Martin Braxatoris — Žaloba Pánova

Či pamätáš noc moju v Getsemane:môj smútok, tesknosť, zápas môj a lkaniei krvo-pot, nímž obličaj mi zrudol?Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš, jak v onej strastnej chvílimi hlavu vencom z tŕňa poranili?Ach, posmech, úškľab, slina, zloby kúdol!Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš hvizd biča, jazvy, rany?Od hlavy k pätám bol som zuráňaný,niet telom kúska, čo by celý zbudol —Či pamätáš, či pamätáš?Ach, beda, mnohý, mnohý, mnohý pozabudol! Či pamätáš, keď zmieral som? V tej chvílisa zem i nebo v žúžoľ zahalily,zem triasla sa a kameň pukal tu dol’ — Či...

Peter Pavol Zgúth-Vrbický — Útočište hriešnych

4M 35 Toť vraždu ťažkú spáchal človek tenna blížnom nechtiac, ostrou ranou k zemiho zdrtiv v zlosti návale — a tieňkým halil skutok noci šerej desný,on prchal, prchal . . . Bôľ rozhostil nemýsa zavše dušou, zavše v hrúzo-tiesnitej zalkal bôľne, kvíľbu k nebu vzniesol:Môj Bože, súď ma, ztresci kruto, iste,môj hriech, ach veľký . . . ! — sotva však to hlesol,už prchal znovu v mesto-útočište. A lúče slnca zvíťazil zasnad temnom noci. Na úsvite ránatvár aspoň chvíľkou kmitla radosť pravá:hľa, kynie oku spásy časnej brána,tam mesto, v ňomž viac pomsta nemá práva,ni nemôž’ stihnúť časnej smrti zkaza —tam...

Peter Pavol Zgúth – Moc lásky

L 7, 36–50 Farizej Krista k svojmu pozval stolu,nie z úcty, ani láskou k tomu hnaný:ať skúsi priazeň – myslel tak – a spolusvedectvo vydá o mne bez pohanypred svetom, aby zaskvela sa znova sláva Šimonova. A žena jedna hriešna veľmi, veľmi,jaknáhle zvesť tá zavznela v jej uši,bárs nepozvano, dnu vkročila dvermia hriešnej v slzách poľavila duši –tým prúdom spásnym viery od prameňaduša potešená. Farizej dumá: by tento bol pravý– jak ľud ho zovie – prorok v skutku, v slove,hej, iste znal by, hriech veliký, žhavýže zhrýza srdce, hlodá vnove, vnove,čo páše oná nešlechetná ženaMária Magdalena! No Kristus okom láskyplným...

Rehor Uram Podtatranský – V pôste

Ideš Pane, − Pane večnej slávy, −ideš smrti svojej v ústrety,ach, a ja Tvoj vyznavač tu pravýmám len tak stáť hriechom zamretý? Mám len hľadieť na tie Tvoje muky?Pozerať mám k Tebe hrozive?Či snáď v hneve zdvíhať svoje ruky?„Ukrižuj ho!” volať zlobive? Ach, nie, − nieže! − I ja sTebou, Pane,idem na vrch, na vrch Golgata,kde pod krížom noha moja stane,tam, kde tiekla krev tá presvätá! Tam si kľaknem, − vyznám svoje viny, −vyznám hriechy, − áno vyznám ich;oľutujem svoje hriešne činy,ach, i kajať chcem sa, Pane, z nich! Tam si kľaknem, − a krev Tvoja, Kriste,ktorá stečie s Tvojho...

Daniel Miloslav Bachát — Kristus príklad pokory!

Prečo si pyšným sám na sebemdlobe ľudskej na vzdory?— Kristus sám bol dokonalýa On — príklad pokory! Ty sa Bohu svojmu rúhaškeď ťa kríž a strasť morí? . .Kto pil kalich až do dna?Kristus, príklad pokory. Nad svojich blížnych sa vypínašhruď ti hnevom k nim horí?Hľaď, jak hriešnikov prijímaKristus, príklad pokory. Poklady tvoje ťa zmámili,z výšin zrieš v svet priestory?— Viď na tróne v nebi sedíKristus, — príklad pokory.

