Povstaň a zaskvej sa!

Povstaň a zaskvej sa!

Iz 60, 1-6:

“Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou. (2) Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. (3) Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. (4) Pozdvihi oči dookola a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené. (5) Potom uvidíš a budeš žiariť, zadiví a rozradostí sa ti srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. (6) Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé veľblúdy z Midjánu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a budú hlásať chvályhodné skutky Hospodinove.” Amen

Milé sestry a bratia v Kristu, Pánovi!

Biblický výrok o tom, že prví budú poslední, sa naplnil aj v prípade kresťanských vianočných sviatkov. Počas dejín sa stalo, že z vianočného sviatku Epifánie, ktorý sa začal svätiť v cirkvi ako prvý, sa napokon stal sviatok posledný.
Sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom od východu trpí aj tú krivdu, že nie šťastnými krokmi a zlým výkladom Písma je dodnes zatemnený názov tohoto sviatku. Hovorí sa mu sviatok “Troch kráľov” (trojkráľový), alebo “klaňanie sa troch kráľov”. Títo dostali neskôr aj osobné mená: Gašpar, Melichar a Baltazár. Ak sme pozorne sledovali slová z Matúšovho evanjelia, iste sme si jasne uvedomili, že NZ svedok hovorí o mudrcoch a iba o dvoch kráľoch.
Tým prvým je kráľ Herodes, ktorý v túžbe po moci a vláde ide aj cez aj mŕtvoly…Toho treba obísť.
Tým druhým je Kráľ, ktorý nemá ani žezlo, ani kráľovskú korunu, ani palác. Hoci o Ňom už nepočujeme, že leží “v plienkach” a v “jasliach” – predsa len je v celkom obyčajnom dome. ”I vošli do domu”, píše Matúš. Naznačuje, že ten dom možno celý, možno iba z čiastky získal Jozef a Mária pri popise v Betleheme. Tomuto nebeskému Kráľovi sa nanovo pokloňme a prejavme Mu s radosťou tie najvyššie pocty!

Mnoho ľudí si dnes na narodené dieťa v Betleheme už možno ani nespomenie. Tým menej na posolstvo radosti, ako zaznelo zo slov anjela: Nebojte sa! Na druhej strane, po vstupe do nového roku sa mnohí opäť začali báť. Čoho sa bojí dnešný človek?

Nemožno povedať, že by sa nebál nikoho a ničoho. Pri pozornejšom zamyslení nájdeme hneď niekoľko oblastí, kde ľudia zneistejú. Iste bude medzi ne patriť oblasť hospodárskeho života. Slovo kríza a jej následky budeme opäť počuť zo všetkých strán.
Iní sa boja vývoja politického, vzťahov medzi ľuďmi pri hľadaní najsprávnejšieho riadenia a usporiadania vecí verejných. Niektorí sa obávajú vývoja na domácej scéne, ďalší vzťahov v EU a ďalší nezabúdajú ani na vzdialenejšie hrozby svetových udalostí a ich dosah na nás. Ak nie strach, tak určite ako tmavú budúcnosť vidia mnohí v (ne)morálnom stave spoločnsoti. Korupcia rozožiera život na rôznych úrovniach ako rakovina, a liek nepoznáme…Nechýbajú ani obavy tých, ktorí už nemajú silu a schopnosť osobne čokoľvek zmeniť, alebo brániť sa pre nemoc, slabosť tela, či roky o ktorých človek hovorí: nemám v nich záľubu.

“Tma kryje zem a temnota národy” – vyslovil diagnózu stavu svojho ľudu i sveta pre svojich súčasníkov prorok Izaiáš. Akoby sa nič nezmenilo od tohoto času, keď sa jeho zdecimovaný ľud smel vrátiť z babylonského zajatia do vlasti, do nečakne získanej sobody. Lenže tá sloboda znamenala nie odpočinok po boji, ale výzvu: začať nanovo všetko stavať, budovať. Budovať nie na zelenej lúke a ani nie bez nepriateľského ohrozenia.
Pre ľud SZ bolo babylonské zajatie vytrhnutím z koreňov duchovných, rodinných, národných a náboženskcýh. Ale ak niekto prijal novú situáciuu ako nemennú a nezvratnú a prispôsobil sa, mal relatívny pokoj a zaistenú existenciu. Ak držal “hubu a krok”, mohol žiť i prežiť. Mnohí si zvykli, zabudli na svoje korene i na vieru v Boha Stvorieľa a prijali vieru v božstvá hviezdne i pozemské, ako ich forsírovali a uctievali starí babylončania.

