Stanovisko Vieroučného výboru ECAV na Slovensku k problematike požehnania

Zdrojom a darcom každého požehnania je Boh. Hospodin ako darca požehnania je osobná vôľa, a nie neosobná sila, preto požehnanie je darované v Jeho suverénnej slobode. Požehnanie v biblickom chápaní je tak celkom oslobodené od magického chápania. Požehnanie nemožno zamieňať s posväcovaním, ktoré znamená vyňatie z profánneho používania pre službu Bohu. Subjektom požehnania, t. j. žehnajúcim, je Boh. Boh udeľuje požehnanie aj cez ľudí. Žehnaním ľudí sa pre nich vyprosuje Božia priazeň a Božie dary v materiálnom, ale predovšetkým v duchovnom zmysle. Jediné legitímne požehnanie vecí, predovšetkým pokrmov a nápojov, má formu modlitby, ktorej obsahom je dobrorečenie, vďakyvzdávanie Pánu Bohu...

Choďme v svetle Hospodinovom

Spasiteľu, Kriste, – Ty sa rodíš znova v dušiach, čo žiť vedia podľa Tvojho slova. Činíš skrz nich divy mocou prevelikou, robíš schopných žiť i mrieť jak mučeníkov. Amen Iz 2, 2-5: “V posledných dňoch bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy (3) a poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. (4) On bude súdiť medzi národami, vynášať výrok...

Halík: Já nejsem Charlie…

Zaujímavý článok na tému francúzkych teroristických útokov a reakcií v médiách. http://www.lidovky.cz/halik-ja-nejsem-charlie-ke-svobode-totiz-patri-zod… Když jsem viděl „karikatury“ časopisu Charlie Hebdo, silně připomínající znevažující obrázky Židů v antisemitském tisku, vnímal jsem je nejen jako urážku posvátných symbolů tu islámu, tu křesťanství, nýbrž také jako porušení zásadní hodnoty naší kultury, kterou je úcta k druhým – hodnoty, která není nižší než svoboda tisku. Přes všechny sympatie k obětem a jejich blízkým bych si osobně nikdy nepřipnul odznáček Já jsem Charlie; hlásím se totiž k jiné tváři naší kultury, k té, která jistě zná laskavý osvobozující humor a ironii, polemiku vůči fanatismu a fundamentalismu, avšak...

Celobratislavská ekumenická bohoslužba

V rámci Týzdňa modlitieb za jednotu kresťanov sa uskutoční Celobratislavská ekumenická bohoslužbá slova. Budeme sa spolu modliť v utorok 20. 1. 2015 o 17.30 vo Františkánskom kostole na Františkánskom nám. 2. Homíliou na tému Ježiš jej povedal „Daj sa mi napiť!“ (Ján 4, 7) poslúžia r. k. a ev. duchovní: Ľudovít Pokojný a Martin Šefranko. Všetci ste srdečne pozvaní.
S dôverou v Božiu moc, pomoc a pravdu vzkriesenia Vám oznamujeme, že v piatok 9. januára 2015 odišiel k svojmu Pánovi po statočnom zápase s ťažkou chorobou vo veku 30 rokov náš oltárny brat Mgr. Vladimír Šoltés. Pohrebná rozlúčka s bratom farárom sa bude konať v stredu 14. januára 2015 o 13.00 hod. v Evanjelickom kostole v Bardejove. Zraz oltárnych bratov a sestier bude v priestoroch Mestskej knižnice D. Guttgessela (budova vedľa kostola). Predsedníctvo CZ ECAV Bardejov a predsedníctvo ŠZS | 10.1.2015

Detská besiedka – kontra rozviedka?

Bohoslužby sú centrom života v zbore a v ideálnom prípade by sa na nich mali aktívne zúčastňovať čím viacerí. Vo viacerých zboroch funguje počas služieb Božích detská besiedka alebo tzv. detské služby Božie. Čomu slúži? Besiedku chápem ako podávanie výkladu vo forme zrozumiteľnej deťom: slovom, piesňou, prípadne aj hrou (nie púšťaním šarkanov). Za dobrú variantu považujem podávanie takéhoto výkladu napr. jednu nedeľu v mesiaci v rámci služieb Božích. Aj starší si občas radi pomaškrtia na detskej výžive. A ako predjedlo ku kázni to nemusí zaškodiť. Tiež si myslím, že jedna nedeľa by mohla byť z didaktických dôvodov aj bez besiedky:...

Odkaz s ktorým sa dá žiť

Aby ohne našej pamäti nevyhasínali. Ťažko v stručnosti predstaviť spoločenskú a politickú situáciu koncom prvej polovice 19. storočia. Bolo to obdobie plné zmien – presadzuje sa kapitalizmus, svoje si však žiada aj šľachta, ktorá sa cíti byť ohrozená, vzrastá napätie medzi Rakúskom a Uhorskom… V takejto situácii sa o usilujú o vydobytie svojich národných práv aj tie národy ktoré boli dovtedy v rámci mnohonárodnostnej „temnice národov“ neakceptované. Do výrazného politického a národného diania, ktorého hlavnými predstaviteľmi boli Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža, sa ako dobrovoľníci pridali aj Viliam Šulek (1825 – 1848) a Karol Holuby (1826...