Či pamätáš noc moju v Getsemane:môj smútok, tesknosť, zápas môj a lkaniei krvo-pot, nímž obličaj mi zrudol?Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš, jak v onej strastnej chvílimi hlavu vencom z tŕňa poranili?Ach, posmech, úškľab, slina, zloby kúdol!Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš hvizd biča, jazvy, rany?Od hlavy k pätám bol som zuráňaný,niet telom kúska, čo by celý zbudol —Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš, keď zmieral som? V tej chvílisa zem i nebo v žúžoľ zahalily,zem triasla sa a kameň pukal tu dol’ — Či...
4M 35 Toť vraždu ťažkú spáchal človek tenna blížnom nechtiac, ostrou ranou k zemiho zdrtiv v zlosti návale — a tieňkým halil skutok noci šerej desný,on prchal, prchal . . . Bôľ rozhostil nemýsa zavše dušou, zavše v hrúzo-tiesnitej zalkal bôľne, kvíľbu k nebu vzniesol:Môj Bože, súď ma, ztresci kruto, iste,môj hriech, ach veľký . . . ! — sotva však to hlesol,už prchal znovu v mesto-útočište. A lúče slnca zvíťazil zasnad temnom noci. Na úsvite ránatvár aspoň chvíľkou kmitla radosť pravá:hľa, kynie oku spásy časnej brána,tam mesto, v ňomž viac pomsta nemá práva,ni nemôž’ stihnúť časnej smrti zkaza —tam...
L 7, 36–50 Farizej Krista k svojmu pozval stolu,nie z úcty, ani láskou k tomu hnaný:ať skúsi priazeň – myslel tak – a spolusvedectvo vydá o mne bez pohanypred svetom, aby zaskvela sa znova sláva Šimonova. A žena jedna hriešna veľmi, veľmi,jaknáhle zvesť tá zavznela v jej uši,bárs nepozvano, dnu vkročila dvermia hriešnej v slzách poľavila duši –tým prúdom spásnym viery od prameňaduša potešená. Farizej dumá: by tento bol pravý– jak ľud ho zovie – prorok v skutku, v slove,hej, iste znal by, hriech veliký, žhavýže zhrýza srdce, hlodá vnove, vnove,čo páše oná nešlechetná ženaMária Magdalena! No Kristus okom láskyplným...
Ideš Pane, − Pane večnej slávy, −ideš smrti svojej v ústrety,ach, a ja Tvoj vyznavač tu pravýmám len tak stáť hriechom zamretý? Mám len hľadieť na tie Tvoje muky?Pozerať mám k Tebe hrozive?Či snáď v hneve zdvíhať svoje ruky?„Ukrižuj ho!” volať zlobive? Ach, nie, − nieže! − I ja sTebou, Pane,idem na vrch, na vrch Golgata,kde pod krížom noha moja stane,tam, kde tiekla krev tá presvätá! Tam si kľaknem, − vyznám svoje viny, −vyznám hriechy, − áno vyznám ich;oľutujem svoje hriešne činy,ach, i kajať chcem sa, Pane, z nich! Tam si kľaknem, − a krev Tvoja, Kriste,ktorá stečie s Tvojho...
Prečo si pyšným sám na sebemdlobe ľudskej na vzdory?— Kristus sám bol dokonalýa On — príklad pokory! Ty sa Bohu svojmu rúhaškeď ťa kríž a strasť morí? . .Kto pil kalich až do dna?Kristus, príklad pokory. Nad svojich blížnych sa vypínašhruď ti hnevom k nim horí?Hľaď, jak hriešnikov prijímaKristus, príklad pokory. Poklady tvoje ťa zmámili,z výšin zrieš v svet priestory?— Viď na tróne v nebi sedíKristus, — príklad pokory.