Ak nám to pripomína našu dobu, je to skutočne veľmi podobná situácia. Aj náš duchovný Sion je v rozvalinách a obnova je náročnejšia, ako by sa zdalo. Mnohí sa po našom “babylonskom zajatí” zdanlivo vrátili do cirkvi a mysleli si, že sa postavia tam, kde otcovia a dedovia skončili. Ale temer nič z toho, o čom počuli od iných tu nie je a ich predstavy sa v reálnom živote nenaplnili. Pokánie mnohých z nich nebolo totiž vôbec skutočné a pravé….

V dejinách ľudu SZ sa takáto situácia opakovala už niekoľkokrát, azda viac, ako v dejinách iných národov. V mnohom sme Izraelcom aj my podobní, ale aj iné národy majú svoje dôvody myslieť si to isté. Ak by sme sa pozerali iba na vlastné sily, na vlastné možnosti, na vlastné videnie budúcnosti – iste ďaleko nezájdeme. Mnohí už rezignovali. Iní zutekali do rôznych denominácií v nádeji, že “inde”, to bude lepšie a prítomnosť a budúcnosť tam bude jasnejšia. Iní sa jednoducho vrátili vrátili späť do sveta, ako slabo preoraný a zaburinený úhor.

Nech je však naša situácia osobná, národná, náboženská, mravná, politická a ekonomická akákoľvek, my smieme počuť nanovo Božie slovo a povzbudenie, podobné výzve anjela: Nebojte sa! Smieme ju po počuť aj z tých slov, ktoré vyslovil kedysi prorok Izaiáš a ktoré budú znieť rovnako pravdivo, sviežo, pevne a povzbudzujúco aj v budúcnosti – až do ich plného uskutočnenia a naplnenia! Povstaň!

“Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo”!

To pravé svetlo do každej tmy totiž už prišlo v prvých Vianociach! Mnoho z toho, čo prorok povedal sa naplnilo! V Ježišovi Kristovi priišel k nám náš Boh a Stvoriteľ všetkého, čo uctievali a uctievajú ľudia na nebi, či na zemi. Prišie Ten, ktorý dáva nádej na pravú slobodu, dôstojnosť a slávu každému, ale navyše dáva aj silu ustatému, aby v svetle Kristovom vydržal kráčať po celý život.
Dáva pravé svetlo a nové videnie tam, kde oči človeka takú schopnosť dávno stratili. Aj tam, kde pre hrôzu z momentálneho šera a tápania v tme nevidí človek cestu po ktorej sa oplatí kráčať.

Možno si niekto povie: Cez Vianoce prišlo k jasliam Kristovým mnoho ľudí, ale žiadne osvietenie neprijali! Chodiť vo svetle Kristovom odmieti. Dieťa, ktoré im bolo predstavené a ktoré má meno Ježiš ich neoslnilo natoľko, aby sa Mu naozaj poklonili. Väčšina nenašla odvahu vzdať sa pre Neho aspoň niečoho z bohatsva zeme a mora, ktoré na čas získal človek do svojej moci a do svojich peňaženiek.

Mnohí vladári a králi si myslia, že sú zvolení a uvedení do funkcií naveky a zo svojej získanej moci nechcú obetovať ani mäkké “f”, ani kúsok zo svojej momentálnej slávy a moci.
Keď kedysi prišla kráľovná zo Sáby do Jeruzalema, priniesla múdremu Šalamúnovi veľa zlata a drahocneností, len aby počula jeho múdrosť. A hľa, tu je väčší ako Šalamún!

