Nepoznané nebezpečenstvo a nepoznaný hriech

„Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojim učením.“ Jer 6, 19 Existuje jeden veľmi pevný a zároveň tajomný hrad: hrad našej mysle. Ak tento hrad opanuje nepriateľ, má vyhratú už celú bitku. Čomu alebo komu sa podarí zaujať celú našu myseľ, či to alebo tamto, je našim pánom a bohom. Boh a Jeho sväté Slovo kladie veľkú váhu na tento významný hrad. On pozná jeho cenu. No diablu sa podarila veľmi dobrá taktika: on nás naučil nerátať s našou mysľou. On dobre pozná, že ten kto sa...

Láska vraví nenávidím, zavrhujem a neznášam

„Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení. Keď mi prinášate spaľované obete, vo vašich daroch nemám záľubu, na obete spoločenstva z vašich tučných zvierat sa nepozriem. Preč odo mňa s hlukom vašich piesní! Nechcem počuť hudbu tvojich hárf! Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok!“ Am 5, 21−24 Kdesi do akéhosi cudzieho mesta prišiel nábožný pútnik, ktorý s údivom a s úctou pozoroval pyšne sa vypínajúce nádherné kostoly. „Tu bude zaiste mnoho bohabojných ľudí“, povedal istému neznámemu, ktorý sa k nemu priblížil. „Vojdime sem“, riekol neznámy, a obaja nasledovali zástup, ktorý sa hrnul do nádherného...

Pôst

Takmer všetky rozdiely medzi Kristovou a rímskou cirkvou vychádzajú z jednej vety: ako môže kresťan prísť k Božej milosti a byť spasený? Evanjelická cirkev učí – vierou, milosťou a zásluhami Ježiša bývame spasení; rímska – našimi vlastnými skutkami a poslušnosťou. Medzi ospravedlňujúce skutky počíta aj pôsty – uznávajú, že pôsty sú vraj dielom od Boha prikázané a teda bohumilé a vyhlasujúce za spasiteľné. Naša cirkev pôsty nezavrhuje, ale držiac sa jedine Písma prikladá pôstom takú dôležitosť, akú to zmieňujú Písma. Čo je pôst? O pôste možno hovoriť v dvojakom zmysle: telesnom a duchovnom. Telesný pôst je úplné sa zdržanie na krátky či dlhší čas pokrmov a nápojov; duchovný pôst je potlačovanie telesných...

Hroš, Tomáš Slavomil – kňaz, národovec, budovateľ

Tomáš Slavomil Hroš – farár, národovec a budovateľ Tomáš Slavomil Hroš sa narodil na košariských kopaniciach U Šindelov 27. marca 1808. V tom čase boli Košariská s kopanicami súčasťou obce i cirkevného zboru Brezová. Tomáš S. Hroš sa preto cítil Brezovanom a neskôr aj používal pseudonym: Brezovan, Brezovský. V týchto dňoch si pripomíname 150. výročie jeho úmrtia.  Priateľ Ľudovíta Štúra S Brezovou je spojená aj jeho celoživotná cirkevná služba, okrem štvorročného kňazského pôsobenia (1840-1844) na Bukovci. Po stredoškolských štúdiách v Modre pokračoval v štúdiu teológie na lýceu v Bratislave. Bol príslušníkom štúrovskej generácie a podpredseda študentskej Spoločnosti reči a literatúry československej a člen tajného spolku Vzájomnosť. Ostro...

Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší.

         Ajhľa, tvorím nové: už teraz to raší! U nôh Tvojich, je oddych, Kriste, – oddych – ach, naplň pravdou i dnes hruď, a praj nám oddýchnuť… Veď more žitia až sa pení, púť sa nám míňa v tvrdom lopotení. I nám sa ohlás, Pane, hlás, radosťou večnou naplň nás!  Amen  (M.R.) Iz 43, 18 – 19: “Nemyslite na prvotné veci, a o pradávnych neuvažujte! (19) Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru urobím cestu v púšti, rieky v pustatine”. Amen                      Bratia a sestry...

Pavol Országh Hviezdoslav – Na hromnice

Zas jeden rok, čo nový kvet sa vplietoldo venca žitia môjho! – Áno, dnesrad rokov tomu, pohľad môj čo vzlietolz tmy v sveta tohto kadejakú smes.V smes, ktorá bleskne vše a zase ztemnie –jak toku vír: tu vĺn noc a tam deň;kde včera ružou plálo líce zeme,dnes černie hrobom, zajtrá zbelie v srieň.V smes, ktorá plesá tu a tamto kvíli:včul blankyt spevný, zápät mračien vzdych;kde sedem bariev v jednej zahrá chvília všetky jeden smaže okamih.V smes, ktorá laská hneď a opäť trýzni,kde z kresla slávy na kríž potupy;kde s mocou zášť, cnosť s biedou zase blizny, –pochopy bludné, mylné postupy.V...

Z biblických motívov

1.V BabyloneI. Mojž. 11, 4Za pradávnych čias v zemi Babylonastavali vežu, — svojou mala slávoui Božiu pozatemniť, pyšnou hlavousa tknúc vo hviezdnej výši nebosklona.Neľúbila sa Bohu spupnosť oná:jej obťal rohy všemohúcou pravou,jazyky zmiatol hnevu svojho lávou — ľud rozpŕchol sa plevou dopokona …Z materiálu krívd a utískaniai u nás spupnosť stavať započala,a kopí, kopí ―, darmo však sa sháňa:Veď zhrmí veto Božie znenadála,On zláme rohy pýchy strelou hnevu — a spupný národ rozptýli jak plevu … 2.Zhrievaj, rozšír! …Mat. 5, 44Boh lásky káže nám i nepriateľamilovať svätým plamom veľkých dušívzdor žiahe rán, čo strašne idú z kušíkrívd, zloby, ― vždycky...

Rehor Uram Podtatranský – Výlev srdca

Že len žialim, hovoríte,že len spievam žalmy!No, v ruke mi nevidítebarlu miesto palmy! –Keď môj národ upí, vzdychá,hlavu v jarme kloní:moja duša má byť tichá?Slzu nevyroní? –Nechaj ma len v mojom žiali!– Tvrdá ruka tvoja! –Ranu, ktorá v srdci páli,lieky nezahoja;len Ten, ktorý život v hrudumôže vdýchnuť pravý,keď dá voľnosť môjmu ľudu,slzy moje staví!No, v tých slzách i cit blahasrdce moje sviera,bo mi šepce moja drahá,pevná v Boha viera:že po ťažkom utrpenía po toľkom bojinárod môj si uvoľnenýrany svoje zhojí. – 1889

Klasik slovenskej drámy Jozef Hollý – 145.výročie narodenia

                  Historický medailón Klasik slovenskej drámy Jozef Hollý – 145.výročie narodenia     Mladšie generácie len výnimočne poznajú meno a osobnosť evanjelického farára Jozefa Hollého, ktorý sa narodil 29.januára 1879 v Skalici. Viacerí však s úsmevom reagujú na známu repliku:“ Anča, aha, ja mám nožík! “ z jeho divadelnej hre “Kubo”, v nezabudnuteľnom podaní podaní herca Jozefa Krónera, ktorá sa stala známou vďaka televíznej inscenácii Martina Ťapáka, hoci sám autor túto repliku nenapísal. V minulosti patrila táto hra k najčastejšie hraným veselohrám mnohých ochotníckych divadiel na Slovensku.       Jeho rodisko,...