Viera daná z neba
Ján 3, 22- 35:
“Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do krajiny Judskej; pobudol tam s nimi a krstil. (23) I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo tam bolo mnoho vody a ľudia prichádzali a dali sa krstiť; (24) Ján totiž ešte nebol uvrhnutý do väzenia. (25) Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. (26) I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s Tebou za Jordánom, a Ty si svedčil o Ňom, ajhľa krstí a všetci prichádzajú k Nemu. (27) Odpovedal Ján a riekol: Človek si nemôže nič vziať, ak mu nie je dané z neba. (28) Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. (29) Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ , ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. (30) On musí rásť, – a ja sa umenšovať. (31) Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, zemsky je a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými (32) a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. (33) Kto prijal Jeho svedectvo, potvdil, že Boh je pravdivý. (34) Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. Boh Mu totiž dáva Ducha v plnosti. Otec miluje Syna a všetko dal Mu do rúk. (35) Kto verí v Syna, má večný život, kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi, bohumilí kresťania!
Jedna z najstarších piesní v našom evanjelickom Spevníku je hymnus cirkevného otca Ambrózia: Teba Boha chválime – Te Deum laudamus. (ESP 185) Je to krásna a vzácna pieseň oslavujúca Svätú Trojicu a jej dielo.
“Teba Boha chválime, Teba velebíme:
Teba Otca Stvorieľa a s nami Ťa ctí zem celá,
Svätý je náš Pán Boh, Panovník Hospodin,
Cherubíny, serafíni a všetky nadzemské sily,
chór výsosti mnohohlasný, spieva Ti chválospev krásny…
Ďalej nasleduje chvála všemohúceho Otca, Stvoriteľa sveta, chvála Kristovho diela i dielo Utešiteľa, Ducha Svätého. V závere znie znelka: “V teba dúfame a vieme, zahanbení nebudeme!
Dnes pripájame naše hlasy a srdcia ku všetkým, ktorí chvália Trojjediného Pána Boha podobnými chválospevmi. Robíme tak na záver slávnostnej polovice cirkevného roku, lebo chceme ešte raz poďakovať za veľkú milosť a lásku celej Svätej Trojici: Bohu Otcovi, ktorý nám dal Syna a Spasiteľa a ktorý nás mocou Ducha Svätého udržuje vo viere a vedie do slávy neba.
Pred časom mi telefonovala jedna známa, ktorá má syna v zahraničí. Býva s rodinou v prostredí kde žijú Židia, ale aj moslimovia. Ich dcéra, asi 9 ročná, chodí preto do školy, kde sa stretajú deti z dvoch komunít: židovskej a moslimskej. Keď sa tieto deti rozprávajú o Bohu, tak len v zmysle prísneho monoteizmu židovského, alebo moslimského. Hovorenie o Bohu v kresťanskom duchu, totiž o Svätej Trojici je pre jej spolužiakov úplne nepochopiteľné. Keďže aj spochybňujú jej vieru, pýtala sa otca, ako im to mám vysveltiť. Syn sa obrátil s touto otázkou na svoju mamu a ona zase na mňa. Ako vysvetliť deväťročnému dieťaťu podstatu Svätej Trojice? To, že “tí traja jedno sú”? – Odpovedal som asi takto: Vaša vnučka je vnímavé dieťa. Preto jej povedzte, že Pán Boh prevyšuje náš rozum. Prevyšuje nás vo všetkom. V moci, v sile, v múdrosti, aj v láske. Pán Boh je preto pre nás tajomstvom. Je nepoznateľný ľudským rozumom. Nemôžme Ho vnímať a spoznávať ani našimi ľudskými zmyslami, ani púhym rozumom.
Ak predsa len máme odpovedať na zvedavú otázku, ako jeden Boh môže byť v troch osobách, môžeme naše rozumové vysvetlenia chápať len ako pomôcku. Napríklad: Ak tri jednotky sčítame, dostaneme výsledok tri, ale ak medzi ne dáme znamienko násobenia, výsledok je: 1! Ján hovorí: “Boh je láska” (J 4,8) a to znamená, že je plnosťou lásky Otca, Syna i Ducha Svätého. Deťom môže pomôcť aj iný príklad: Jedna a tá istá voda sa môže prejaviť v troch skupenstvách; ako tekutina, ľad, alebo para. Podobne môžeme uviesť aj iné príklady.
