Rilke A. M. – Advent

RILKE R.M. ( 1875 – 1926) – Advent Vietor sťa pastier v zimnom lese snehové vločky ženie vpred; jedlička tuší, že sa zatrbliece už skoro v žiari sviec. Ku bielym cestám naklonená načúva, vetru vzdoruje. Zažiariť už je pripravená v tej noci, ktorá svätou je.

Ja verím

Pavol Országh HVIEZDOSLAV: JA VERÍM Ja verím! – a s tým šiniem v taj sa nekonečna. Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým; zhasnem li na zemi, nad ňou sa zapálim, púť moju nadpradie mi jasná cesta mliečna. Ja verím, pravda ducha že je pravda večná; po desných strminách mi ona zábradlím, ona mi blahozvesť, hoc i hrob odhalím, znad Patma ona znie mi zvonná, sväto-rečná. Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine – nič netiesni ma vic, strach skonal márnych strát, čo z ducha zrodilo sa, nikdy nezahynie. Vy svetlá nesmrteľné, ichž roj sa vencom vinie...

Melódia ticha

PAVOL STANISLAV: Melódia ticha Zoči-voči trojjedinému Tvojmu oku či ustojíme bok po boku v chámovom tichu keď odkrývame pozemskú pýchu V jedinom dome na svete základných potrieb zadarmo rozdáva sa chlieb rozdáva telo ktoré za nás na kríži pnelo znovu odznova rozdáva sa s ním aj krv Kristova Zoči-voči v trojjedinom Tvojom oku zviditeľnení sme bok pri boku ako Tvoji rybári chytáme miesto rýb slová v prameni ticha chytá sa do sietí melódia tichá /Zo zbierky: Melódie každodenné, Vydal Spolok sloveských spisovateľov, Edícia Poézia, str.68/

Zvon zvoní adventný

Zvon zvoní… ( Zlatica Oravcová) Zvon zvoní adventný Zvon zvoní v tieto dni Chvejú sa šťastím srdca cievy Chveje sa šťastím srdca krov A v očiach čistej Panny – devy Radosť sa zračí z Božích slov Zvon zvoní v tieto dni Zvon zvoní adventný Mária Tíško pristúpila Poslúchnuť Boha hotová Jej slová plní viery sila Som služobnica Pánova

Pamiatka reformácie – (M.Rázus)

Martin Rázus: PAMIATKA REFORMÁCIE Svetlo pravdy Tvojej, Bože Hospodine, nikdy nevyhasne, v tmách sa nerozplynie. Dopustíš i mraku sadnúť na svet duší, no rek silný vždy ho v Tvojom mene skruší. Tak ho rozbil niekdy muž dľa Tvojho slova – zrodila sa cirkev, svitla doba nová. Na tie slávne deje zbožne spomíname s prehlbokou vďakou v tichom našom chráme. Ó, sväť s nami, Pane, žehnaj svojmu dielu, utvrď vieru v nás a popraj myseľ smelú! Za čistotu slova stáť, i za sviatosti – až sa časy zmenia, svätosť presvedčenia spojí nás tam s Tebou nebies na výsosi!

Martin Rázus: Kríž a kalich

Martin Rázus: Kríž a kalich Vo večer bôľu, keď tíško sadli k stolu, dvanásť ich bolo – dvanásť, Trinásty zdal sa spomedzi nich narásť v očiach so smútkom osiralých, vzal chlieb a dával…vzal i kalich a žehnal:- pite z toho všetci… na odpustenie hriechov… na moju pamiatku… a za Veľkého Piatku kríž drsný vyčnel na Golgote, a na tom kríži telo vzpiate svietilo v temno sveta. Dvanásti? Márne zrieť – i po tých veta: utiekli! V kriku z jasna – čista čuť ostrý chichot Antikrista, keď zaznie hlas, až prekrušno je: -Otče môj, v ruky tvoje porúčam svojho ducha… Zem...

Pôstne pokánie

Vincent Blažko: Pôstne pokánie Stojíme vinní pod krížom Pána, mocnárstvo zla plazí sa tmou. Duša sa cíti ľadovo prázdna, na perách páli bozk Judášov. Aj pod Tatrami vyrástla jedľa, na ňu sme Krista pribili! A jas pravdy z golgotského žriedla sme plášťom pýchy prikryli. V našej Getsemane modlil sa Pán, Petrov plač tiekol po tvári. Raz – Ukrižuj Ho!, niekdy Hosana nieslo sa v našom chotári. Sme proste takí – z ľudského cesta, duša je chorá slabosťou. Nik nami nehne z teplého miesta, zlaté dukáty našou žiadosťou. Do nekonečna nesmieme váhať, dom rozdvojený raz padne! Golgotský kríž do svedomia siaha...

Zlatica Oravcová: Poď za mnou…

Zo zbierky básní Zlatice Oravcovej: Poď za mnou…/Vydal Tranoscius 1999/ vyberáme pre deti tri básničky pre poučenie i zábavu: KOCÚR (Proti pýche) Raz sa chválil kocúr biely, že je krásny, že je smelý. Nikto nie je ako on, že je veľkým hrdinom. Zrazu Dunčo dvorom trieli, beží pred ním kocúr smelý, letí rovno do blata. To je pyšným odplata! VRABEC (Proti klamstvu) Na plote sa vrabec trasie. Počuť bolesť v jeho hlase: Poďte, chlapci, dievčence, hľadajte mi vrabčence! Prošli deti z okolia. Ktože vtáčkov dovolá? Vrabec milý, zle je, zle je! Tu zrazu sa klamár smeje: Chlapci moji, dievčence, nemám...

V BOŽOM MENE !

V BOŽOM MENE ! (Martin Braxatoris) V Tvojom mene, Pane náš a Bože! Predivný – to je Tvoje sväté meno. Čokoľvek priniesť budúcnosť nám môže: od Teba príde – Tebe poručeno! Predivne ruka Tvoja ľud svoj vodí nie kvietím len, no zavše tŕnim práve – Nuž veď nás, bárs aj cez oheň a vody, veď cesta kríža iste vedie k sláve. V Tvojom mene – Radca Tvoje meno. Kto poradí, kto ukáže nám cestu, po ktorej by sme isto, nemýleno šli k nebeskému spásy večnej mestu? Kto z rozpakov a z bludu vypomôže? Kto v tmách dá svetla, jehož cestou...