Dívam sa, dívam – staré obrázky
Vybledlé slzou, spomienkami – –
A ja len hyniem, hyniem bez lásky
A denne leštím staré rámy.
Ja leštím, leštím – zrazu zočím:
Prevŕtal rámy črvotoč – –
Slnko sa točí, Zem sa točí
A ja len volám: Toč sa, toč!
Tak točí sa to všetko vôkol
Po miliardy našich liet – –
A ryba pláva a lieta sokol
A čas sa vráti, vráti späť?
Nie, nevráti sa ani chvíľa
A večnosť vieru ochráni – –
A ja som srdce položila
Pánovi môjmu do dlaní…
Život môj Pán, nie som bez lásky
I pre mňa niesol ťažký kríž!
Už odkladám staré obrázky
A beriem pero: Duša, píš!
Nie o tých rámoch črvotočných,
Lež o tej Láske zmierenia – –
O sviatkoch tichých, predvianočných
O čase, plnom spasenia! – –
Slovak
Reformácia – Dr. Martin Luther
Z opravdivej vnútornej lásky a osobitného úsilia vyniesť pravdu na svetlo,
Dr. Martin Luther, augustián, magister slobodných umení a Písma svätého,
pred 500 rokmi pribitím 95 výpovedí na dvere chrámu vo Wittenbergu,
vyzval dišputovať, v mene nášho Pána Ježiša Krista, Božiu Pravdu.
V tom čase vládol nemorálny život,
veľkej časti rímskej hierarchie a kňazov,
pýcha, milovanie peňazí, hľadanie svetskej slávy,
a najmä vytvárané boli nebiblické dogmy.
V Ríme sa presvedčil o skazenosti pápežského dvora,
nesúhlasil s odpustkami pre zosnulých s mocou očistca,
priklonil sa tiež k názoru, ktorý majster Ján Hus hlásal,
tak sa proti Dr. Lutherovi tvrdý, kacírsky, proces začal.
Vo svojich výpovediach poukazoval na rozporný duchovný stav,
vedený Duchom Svätým postavil reformáciou nový Boží základ.
Jedine – sola Kristus, sola Písmo, sola milosťou a sola vierou,
piliere základné – diela Ducha, dodali cirkvi prevzácny zdroj.
Ach, vyrástla vzájomná náboženská nevraživosť,
ona živila plamene smutných popráv i bojov,
ponad priepasť po stáročia visel ťažký mrak
vzájomné kliatby prinášali ľuďom zlosť a strach.
Nevidel už Dr. Luther východisko tak sa radšej schoval,
na hrade Wartburg a tu do nemčiny Novú zmluvu prekladal.
Hovorí: “Tu stojím, nemôžem inak, Boh mi pomáhaj,
nemám nič, iba nahú vieru, v slobode svojho svedomia vyznávam”.
Ešte za jeho mlada, na ceste od svojich rodičov,
dostal sa do búrky, kde blesk mu priateľa zasiahol.
Zo skúsenosti, z obavy o záchranu svojej duše,
ihneď sľúbil sv. Anne, že sa mníchom stane.
Jeho úprimná zbožnosť ho viedla k častým pôstom,
ku koncentrovaným dlhým modlitbám s Bohom,
k sebaspytovaniu, k spovediam spojených s pokáním,
a tiež, až do omdletia svojho tela bičovaním.
Mníšsky život neurobil Dr. Luthera šťastným človekom,
najprv myslel, že bojuje sám so svojím hriechom.
Po 7 rokoch reformácie sa oženil a založil početnú rodinu,
takto ako apoštol Peter už lepšie rozumel manželskému žitiu.
Dr. Luther vnímal potrebu ku Kristovi priviesť i židov,
k čomu im napísal pár dobre mienených spisov.
Využil to Hitler, vraj holokaust bol toho dôvodom,
len prečo potom Hitler vraždil Rómov i Slovanov…?
Reformácia popri vzájomných prekliatiach a kresťanských vojnách,
priniesla do kresťanstva viac demokracie a vzácny duchovný rast.
Práve tým, že mnohé protestantské i letničné cirkvi sa vytvárali,
získalo sa riešenie, ako by sme s Božou Trojicou účinnejšie žili.
Pán Ježiš povedal: “Ak sa niekto nenarodí znova neuzrie Božie Kráľovstvo”,
bohužiaľ aj po 2 tisíc rokoch je znovuzrodených kresťanov stále málo.
Preto je potrebné v reformácii cirkvi vedení Duchom Božím pokračovať,
stanoviť tiež vízie ako i zbývajúcich 2/3 nekresťanov sveta ku Kristovi privádzať.
Buďme vďační za všetkých reformátorov cirkvi, ktorí i životy Bohu dali,
hľadajme vzájomne viac porozumenia, dobroprajnosti, lásky medzi ľuďmi.
Keď sme na CampFeste zo všetkých denominácii už sedemtisíci sa stretli,
po spoločných chválach a modlitbách sa nerozlišovalo z akej cirkvi sme prišli.
Preklenuli sa priepasti medzi cirkvami – ruky sa vo viere podávajú,
vzájomné kliatby sa rušia, v Kristovej cirkvi sa Božie mosty stavajú.
Vzývajme Ducha Svätého, nech myseľ našu osvieti a srdcia otvorí,
nech svet sa zreformuje – zachráni a na príchod Mesiáša pripraví.