Milí bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Pri tom všetkom je pre nás, evanjelických kresťanov zrejmé, že pravá viera v Trojjediného Pána Boha je iba tam, kde ju pôsobí sám Duch Svätý, korého o dar viery máme prosiť. Pravá viera je tam, kde prijímame Pána Boha ako skutočného Boha a Pána v Jeho vyvýšenosti. Pritom Pán Boh je a zostáva tajomstvom a stojí vždy nad človekom i nad každým ľudským rozumom.
Súčasne však platí aj iná dôležitá veta Písma svätého: ”Boha nikdy nikto nevidel, jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten ho známym učilnil». Ak teda chceme poznať Pána Boha v Trojici a ak chceme o Ňom verne a správne hovoriť, môžeme tak robiť iba na základe slov Ježiša Krista. Na základe slov Toho, ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z panny Márie. Aj Jeho slávne vtelenie je veľkým tajomstvom, keďže Ježiš je súčasne Synom Božím i synom ľudským. Je ten, ktorý má plnosť Ducha Svätého od Otca, ale súčasne sa stal pravý človek, nám vo všetkom podobný, okrem hriechu! Kto príjíma slovo a svedectvo Kristovo, kto sa učí poznávať Ježiša od Jeho vtelenia a narodenia, cez Jeho učenie a Jeho skutky, môže prísť k poznaniu celej Svätej Trojice. K poznaniu do tej miery, aby bolo dostatočné pre naše spasenie. Podľa zasľúbenia Ježiša Krista, príde čas, keď uvidíme Boha tvárou v tvár.
Pravú vieru a pokoru nám ukazuje aj Ján Krstieľ, Bohom vyvolený svedok a bezprostredný pripravovateľ cesty Pána Ježiša. Kým nebol Ján uvrhnuý do väzenia, krstil pri Jordáne a volal ľud k pokániu. Vtedy začali krstiť aj Ježiš a to krstom svojim a novým. Evanjelista Ján na inom mieste upresňuje, že Ježiš síce sám nekrstil, ale len Jeho učeníci. (J 4,2)
Vtedy nepriatelia hovorili Jánovi Krstiteľovi, nie bez určitej škodoradosti: «Pozri, Majstre, Ten, ktorý bol s Tebou za Jordánom, a Ty si svedčil o Ňom, ajhľa krstí a všetci prichádzajú k Nemu» Ján odpovedal a riekol: «Človek si nič nemôže vziať, ak mu nie je dané z neba. Vy sami mi dosvedčíte,, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale bol som poslaný pred Ním”. Ján bol Bohom poslaný, aby pripravil cestu Ježišovmu príchodu do ľudských sŕdc. Chce nás s láskou prijať, ako ženích svoju nevestu. “Kto má nevestu je ženích a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva Ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná”.
To je cesta, ktoru šiel Ján a ktorou máme ísť aj my! Pozorovať Ježišove slová, počúvať Jeho svedctvá a hlas a radovať sa z Jeho evanjelia. Nikto, ani Ján, ani apoštolovia, ani žiaden človek si nemôže myslieť, že má viac, ako Ten, ktorý prišiel neba a ktorý je hlavou Cirkvi. Smieme však byť «nevestou Kristovou», čiže patriť skrze Jeho Krst do Jeho cirkvi a byť s Ním jedno telo a jeden duch!
Mať účasť na diele Pána Ježiša Krista, znamená mať účasť na diele celej Svätej Trojice. Naše kresťanská cesta je teda jasná. Je to cesta Jána Krstiteľa, ktorý hovorí: “On musí rásť, – a ja sa umenšovať”. Kto prichádza zhora, je nad všetkými”! Ak by sa to dialo naopak, ak by sme umenšili osobu a slávu Kristovu, ak by ktokoľvek chcel byť veľký na Jeho úkor, strácame Jeho priateľstvo a spoločenstvo. On musí rásť vždy a vo všetkom! Ak v cirkvi nerastie Kristus, ale ľudská sláva, cirkev hynie. Ján Krstiteľ hovorí a argumentuje úplne jasne: «Kto prichádza z hora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí. Kto prichádza z neba, je nad všetkými a svedčí o tom, čo videl a počul.»
