Nebo je nebo!

                                                          Nebo je nebo!

1 J 5, 11 -13:“A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento                   

                    život je v Jeho Synovi. Kto má Syna má život, kto nemá 

                Syna Božieho nemá života. Toto som napísal vám veriacim

               v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.Amen

   

    Bratia a sestry v PJK!

    Novoročných blahoprianí sme prijali už pomerne dosť  a nejaké ešte určite prídu, alebo budú vyslovené. Všetky boli určite  krásne a  obsahovali tie najkrajšie priania a hodnoty. Jedno z tých, ktoré som ja prijal, bolo ale úplne výnimočné. Znelo takto: „Veľa vína, veľa chleba a po smrti- šup do neba!“ 

   Na prvé počutie ma trochu ohúrilo, ale potom naopak: okúzlilo. Zdalo sa

 mi najskôr príliš „materialisticky“ znejúce – veľa vína, veľa chleba…, no vzápätí som si uvedomil, že iba toto prianie obsahuje aj to najväčšie možné dobro a tým je – nebo! Želať niekomu nebo, je viac ako zdravie,

úspechy, alebo šťastie.

Ozýva sa v ňom síce  aj slovo smrť, ale ak kresťan praje a vinšuje kresťanovi: nebo a jeho hodnoty, nie je možné ich dosiahnuť bez  kríža. “Cez mnohé súženia musíme vojsť do kráľovstva nebeského“, hovorí aj apoštolské slovo. A pokiaľ ide o víno a chlieb, tieto dary vždy boli považované za vzácne dary Božie. Človek nemusí  nimi plytvať.  Veriaci kresťan ich vie „mierne požívať“ a na  tie ďalšie – duchovné pamätať.

      Priať si v novom roku najmä zdravie  a požehnaný život  na zemi je iste tiež  prejavom  priazne a lásky, ale – nebo je nebo! Nebo je život  novej, vyššej kvality. Predpokladá  odpustenie všetkých hriechov z Božej strany a dar nového, totiž večného života. 

Takéto želanie má pre všetkých veriach kresťanov  aj sám apoštol Ján, ktorý napísal tieto slová:“ A toto je svedectvo, že Boh dal nám večný život“.

    Nový rok a život v ňom je pre kresťanov v tejto časnosti zápasom s mnohým zlom a hriechom . (Ilustrujú to  aj  dnešné texty SZ 4 M  a Mt 2,13-23).Ale je aj bojom a zápasom o vieru, ktorú ohrozuje a chce zničiť mnoho našich  nepriateľov: svet, diabol  a jeho prisluhovači, zlé mocnosti  a sily, ale aj naša  narušená ľudská prirodzenosť. Náš boj nie je proti „telu a krvi“,  hovorí apoštol  Pavel a myslí tým človeka, ale je proti „zlým duchom  a mocnostiam“.

Náš duchovný zápas je zápasom o pravú, spasiteľnú vieru. Aby táto viera nevyhasla, nebola „mŕtvou vierou“. Aby sa nestala poverčivou vierou, ale ani  naivnou vierou, založenou na ľudskom rozume, alebo filozofii. Každý ďalší nový názor, alebo trend ňou potom môže otriasť, zakolísať,  prípadne ju aj  zničiť. „Hľaďte, aby vás niekto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania , podľa živlov sveta a nie podľa Krista“( Kol 2, 8).  Na inom mieste znie aj takéto napomenutie:“Aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu, -ale aby sme verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista.“  (Ef 4,14-15).

    

   Bratia  a sestry! Boh nám dal večný život. To sme počuli v advente a cez Vianoce nanovo, ako vzácne a radostné posolstvo z neba. Dal nám totiž Spasiteľa, ktorý nám „vrátil raj, čo Adam stratil“.(ESP  30,1  ) V PJK nám dal aj dobrého Pastiera, ktorý nás do neba,  a tak do života večného vedie  a privedie, ak sa Ho vierou držíme, ak Ho nasledujeme  a ak Mu dôverujeme.

   Dar Vianoc je darom Božej milosti. Tak sme to spievali a spievame  v rôznych obmenách temer v každej vianočnej piesni. Za všetky si pripomeňme vyznanie M.M.Hodžu:“ Ó, milosť nesmierna, Ty základ spasenia, u Teba je naša večná odmena :/:“.(ESP 34, 3)

     Konkrétny prejav tejto Božej milosti, ktorý je základom nášho spasenia je teda Kristus Pán,  Jeho sväté zásluhy a dokonalá obeť, ktorú potom priniesol na dreve kríža. Apoštol Ján to hovorí jednoznačne:

„Boh nám dal večný život a tento život je v Jeho Synovi“.

          Večný život môžeme prijať iba s prijatím tohto Daru- totiž s prijatím Ježiša, ako Pána. Nie je z nás samotných.

 

      Aj ten prvotný dar života večného  nebol v človeku samom, ale  ako SZ svedčí, v možnosti človeka prichádzať stále, znova a znova, každodenne, „k stromu života, ktorý bol v raji Božom“. Keď človek stratil raj, stratil prístup k stromu života a stratil aj úzke spoločenstvo s PB.