Ale kto chce u nás počuť, prijať a riadiť sa múdrosťou slov Ježiša Krista? Naopak! Múdrosťou Jeho slova a konania pohŕdajú dodnes mnohí. Od bežných ľudí až po vyšších a najvyšších štátnych úradníkov a vladárov tejto krajiny.
Právo a spravodlivosť na Jeho drieku nie je dôvodom k tomu, aby ho vyhľadávali a dôverovali mu pohanské národy. Ale ani mnohí pokrstení! Modlitby pokánia a snažných prosieb nestúpajú ako dym kadidla nad našou krajinou k nebesám! Kresťanská Európa i naša rodná krajina je slepá a hluchá voči skutkom Hospodinovým v dejinách. Nevidí Božiu milosť za príchodom a dedičstvom apoštolov Konštantína a Metoda, ani príchod Svetla sveta k našim predkom, i keď je niečo v tom zmysle napísané aj v našej Ústave. Málokto vidí za zlomeným “tisícročným” panstvom národov ktoré nás utláčali, Božiu ruku a milosť a neznie žiadne: Te Deum ! – Iba reči pod dubom…Ani za mierovou prítomnosťou národov Európy, ktoré vždy len krv prelievali a plienili nepoznáme Božiu dobrotu, hodnú vďaky a oslavy. Za tým, že našu krajinu dnes nikto – okrem nás samých -neohrozuje, že máme pokoj v našich dňoch, nechce náš národ vidieť dar zhora, od Otca svetiel. Že máme živobytie o akom dedovia ani nesnívali ale v tom nevidíme Božie požehnanie. Sú isteže aj takí, ktorí majú viac ako my, ale sú aj takí, ktorí majú omnoho menej a tých je nepomerne viac. Čakáme iba na to, že nás zavalí a zaplaví množstvo kamiónov a tovaru, viac ako možeme využiť a zdá sa nám to samozrejmé a nutné, aby sme sme mali dôvod k spokojnosti, úsmevu a radosti srdca. Mnohí v duchu iba opakujú znáy slogan z reklamy: “otecko, mamička – chceme sa mať lepšie”! Ale kto chce stále viac, rýchlejšie a lepšie, ten nikdy nebude spokojný.

Možno, že práve tie hmotné dary, obetované mudrcmi od východu Ježišovi a spomínané aj v prorockom texte je to, čo vzbudí našu pozornosť a túžbu. V biblickom texte a v slovách proroka sa spomína, že Jeruzalem zaplaví množstvo tiav a mladých veľblúdov z Midjanu a Éfy, stredísk vtedajšieho obchodu a centier moci. Sme azda práve my tí, ktorým všetci ostatní donesú zlato a kadidlo? To je predsa zasľúbené tomu svelu, ktoré boh v plnosti času rozsvietil a rozžiaril nad nami. Preto, aby ľud, a nielen izraelský ľud, ale všetky národy poznali a slávili pravého Boha, Jeho skutky a chodili v Jeho svetle. Aby hlásali chvályhodné skutky Hospodinove. Predovšetkým to, čo vykonal a uskutočnil Boh vo svojom Synovi. To je skutok, ktorý je hoden trvalej chvály, pravej bohoslužby, dôvery a úcty. Potom i to, čo sme prijali ako dar milosti v osobnom, národnom a náboženskom živote.

Ak ľudia budú túžiť iba po telesných daroch a prestanú prijímať ten najväčší Boží Dar v Ježišovi, – požehnanie nebeské i zemské sa od nás odvráti. Kresťanské krajiny Európy i sveta sú ešte stále obdarené viac, ako si zaslúžia, viac, ako si vymodlili a vyprosili. Ak sa však vzdáme Krista ako pravého svetla sveta, zablúdime do tmy. Pán Boh vždy môže nájsť a najať si nejakú “metlu,” aby svoje deti “vyprášil” ak to Svetlo odmietneme. Vždy si môže najať “britvu”, či už spoza Eufratu, alebo z iných končín zeme, aby svoje deti napomenul. Vždy môže “zapískať na muchy” – na dnešné početné a hladné národy sveta a príde k nám iba ich pohanstvo, bieda a povera.

Milí bratia a sestry!
Viance nám pripomenuli dôvod našej radosti, nádeje a odvážneho putovania do zajtrajšieho dňa i do najvzdialenejšej budúcnosti, kde naše oči vidia iba tmu! Už v pozemskom dome Kristovom sa smieme a máme stretnúť a pokľaknúť všetci s našimi obeťami úst a sŕdc. Múdri, ako boli múdri mudrci od východu, i tí jednoduchí ako Mária a pastieri z Betlehema, pracujúci rukami, ako tesár Jozef, tí, čo jeho meno v Krste prijali i najvzdialenejšie národy, aby sme raz v jeho večnom svetle žili.
Ani Herodesovci síce nezaháľajú akujú svoje plány, ale netreba sa ich báť! “Ich červ neumiera… a ich oheň nehasne a budú ošlklivosťou pre každého..(Iz 65, 24).
Vyberme si správne, komu sa chceme my hlboko pokloniť a obetovať mu aj svoj život. Pripomeňme si odkaz prvého prezidenta Československa T.G.Masaryka: Ježiš- nie Cézar!
Nech nás vedie nielen v novom roku, ale vždy hviezda nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! On je pravou superstar, superhviezdou, ktorá nikdy nezhasne! Preto: povstaň a zaskvej sa! Dovoľ Mu, aby rozvietil aj tvoj život! Amen.

Epifánia 2012 – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.