Už dávnejšie som chcela diskútovať na tému " návšteva pana farára v rodinách" a poznať váš názor. Zaujíma ma, ako, vnímate takúto prax a činnosť, takéto osobné oslovenie ľudí v ich domácnosti. Nepriniesol by takýto osobný kontakt viac úžitku a ovocia pre zbor, ako hociktoré iné a často náročné zborové činnosti? Nevzišlo by z takejto návštevy a osobného oslovenia pana farára viacej poznania, zblíženia, pochopenia a súdržnosti k fílií a zboru? Čo vy na to ?
Slovak
veru tak, milá sestra, osobný kontakt a osobná účasť je vlastne biblická prax. Nič nemôže nahradiť osobné rozhovory. Iste existujú dôvody, ktoré v ECAV bránia farárom v takejto pastoračnej praxi. Ďakujem , sestrička, že si túto potrebu otvorila.
Najradšej by som počul najprv tvoju odpoveď. Dobrý pasiter kladie svoj život za ovce = miluje ich, pozná ich po mene. Nie je možné poznať osobné zápasy druhého človeka bez osobného kontaktu. Pastorácia je však dnes nepopulárna, akosi na ňu nestáva čas. V iných prípadoch sa zverené problémy dostanú v nedeľu do kázne, odkiaľ sa "šľahá bičom" na neresti a dezorientáciu oviec. Ovce "skáču" preč od biča, pričom pozerajú "kde šľahne bič" a skáču ktovie-kde kam. Je tento satirický obraz prehnaný?
"Dobrý pastier kladie svoj život za ovce = miluje ich, pozná ich po mene. Nie je možné poznať osobné zápasy druhého človeka bez osobného kontaktu…Pastorácia je dnes nepopulárna…."
Myslíš si, že každý pastier je iba dobrý ? Čo ak nie je, nepozná svoje ovce…ani po mene, ani zápas v ich srdci….
To je presne to, čo som tými návštevami myslela. Osobný kontakt ! Len tak sa zblíži so svojimi ovečkami. Spozná ich blížšie, vníma ich starosti o ktorých z kancľa, ani len netúši. Môže poradiť, pomôcť a napomenúť osobne. Ukázať názorne písmom, prečo konať tak a nie inak….Pochopiť, vypočúť, posúnuť ďalej a vplývať na človeka osobne.
Som presvedčená, že toto je tá správna a najlepšia cesta k prebudeniu. Takto môže pán farár hneď priamo, osobne a účinne pôsobiť na daného človeka. Môže poukázať na vec aj z iného pohľadu, môže človeku vyvrátiť jeho vsugerované myšlienky, môže ho napomenúť, upozorniť, ale aj povzbudiť, oceniť, pochváliť.
Ma takto veľkú možnisť riešiť medziľudské vzťahy, problémy, hnevy, zvady a naučiť sa spolu za všetko modliť. Skrátka, uvaliť všetky svoje starosti na Boha a dôverovať Mu. Takýto osobný prístup je otvorenejší, dôveryhodnejší a hlavne účinnejší.
Dnes nie je nepopulárna iba pastorácia, dnes už nie je populárne vôbec nič, ani pokrstiť sa, ani konfirmovať, ani sobášiť.
Nepopulárne a nemoderné je chodiť do kostola, k večeri Pánovej, ani veriť v Boha.
Sú rodiny a nájdu sa nie jedná v každej dedine, ktoré pán farár za niekoľko rokov pôsobenia, ani len nestretol. Ako ich chce osloviť, napomenúť a priviesť späť do kostola a k Bohu ?
Kostoly sú čo raz prazdnejšie, kedy sa konečne prebúdime? Až keď budú celkom prázdne?
Jedno staré porekadlo hovorí: Ak nepríde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi….tak, asi tak !