Po štyroch hodinách pozdravov a úvodu do výmenného štúdia v Goettingene, keď človek zistí, že má vo vrecku asi tretinu obnosu, ktorý by potreboval, po márnom hľadaní čo najlacnejších potravín a úspešnom kľučkovaní medzi davmi starého mesta a všadeprítomnými cyklistami, áno, po tom všetkom človeku dobre padne krátke osvieženie. Nemyslím pritom ani tak na skvelé ponuky v menze či kaviarni na kampuse, hoci sú ozaj skvelé v porovnaní s cenami v mestských imbissoch a hoci je priam povznášajúce sedieť niekde na múriku alebo na tráve pod stromami, okolo samí študenti a – čo je ešte krajšie – študentky, zajedajúc slušnú...