Zvestná liturgia

Dnes pri rannej modlitbe ma to opäť raz príjemne zaskočilo: Zvesť liturgie sa spojila so zvesťou slova. Výsledok: služba Božia a srdce obetujúce chválu.

Zvesť liturgie. Väčšinou sa v našej cirkvi o zvesti slova Božieho, čiže o kázni. Niekedy sa ešte spomenie zvestný charakter Večere Pánovej, pri ktorej sa nám zvestuje čisté evanjelium v tých prostých slovách o novej a večnej zmluve, slovách „za vás sa vydáva“ a „za vás sa vylieva na odpustenie hriechov“. Ale zvesť liturgie? Môže byť liturgia zvestná? Musí. Liturgia, ktorá nenesie zvesť, sú iba prázdne slová, melódie, úkony.

Kázeň je jedným z dvoch vrcholov SB, druhým je Večera Pánova. A jednovrcholové hlavné SB by mali byť skôr výnimkou ako pravidlom. Ale nech už hovoríme o jednom či dvoch vrcholoch, podstatné je, že rozlišovanie vrcholov v poriadku SB vytvára v ňom zároveň doliny. Expresívnejšie: V momente, keď sme posadili na trón SB kázeň (keď sme si s kázne urobili modlu?) odsúdili sme ostatné prvky poriadku SB do pozície dolín alebo prinajlepšom stúpajúcich či klesajúcich svahov. Ich funkciu sme tak určili presne: vedú ku vrcholu, ktorým je kázeň. Neskôr sme to zjednodušili ešte presnejšie: poznáme úvodnú a záverečnú liturgiu, uprostred ktorých je kázeň ako vrchol.

Čo obsahuje tzv. úvodná liturgia? Trojične formulovaný Predspev, v ktorom s odvolaním sa na Ježiša Krista prosíme Otca o dar Ducha Svätého. Konfiteor, pri ktorom vyznávame svoje hriechy a následne je nám zvestované (!) evanjelium o odpustení hriechov z milosti pre Krista. Alebo prosbu o zmilovanie Kyrie a následný spev Glória – Sláva Bohu na výsostiach, ktorý je chválospevom aj vyznaním, zvesťou (!) zároveň! V tej tzv. úvodnej liturgii je v podstate povedané všetko podstatné z kresťanskej viery. A Boh nám predsa ponúka oveľa viac…

Azda to označenie – úvodná liturgia – ani nie je také zlé, ak sa nechápe len ako akási predohra k tomu, čo je dôležité (rozumej: ku kázni). Úvodná liturgia od slova uvádzať. Úvodná liturgia uvádza do chrámového spoločenstva: Do spoločenstva s Bohom (a ľuďmi).

Keď ale potom niekto zaradí do úvodnej liturgie aj zvestovanie (!) starozmluvného/ epištolického textu, zvestovanie (!) evanjelia a následné krédo (!), to je na mňa už trocha priveľa. Označenie „stôl slova“ alebo „bohoslužba slova“ mi znie predsa len výstižnejšie.

 

Komentáre k “Zvestná liturgia

  1. fosil

    Pekné, ale zase musím zalomiť rukami a povedať " POJMY"

    Rád sa nechám opraviť od niekoho, kto to vie lepšie. Raz v nejakej relácii bol  pojem liturgie vysvetlený ako " verejná služba" – teda Sl. Božie – verejné, v zhromaždení, nie súkromná a osobná pobožnosť. Liturgiou sú vlastne celé Sl. Božie od úvodu, až po záver. Či už s jedným alebo dvoma vrcholmi. Čiže správnejšie by bolo hovoriť o úvodnej časti liturgie(nie úvodnej, resp. záverečnej liturgii )  – a bolo by všetko v poriadku. Myslím, že u nás zaužívané ponímanie, že "liturgia" je len to, čo farár ( zas pojem 🙂  – minister verbi Domini ? ) spieva, je trochu skreslené… ale opakujem, nechcem byť veľmi "múdry" a veľmi rád sa nechám poučiť starším a skúsenejším umom….

Komentovať