Otázkou zostáva, ako prijímame, a či vôbec, Jeho svedectvo.
Ján Krstiteľ bol presvedčený o Božom synovstve, že Ježiš je Baránok Boží, že je Mesiáš, Kristus a preto hovorí: «Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie, – Boh mu totiž dáva Ducha v plnosti».
Toto bola Jánova skúsenosť pri Krste Ježišovom v Jordáne. Ježišov krst bola je poodkrytím tajomstva Božej bytosti a celej Trojice Svätej. Keď Ježiš vychádza z vody, Duch Svätý prichádzal na Neho ako holubica a z neba zaznel hlas: «Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo». (Mt 3,17)
Tento hlas Ján poslúchol. On sám nebol poverený konať Krst Ježišov, ale prípravný krst k nemu! Splnením tejto úlohy danej mu Bohom Otcom ešte pred narodením, zostal verný Boží a potom Kristov služobník. Nemohl si vziať viac, ako mu bolo dané. Nedával však iným ľuďom málo, ak ukazoval a svedčil o Kristu, ako o Božom Baránkovi a Spasiteľovi.
I keď sa Ján nedožil Ježišovej vykupiteľskej smrti, má na nej účasť. Rovnako aj na Jeho vzkriesení a oslávení! «Lebo Otec miluje Syna a kto verí v Syna, má večný život. Kto neposlúcha Syna – neuvidí život.» Ján uveril a poslúchol Boha. V pokore prijal aj svoju mučenícku smrť. Preto o ňom smieme hovoriť ako o vernom svedkovi. Bol jeden z tých, ktorému bolo tajomstvo Svätej Trojice poodhalené viac, ako ostatným. Preto jeho slová: «On musí rásť a ja sa musím umenšovať» sú nielen ústami vyhlásené, ale aj dokázané martýriom! Ján veriac v Syna, získal večný život.
Bratia a sestry v Pánovi!
To je ponuka pre všetkých nás. Nie špekulácie o Bohu, nie rozumové konštrukcie o podstate Boha, nie ľudské filozofovanie, ani zháňanie sa za mystickými zážitkami, alebo rôznymi zjaveniami, ale prijatie zjaveného Ježiša Krista vedie k Bohu. Vedie aj k životu večnému a tak do “silového poľa lásky celej Svätej Trojice”! (B.Plejel)
Toto pevne vyznávajme a učme aj naše deti. Veďme ich ku Kristovi a cez Neho prídeme do spoločenstva lásky pravej a dokonalej. Ak by sme obchádzali Syna a Jeho dielo, Jeho kríž, znamená to, že “hnev Boží zostáva na nás” natrvalo. Odmietaním Kristovho diela, odmieta človek lásku Boha Otca Stvoriteľa i dary Ducha Svätého, Posvätiteľa.
O pôsobení Ducha Svätého vám chcem teraz povedať môj osobný nedávny zážitok z Grécka. (Pozn. Voľne vyrozprávaný zážitok ktorý som prežil v druhý sviatok svätodušný na ostove Kos, uvediem na inom mieste)
Na záver dnešnej zvesti chcem ešte raz pripomenúť, že viera kresťana nie je proti rozumu, ale presahuje ľudský rozum. Kresťanskí myslitelia v stáročnom boji s pohanmi, ktorí uznávali iba rozumové konštrukcie, vedeli statočne a jasne svedčiť o Trojici Svätej aj rozumovými argumentmi, ako ich poznáme napríklad z vieorvyznania biskupa Atanázia. Preto aj my, nielen dnes, ale po celý život radostne spievajme a vyznávajme: “V Teba dúfame a vieme, zahanbení nebudeme”! Amen.
Slávnosť Svätej Trojice – Turá Lúka 2015 – Ľubomír Batka st.
Slovak