Kristus príklad pokorysám na sebe vystavilabys‘ sa Mu v príkoríty po boku postavil;zlého za zlé žiadnemuneodplácaj v živote.Pripodobňuj sa Jemu,v kríži, v núdzi, v psote. Kristus príklad pokojasám na sebe ukázal,abys‘ utekal z rozbroja,a v dobro sa uvádzal.„Pokiaľ možné so všetkýmipokoj ľuďmi majte:premeňte svoje mysleniesami sa nepomstite.“ „Mne pomsta, ja odplatímpodľa skutku každému,a zlé od vás odvrátim,nemstite sa žiadnemu.Nepriateľa, ak je hladný —nasýť, napoj; — vraví Pántak budeš môj syn milý,a ja teba požehnám.“ Kristus príklad svojej lásky,ukázal ti na sebe,zbieraj zlaté tie kláskyskladaj vo vlastnej útrobe;zlému nedaj víťaziťnikdy v srdci, v mysli svojejlebo dobrým máš rušiťako kresťan všetko zlé. Kristus...
Keby som nemal Tvojej milosti, Tvojej lásky, Tvojej vernosti,keby som neznal moc Golgoty,kam by som ja až, Bože presvätýdošiel v úzkosti. V strachu, hriechu len by som ďalej hynul,do nerestí biedne zapadal akokameň v priepasť vrhnutý,za svoje viny na smrť určený,tak by som umieral. Ruka Tvoja ma vyslobodila z pút,milosť Tvoja, ako čistej vody prúd,láska Tvoja, ako morské hlbiny,keď si platil krvou za viny, nemožno zahynúť.
Zas jeden rok, čo nový kvet sa vplietoldo venca žitia môjho! – Áno, dnesrad rokov tomu, pohľad môj čo vzlietolz tmy v sveta tohto kadejakú smes.V smes, ktorá bleskne vše a zase ztemnie –jak toku vír: tu vĺn noc a tam deň;kde včera ružou plálo líce zeme,dnes černie hrobom, zajtrá zbelie v srieň.V smes, ktorá plesá tu a tamto kvíli:včul blankyt spevný, zápät mračien vzdych;kde sedem bariev v jednej zahrá chvília všetky jeden smaže okamih.V smes, ktorá laská hneď a opäť trýzni,kde z kresla slávy na kríž potupy;kde s mocou zášť, cnosť s biedou zase blizny, –pochopy bludné, mylné postupy.V...
1.V BabyloneI. Mojž. 11, 4Za pradávnych čias v zemi Babylonastavali vežu, — svojou mala slávoui Božiu pozatemniť, pyšnou hlavousa tknúc vo hviezdnej výši nebosklona.Neľúbila sa Bohu spupnosť oná:jej obťal rohy všemohúcou pravou,jazyky zmiatol hnevu svojho lávou — ľud rozpŕchol sa plevou dopokona …Z materiálu krívd a utískaniai u nás spupnosť stavať započala,a kopí, kopí ―, darmo však sa sháňa:Veď zhrmí veto Božie znenadála,On zláme rohy pýchy strelou hnevu — a spupný národ rozptýli jak plevu … 2.Zhrievaj, rozšír! …Mat. 5, 44Boh lásky káže nám i nepriateľamilovať svätým plamom veľkých dušívzdor žiahe rán, čo strašne idú z kušíkrívd, zloby, ― vždycky...
Že len žialim, hovoríte,že len spievam žalmy!No, v ruke mi nevidítebarlu miesto palmy! –Keď môj národ upí, vzdychá,hlavu v jarme kloní:moja duša má byť tichá?Slzu nevyroní? –Nechaj ma len v mojom žiali!– Tvrdá ruka tvoja! –Ranu, ktorá v srdci páli,lieky nezahoja;len Ten, ktorý život v hrudumôže vdýchnuť pravý,keď dá voľnosť môjmu ľudu,slzy moje staví!No, v tých slzách i cit blahasrdce moje sviera,bo mi šepce moja drahá,pevná v Boha viera:že po ťažkom utrpenía po toľkom bojinárod môj si uvoľnenýrany svoje zhojí. – 1889
Slovak