V našom zariadení pre seniorov v Skalici som už druhý rok. Som spokojný so servisom, programom, starostlivosťou i mestom a prostredím , kde bývam. Je nás tu vyše dvesto z rôznych kútov Slovenska. Okrem telesných dobier ďakujem Pánu aj za možnosť schádzať sa v našej ekumenickej kaplnke dva razy do mesiaca na evanjelických službách Božích. Aj včera na 1. slávnosť svätodušnú sme počúvali zvesť Božieho Slova, spovedali sme sa a prijali telo a krv Pána Ježiša. Schádza sa nás tam od sedem do 15 osôb, z toho daktorí prídu i z mesta.
Dnes predpoludním som stretol jednu staršiu pani. Rozprávala mäkkou ľúbozvučnou slovenčinou, preto ma zaujímalo, odkiaľ pochádza. Som tu už 12 rokov v zariadení. Som rodáčka z Aradu, Rumunsko. Rozvinul sa tento dialóg:
-Ste katolíčka?
-Nie, evanjelička.
– A prečo nechodíte do kaplnky na Sl. Božie?
-Bolia ma nohy.
-A na stravu do jedálne chodíte?
– Áno.
– No, vidíte…
-Ale ja tam nevydržím.
-Sú aj horšie prípady, včera bola jedna pani na vozíčku a vydržala. Nemáme zanedbávať spoločenstvo a Božie Slovo so sviatosťou V.P.Ináč nám uhasína naša viera, ktorá je z počúvania Božieho Slova. Musíme sa pripravovať na stretnutie s Ním, lebo už sme vo vysokom veku.
Pani Š. bude mať v júni 92 rokov. Je mobilná, dobre počuje, dobre vidí, nie je senilná. Išla ku kaderníčke spraviť si vlasy.
Pane, prosíme Ťa, prebuď svojim Sv. Duchom aj túto paniu Š. , aby bola aj ona spasená.
Slovak