevzaté z antológie básní z tvorby slovenských evanjeliov: Nad obzor.
Vydal Tranoscius 1991)
Slovak