Zaľúbenosť

Leto končí, ale téma zaľúbenosti je stále aktuálna.
Skoré zaľúbenie, ak je vážne, nemusí byť v každom prípade skazonosné, môže sa stať posilou pre zdravý vývoj a záchranou pred mnohým pokušením. Všetko je dobré, aj zaľúbenosť, ak sa prežíva podľa pevných zásad Božích a v medziach slušnosti.
Nikto z nás si neurčil pohlavie, ani naši rodičia ho nemohli určiť. V tomto rozdelení sa skrýva to napätie jedného aj druhého pohlavia. Toto rozdelenie znamená nesmierne obohatenie ľudského života, ale na druhej strane aj mnohé tragédie. K sláve posmrtného života bude patriť aj tá skutočnosť, že tam nebudú tieto rozdiely. No pokým sme na zemi, sme rozdelení na mužov a ženy a musíme hľadať správnu cestu na riešenie nášho vzťahu k druhému pohlaviu.

 
Je to otázka stále akútna, aktuálna, zložitá i boľavá. Pri rozhovore o tejto oblasti musíme si, obrazne povedané, vyzuť obuv, lebo je to svätá pôda. Dotýkať sa týchto otázok nečistými rukami narobí mnoho zlého, mnoho nenapraviteľných chýb.
V detskom veku tento problém nejestvuje. Je to múdre Božie riadenie, že sa deti majú z tejto stránky potrebný pokoj. Niektoré dlho ostávajú deťmi, ale u niektorých sa rozličnými vplyvmi alebo dedičným zaťažením predčasne zobúdza pohlavná vnímavosť. Problém pohlavnosti sa pravidelne objavuje v období dospievania a potom často i celý život. Zdravé manželstvo túto otázku správne rieši. Vyskytujú sa aj pomýlené manželstvá, ktoré ju neriešia, skôr sa stupňujú. Poznáme mužov, ktorých vlastná žena už nepriťahuje a neviaže, ale dráždi ich iná žena. Poznáme aj také ženy, žiaľ, nielen vo svete, ale aj v cirkvi. Tento problém nie je nikdy prekonaný. Ak nás nepáli dnes, môže nás páliť zajtra.
Charakter človeka sa zvlášť výrazne prejavuje v jeho vzťahu k druhému pohlaviu. Tu môžeme pochybiť aj opačným smerom, keď nás satan oklame a urobí z nás namyslených mravokárcov. A to je práve taký hriech ako hriech telesnosti. Kto je v mravnom živote slaboch, stráca veľa i v ostatných oblastiach života. Ak sme však z tejto stránky neprehrali, nemáme sa čím chváliť, ale môžeme za to vďačiť len zachraňujúcej milosti Božej.

 
Vzťah medzi mladými ľuďmi na základe Piesne Šalamúnovej.

 
Je známe, že táto kniha bola jednou z najspornejších kníh Starej zmluvy a podliehala najrozličnejším výkladom. Starorabínske chápanie prevzala najmä rímskokatolícka cirkev. Podľa nej Šalamún reprezentuje Pána Ježiša ako ženícha a Šulamít zobrazuje cirkev ako milovanú nevestu. Iní kresťania ho odmietajú a považujú Pieseň Šalamúnovu výlučne za ľúbostnú pieseň izraelského národa. Zástancovia alegorického výkladu (podľa ktorého Pán je ženíchom a cirkev nevestou) odmietajú druhé chápanie, lebo v ňom vidia zneuctenie Božieho slova, pričom predpokladajú, že keby bola len ľúbostná pieseň, nebol by Duch Pánov dovolil, aby sa dostala do Biblie. Vychádzajú pritom z mylného stanoviska nezlučiteľnosti svätého života so zaľúbenosťou. Ak zvážime, aký základný význam v dejinách ľudstva má vzťah jedného pohlavia k druhému, musíme uznať, že v Božom slove v tejto Piesni našla aj telesná láska svoje vhodné zobrazenie, v ktorom prirodzené nie je zmrzačené, ale povýšené nad všetku podlosť. Len ten, kto popiera právo od Boha určenej prírody-lebo nečisté ľudské ruky aj toto znesvätili-, môže upierať Piesni Šalamúnovej právo a miesto v Biblii, poprípade dajakými alegorickými výkladmi ospravedlňovať jej zaradenie do biblických kníh. V Božom slove našla aj telesná láska svoje jasné zobrazenie. V Božom slove je manželská láska predobrazom Pánovej lásky k cirkvi Pieseň Šalamúnova je však súčasne krásnym obrazom života a vzťahu zaľúbených ľudí. Ide tu o zdravú, čistú zaľúbenosť podľa Božej vôle.