Pavel Beblavý — Kristus príklad jediný

Kristus príklad pokorysám na sebe vystavilabys‘ sa Mu v príkoríty po boku postavil;zlého za zlé žiadnemuneodplácaj v živote.Pripodobňuj sa Jemu,v kríži, v núdzi, v psote. Kristus príklad pokojasám na sebe ukázal,abys‘ utekal z rozbroja,a v dobro sa uvádzal.„Pokiaľ možné so všetkýmipokoj ľuďmi majte:premeňte svoje mysleniesami sa nepomstite.“ „Mne pomsta, ja odplatímpodľa skutku každému,a zlé od vás odvrátim,nemstite sa žiadnemu.Nepriateľa, ak je hladný —nasýť, napoj; — vraví Pántak budeš môj syn milý,a ja teba požehnám.“ Kristus príklad svojej lásky,ukázal ti na sebe,zbieraj zlaté tie kláskyskladaj vo vlastnej útrobe;zlému nedaj víťaziťnikdy v srdci, v mysli svojejlebo dobrým máš rušiťako kresťan všetko zlé. Kristus...

Keby som nemal

Keby som nemal Tvojej milosti, Tvojej lásky, Tvojej vernosti,keby som neznal moc Golgoty,kam by som ja až, Bože presvätýdošiel v úzkosti. V strachu, hriechu len by som ďalej hynul,do nerestí biedne zapadal akokameň v priepasť vrhnutý,za svoje viny na smrť určený,tak by som umieral. Ruka Tvoja ma vyslobodila z pút,milosť Tvoja, ako čistej vody prúd,láska Tvoja, ako morské hlbiny,keď si platil krvou za viny, nemožno zahynúť.

Pavol Országh Hviezdoslav – Na hromnice

Zas jeden rok, čo nový kvet sa vplietoldo venca žitia môjho! – Áno, dnesrad rokov tomu, pohľad môj čo vzlietolz tmy v sveta tohto kadejakú smes.V smes, ktorá bleskne vše a zase ztemnie –jak toku vír: tu vĺn noc a tam deň;kde včera ružou plálo líce zeme,dnes černie hrobom, zajtrá zbelie v srieň.V smes, ktorá plesá tu a tamto kvíli:včul blankyt spevný, zápät mračien vzdych;kde sedem bariev v jednej zahrá chvília všetky jeden smaže okamih.V smes, ktorá laská hneď a opäť trýzni,kde z kresla slávy na kríž potupy;kde s mocou zášť, cnosť s biedou zase blizny, –pochopy bludné, mylné postupy.V...

Z biblických motívov

1.V BabyloneI. Mojž. 11, 4Za pradávnych čias v zemi Babylonastavali vežu, — svojou mala slávoui Božiu pozatemniť, pyšnou hlavousa tknúc vo hviezdnej výši nebosklona.Neľúbila sa Bohu spupnosť oná:jej obťal rohy všemohúcou pravou,jazyky zmiatol hnevu svojho lávou — ľud rozpŕchol sa plevou dopokona …Z materiálu krívd a utískaniai u nás spupnosť stavať započala,a kopí, kopí ―, darmo však sa sháňa:Veď zhrmí veto Božie znenadála,On zláme rohy pýchy strelou hnevu — a spupný národ rozptýli jak plevu … 2.Zhrievaj, rozšír! …Mat. 5, 44Boh lásky káže nám i nepriateľamilovať svätým plamom veľkých dušívzdor žiahe rán, čo strašne idú z kušíkrívd, zloby, ― vždycky...

Rehor Uram Podtatranský – Výlev srdca

Že len žialim, hovoríte,že len spievam žalmy!No, v ruke mi nevidítebarlu miesto palmy! –Keď môj národ upí, vzdychá,hlavu v jarme kloní:moja duša má byť tichá?Slzu nevyroní? –Nechaj ma len v mojom žiali!– Tvrdá ruka tvoja! –Ranu, ktorá v srdci páli,lieky nezahoja;len Ten, ktorý život v hrudumôže vdýchnuť pravý,keď dá voľnosť môjmu ľudu,slzy moje staví!No, v tých slzách i cit blahasrdce moje sviera,bo mi šepce moja drahá,pevná v Boha viera:že po ťažkom utrpenía po toľkom bojinárod môj si uvoľnenýrany svoje zhojí. – 1889