Glejt Žigmunda versus Božia pomoc
Veril majster Ján Hus kráľovi Žigmundovi, alebo viac dúfal v Božiu pomoc, keď sa rozhodol ísť na Kostnický koncil? Odpoveď na túto otázku rozdeľuje ľudí dodnes. Všimnime si najskôr Husovu domácu prípravu. Predovšetkým nechal ešte v lete vyvesiť na dvere kostolov a kláštorov verejné vyyhlásenie, že na koncil chce ísť a tam “vydať počet zo svojej viery”. Ak niekto vie o jeho bludoch, nech to oznámi na synode, konanej v Prahe 26.augusta 1414. Svoje oficilálne vyhlásenie kráľovi Václavovi, kráľovenej a dvoru zakončil príznačne: “Ak bude usvedčený, je pripravený zomrieť, pevne však dúfa, že Boh nedopustí, aby nad pravdou zvíťazili jeho protvníci”. Osvedčenie mu vydal pražský inkvizítor, biskup Mikuláš, ktorý uviedol, že u Husa nenašiel nijaký blud, ani kacírstvo. Niesol si aj notárom potvrdené vyhlásenie od rektora univerzity o spôsobe vydania Kutnohorského dekrétu z roku 1409 a protest univerzity proti spáleniu Wiklefových kníh z 15.júla 1410.
Pražský arcibiskup svoje stanovisko poskytol prostredníctvom zemských pánov. Uviedol, že sú mu neni známe žiadne Husove bludy. Títo ho poslali kráľovi Žigmundovi a na list pridali svoje pečate.
Okrem toho si Hus pripravoval prejavy, ktoré chcel na koncile predniesť. Bola to napr. slávnostná kázeň o mieri, ktorou zamýšľal osloviť otcov koncilu. Bola založená na slovách:” Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebesá i zem…. Slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci.” (Žalm 121, 1-6) Pre objasnenie svojej viery mal pripravené ponámky na rôzne biblické texty. Začínal výrokom z listu Židom” “Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu”. Pokračoval poznámkami k textu 1 Pt 3,15:” Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravený vydať počet”. V ďalšom vyhlasoval, že neprestáva podľa Skutkov apoštolských hlásať tú istú vieru, ktorej učil Mojžiš, proroci a Kristov zákon (Sk 26, 22-23).Citát z 1.listu Petra 4, 14-17 :”Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pr e meno Kristovo…” zostal nevyužitý. Hus napísal aj svoju poslednú vôľu, ktorá mala byť otvorená len v prípade jeho smrti. Svedčí to o tom, že aj so smrťou vážne počítal. Svoju vec zveril Kristovi, najvyššiemu sudcovi.
Niektorí ľudia si však myslia, že majster Ján Hus sa spoliehal najmä na známy glejt uhorského a rímskeho kráľa Žigmnda, ktorý bol iniciátorom koncilu v Kostnici. Nebol ním ani jeden z vtedajších troch pápežov, pretože to nebolo v ich záujme.
Pápež Ján XXIII, len pod nátlakom a hrozbou novozvoleného rímskeho kráľa Žigmunda poslal pozvanie zainteresovaním. Pri ceste na koncil vypadol pri nehode na kopci Arlbergu z voza do snehu a sluhom po latinsky povedal:” Ležím tu v mene diabla”. Tak to aspoň zaznačil kronikár koncilu, kostnický mešťan Ulrich Richental. Jánovi XXIII. nevyšiel a nepomohol ani neskorší útek z koncilu. Bol prinútený vrátiť sa a napokon skončil vo väzení Gottlieben, kde dal predtým uväzniť Jána Husa.
Ján Hus sa na začiatku okóbra v liste priateľom posťažoval, že odchádza bez glejtu, hoci ho bude čakať viac nepriateľov ako má doma. Priateľ, krajčír Ondrej Polák mu pri dojemnej rozlúčke predpovedal: ”Boh buď s tebou. Zdá sa mi, že sa nevrátiš.”
Žigmundov glejt mu bol doručený až po príchode, po urgencii pánov z jeho sprievodu. Trvalou hanbou kráľa Žigmunda zostáva, že porušil svoje slovo i písmo. Glejt ( z nem.slova Geleit – sprievod) znamenal záruku bezpečnosti a ochrany a tiež listinu, v ktorej sa táto ochrana uvádza. No nielen táto panovníkova záruka nebola dodržaná. Žigmund nedodržal ani iné glejty a záruky pre viaceré osoby. Rozhodujúce je, že hoci bol na koncile osobne prítomný, nezasiahol, hoci koncil sa konal i pokračoval iba jeho pričinením. Ukázalo sa, že aj tu sledoval len svoje záujmy. Jeho cieľom bolo získať aj cisársku korunu a iné kráľovské tituly s tým súvisiace, najmä kráľovstvo České.
31.mája 1433 sa Žigmund dočkal naplnenia svojho sna. Stal sa cisárom Svätej ríše rímskej. Pápež Eugen IV. mu v rímskej bazilike sv. Petra položil na hlavu diadém a udelil predpísané pomazanie. Žigmund mal zmysel pre sebairóniu. Ako zaznamenal súčasný kronikár, počas obradu sa obrátil k pápežovi s týmito slovami.” Sú tri veci, svätý otče, v ktorých sa rozchádzame a tri, v ktorých sa zhodujeme. Ty ráno spíš, ja vstávam pred úsvitom, ty piješ vodu, ja víno, ty sa ženám vyhýbaš, ja ich vyhľadávam. Ale zhodneme sa, že ty rozdávaš cirkevné poklady a ja si nič nenechávam, ty máš choré ruky, ja nohy, ty ničíš cirkev a ja Svätú ríšu rímsku”.
Žigmund spolu s pápežom zorganizoval až päť križiackych výprav proti Čechám. Vnútil tak českým husitom pätnásť rokov neľútostných bojov. Zúčastnil sa aj ďalšieho rokovania koncilu v Bazileji, ktorý napokon prijal kompromisnú dohodu s husitmi, nazývanú kompaktáty.
Lavírovanie a zákulisná diplomacia koncilu husitov rozdelila, takže v bitke pri Lipanoch 30.5.1434 vlastne – husiti porazili husitov. Napriek tvrdej porážke poľných vojsk, vernosť pravde Kristovej u duchovných potomkov Jána Husa zostala. (ľuba)
Slovak