 
Zaľúbenosť je v zásade niečo veľké, krásne, dobré a sväté. Máme ju položiť ako pečať na svoje srdce, ako pečatný prsteň na svoje rameno, lebo láska je silná ako smrť, jej blkot je blkotom ohňa, plameňom Hospodinovým (Veľp 8,6). My ju vo svetle Božieho slova nesieme, nemôžeme odmietať ako niečo nebezpečné a zlé. U väčšiny mladých ľudí, a to aj z veriacich rodín, býva zaľúbenosť na nízkej úrovni.
Čas očakávania je veľmi krásny a užitočný. Takí mládenci a dievčatá, ktorí toto napätie očakávania nevydržia, nie sú schopní pre požehnaný manželský život.
Sú rozdielne názory mladšej a staršej generácie v otázke zaľúbenosti a z toho vyplývajúce napätie a nedorozumenia. Nemožno nútiť našu mládež do starých spôsobov. Napomínanie býva užitočné, aby mladí nezabehli do záhuby. Auto potrebuje nielen motor, ale aj brzdy. Niekedy stačí len rozumne usmerňovať.
Príslovie hovorí, že manželstvo sa uzatvára v nebi. No v mnohých manželstvách to tak nie je. Často rozhoduje majetok, vzdelanie, predsudky, postavenie, rodina, krása, tvrdohlavosť a všeličo iné.
Dievčatá sú vždy v ťažšom položení. Zlé je to s dievčaťom, u ktorého je viditeľná túžba po vydaji. Naproti tomu Šalamún o svojej Šulamít hovorí: „Zavretou záhradou je moja sestra, snúbenica, zavretou záhradou, zapečateným prameňom!“ (Veľp 4,12). Tak to má byť. Zdravé, čisté a mravné dievča je a zostane zamknutou záhradou, zapečatenou studňou. Mládenci sú síce zvedaví, radi by sa pozreli do záhrady, radi by pili z jej vody. Dievčatá by sa však mýlili, keby si namýšľali, že mládenca získajú, ak sa mu dajú predčasne napiť z tej studne. Pre mládencov, ak nie sú úplne skazení, len vtedy má dievča pôvab, keď ostáva zamknutou záhradou a zapečatenou studňou.

 
Dalo by sa namietať, že dievčatá, ktoré sa uzavrú a zapečatia, ostanú samy a len tie, ktoré koketujú a predávajú sa, ulovia si rybu do siete, lebo naši Šalamúnovia nevedia rozoznať podlé od cenného a idú ako pochábli, ako jelene sa zapletú do osídla (Prísl 7,22). Dievčatá, ktoré sa chvália, že majú na každý prst jedného, nemajú veľkú cenu.

 
Biblická Šulamít nám radí inak. Znovu a znovu zdôrazňuje: „Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema …aby ste neprebudili, ani nebudili moju lásku, dokiaľ by sama nechcela“ (Veľp 2,7; 3,5; 8,4). Je vinou dievčat, ak predčasne budia lásku, ktorá by sa, ak príde čas, sama zobudila. Nebude to čistá láska, ale bude to len vášeň. Šulamít prísahou zaväzuje dcéry Jeruzalema, aby boli ako srny a jelenice voľného poľa (zvieratá žijú prirodzeným životom tak, ako im to prikazujú Božie zákony -svoju zaľúbenosť prežívajú v stanovenom čase, nie prv ani neskoršie).
O chlapcoch by mohlo platiť: Koľké vidí, toľké má rád. Mládenci, ktorí často menia svoje Šulamíty, sú málo charakterní. Šalamún zmýšľal inak: „Ako ľalia medzi bodľačím, tak je moja milovaná medzi devami“ (Veľp 2,2). Tým vyjadril, že ostatné dievčatá nemajú pre neho čaro. On má zobúdzať nádej v jednom dievčati a nie zapálený oheň po čase uhasiť pre druhú ľaliu.
Mládencov často očaria menej hodnotné veci, napríklad zdanlivá krása. Nevidia naozajstnú krásu. Šalamún sa nedal strhnúť zdanlivou krásou. Mnohé vynaložia všetko, nasilu krásnou chcú byť – od rána do večera sú zamestnané len samy sebou. Nájdu sa mládenci, ktorým takýto klamlivý náter vyhovuje a postačuje. Krása práce, služby a oddanosti im chýba a túto krásu nahrádzajú umelým okrášľovaním sa.