Nesmrteľná duša síce človeku ostala – ale ostala „zatratená“, čiže stratená pre nebo, pre spolčenstvo s PB, s Jeho Synom, Duchom Svätým  i  všet- kými  anjelmi a vykúpenými. Čo z toho, že  duša človeka je nesmrteľná- ak by žila iba v zatratení! Ak je „v ríši mlčania“, v pekle, v úplnej izolácii od zdroja skutočného dobra, svetla  lásky  a pokoja. Pravda o diele PJ je pravdou o tom, že vykúpenie potrebuje aj naša duša a aj naše telo.    Pokiaľ ide o telo, ono mocou Jeho lásky  bude vzkriesené  –  prejde premenou, ktorá povedie k tomu, aby sme v oslávenom, nebeskom tele boli s Ním v novom nebi a novej zemi.

 

Mnoho kresťanov i nekresťanov si nejakým spôsobom predstavuje, že večný život je a bude iba púhou existenciou nesmrteľnej duše človeka!    Majú na mysli nejaký „záhrobný „ život , alebo iba život duše. Proti tomu 

ohlasuje apoštolská zvesť  slovo o vzkriesení tela z mŕtych.

 

Je tu však aj iné nebezpečenstvo: uviaznuť v ľudských predstavách o nebi, o vzkriesení a o večnom živote. 

Hneď prvou takou predstavou je  predstava o nebi, ako o nadoblačnom svete, prípadne nejakom vesmírnom svete, vysoko nad našimi hlavami. Je to  predstava síce dobromyseľná, ale neopodstatnená. PB nie je viazaný a odkázaný na  žiadne miesto, ktoré Mu my „pridelíme“ (v našich predstavách), nech je to kdekoľvek.

       Vzkriesenie by si chcel človek tiež predstaviť vo svojom obmedzenom rozume  a  mnohí ho preto chápu ako púhe znovuoživenie totho nášho tela, skladajúceho sa zo známych prvkov a vody. K tomu zvyčajne pristupuje ešte predstava o večnom živote po vzkriesení ako o púhom pokračovaní tohto časného života. Opäť musím povedať, že Boh, ani PJK nie je odkázaný na nejaké konkrétne atómy a molekuly nášho telesného tela, ktoré je súčaťou tejto Zeme, ale ani na tento – doteraz nám známy spôsob života. Tu by sme sa naozaj mali nechať prekvapiť „od Ježiška“, aké dary a veci to On pre nás má! – Na druhej strane, aký by to bol Boh, ktorý by potreboval naše „konzultácie a rady“ pri Ním ohlásenom novom stvorení? – Tu platí jednoducho ap.slovo: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca ľuského nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, čo Ho milujú“.

 

   Odpustenie hriechov dáva Boh, skrze  vieru v Jeho Syna, v Jeho zásluhy. Preto je dôležitá viera, plné spoľahnutie sa na Neho, na dostatočnosť Jeho diela na Golgote, o ktorom povedal: Dokonané je!

Preto apoštol Ján dnes hovorí: “Kto má Syna má život, kto nemá Syna Božieho, nemá života“. PJK o tom sám povedal známe slová: “Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď by umrel a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“.

Takúto vieru dáva do srdca človeka Duch Svätý. Spasiteľná viera nie je iba   vedomím o tom, že je  a existuje Boh, že sa narodil, žil a umrel Ježiš Kristus, ale že On zomrel pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.

      Prijatie Božej milosti  a spojenie s PJK, s Jeho smrťou  a vzkriesením sa začína diať v dare Krstu svätého  a pokračuje v živote, ktorý je posväcovaný Duchom Svätým, skrze jeho Slovo a sviatosť Jeho Sv.Večere. Kto tieto dary prijíma s vierou, má a môže mať plnú istotu spasenia. Príde chvíľa, keď On naplní svoje zasľúbenia a viera sa stane videním! 

       Nie je možné vziať si dar milosti  a odmietnu, opusiť, alebo zabudnúť na Darcu. 

       Z tohto vedomia plynie možnosť straty večného života, ak  Ježiša akýmkoľvek spôsobom zaprieme, zradíme, či opustíme. Preto PJ na adresu tých, ktorí sa spoliehajú viac na seba, hovorí vážnu otázku: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? „- A na stranu ľahostajných, vlažných  kresťanov odkazuje: Ak si vlažný- „vypľujem ťa z úst!“ A  na inom mieste: “Kto zaprie mňa, toho zapriem aj ja pred mojím Otcom, ktorý je v  nebesiach“.

    Bratia a sestry! Večný život treba prijať už dnes! Je dôležité mať na ňom účasť už dnes a teraz. Je v Synovi a v tom, čo On pre nás má a dáva. Nemožno s Ním prerušiť vzťah bez rizika, že život večný stratíme.

 ON je pravým chlebom života: „Kto mňa je, má večný život! Je pravým nápojom , vodou života, ale  aj „vínom“ v ktorom sa nám podáva , aby sme mali večný život.  

   Preto môžeme „pokrstiť„ aj to v úvode spomínané novoročné prianie, na   kresťanské – „veľa vína, veľa chleba  a po smrti – šup do neba“. O našich životných  cestách  aj v novom roku  má platiť to, čo  ap.Pavol vyznal o svojej životnej ceste : „Boj dobrý som dobojoval, beh dokonal, už mi je pripravený veniec života, ktorý mi dá v onen deň  Pán, ten spravodlivý Sudca a to nielen mne, ale všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie.“Amen. 

          

    Kázeň  Nedeľa po Novom roku    3.1.2O10  Sobotište   Ľ.Batka st.