 
Šulamít hovorí, že Šalamún ju doviedol do domu vína (Veľp 2,4). Dobre to vystihla, zaľúbenosť je ako dom vína, kde možno strácať triezvosť z hlavy i zo srdca. Takéto opojenie je hrozné a zákerné. Okráda človeka o zrak, všetko vidí v inom svetle.
Každé zaľúbenie je zaujímavé, no v mnohých prípadoch aj smutné, ba až tragické. Zaľúbenosť Šalamúna a Šulamít bola krásna. Šulamít hneď spočiatku hovorí: „Aký si krásny, miláčik môj, a aký spanilý. Aj naše lôžko je samá zeleň“ (Veľp 1,16). To znamená, že sme ešte veľmi mladí a našu trávu ešte neslobodno kosiť, lebo by to bola škoda. Všetko má svoj čas.

 
Šulamít hovorí, že ľúbosť jej ženícha je lepšia ako víno (Veľp 1,2). Zaiste je ľúbosť niečo naozaj vznešené a obohacuje ľudský život. Patrí k najcennejším pokladom sveta, ale nie je tým najvyšším. Šalamún mal s týmto pokladom aj trpké skúsenosti. Jeho mienka o tejto otázke napokon bola: „Ľúbosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená“ (Prísl 30,31).
„Tvoje meno -rozliaty olej“ hovorí Šulamít. Bola to ľúbosť, ktorá šírila dobrú vôňu. U mnohých z nás to býva opačne, naša zaľúbenosť šíri smrteľný pach. My sme sa iba znovu a znovu ubezpečovali o svojej nehasnúcej láske a beda tomu, kto by sa opovážil starať sa do našej lásky či upraviť nás na klzkej ceste. Nechceli sme, aby sa niekto cudzí miešal do našej veci. Šalamún a Šulamít neboli takí. Oni prosia blížnych, aby im pomáhali pochytať malé líšky (Veľp 2,15). Nenahnevali sa na ľudí, ktorí ich napomínali. Priznávali si, že nie sú schopní sami pochytať nebezpečné líšky, čo im kazia vinice. Vinice, ktoré sú práve v kvete. Mladí ľudia, a najmä zaľúbení, sú v krásnom kvete a hrozí im nebezpečenstvo, že rozmanité malé chyby a nedostatky urobia z nich napokon neužitočných ľudí. Malé líšky zo samopaše obhrýzali vinič a tak ničili vinicu. Kde sú kvety poobhrýzané, tam nikdy hrozno nebude. Nejeden mladý život je takýto zničený vinič. Mal veľa kvetov, sľuboval bohatú úrodu, ale vkradli sa malé líšky a všetko zničili. Nebolo nikoho, kto by tie malé nebezpečné líšky pochytal. Čo robiť, keď sa dostaneme do vážneho pokušenia stratiť svoju čistotu? Šulamít nám ukazuje jedinú cestu záchrany, keď vraví Šalamúnovi, aby utekal, podobný gazele alebo mladému jeleňovi (Veľp 2,17). Keď nás zaľúbenosť ohrozuje v nepravý čas, treba utekať, ako utekal Jozef v Egypte. Aj keby sme v tom boji mali utŕžiť rany, musíme utekať a skryť sa v Kristových ranách na Golgote.

 
Biblická Šulamít so Šalamúnom nám chceli príkladom svojej zaľúbenosti ukázať, akí by sme mal byť. Kiež by Pán milosti bol našou pomocou na tomto nebezpečnom poli nášho života a naša láska blkotom Hospodinovým tak, aby sme aj vo svojej zaľúbenosti niesli slávu a obraz nášho Boha.

 
Pokoj Vám!!

Komentovať