Vrch Olivový – Sviatok žitia je plný olív – zeleň v nich, paprsky slnka vždy ju sýtia a sviežosť kvapiek dažďových! Tu preto stojí táto hora, by hlásala ten Pánov div, že starých stromov pukla kôra, Pán život vlieva do olív! Olivy žijú, hľadiac hore nebeských jasných do výšin, anjeli v tichom rozhovore im vravia: príde Boží Syn! Ten, ktorý vstúpil na nebesá, príde raz súdiť celý svet, kajúcich olív srdce plesá, veď odsúdenia pre nich niet! Niet odsúdenia ani smrti tam, kde zostáva nebies Pán, aj na zemskej nás chráni púti, do neba chce nás uviesť Sám!
Ja Boha milujem – to čuješ z tisíc úst. Znie pyšne táto svätá veta. No čo len vraví vôkol hrozná púšť? Čo depce rúhavá to päta? Ty Boha miluješ? Oh, drahé vyznanie! Nech opakuje obzor jeho echá! Lež, ťažko v duši – za ním prázdno tmie. Hľa, černie kameň sŕdc, hriech brechá. Ty Boha miluješ. A človek ujde ti jak oblak, voda, smeť len ľahostajná. A ruku o milosť čo ide v ústrety, odsunie ľadovo sebeckosť sebeprajná. Nuž miluj Boha, miluj človeka, nie slovom – parou, ale telom – skutkom. Tak azda zmizne kliatba stoveká, čo bratovi brat vrhol v hneve prudkom.
Pre malichernú vec (pre pokrm) „nepokaz dielo, ktoré koná Boh medzi vami.“ (Rim. 14, 20) Nech tieto slová apoštola Pavla mocne zasiahnu tých, ktorí majú pocit, že oni dávajú cirkvi správny smer a správne cirkev formujú, oni plnia učenie aj život cirkvi tým správnym obsahom, to čo oni hovoria do cirkvi, to je to jediné, dobré a správne, ich postoje, ich myslenie. Apoštol Pavel mal na mysli presvedčenie, že ten ktorý cirkev formuje a v nej koná dielo je Boh, nie ľudia. Nech by mali hocaké supernázory. Ten, kto napokon cirkev vedie, formuje a dáva jej tú správnu atmosféru, tvar a obsah je Boh....
Prekrásna matka! Hoc sú už jej vlasy strieborne lesklé, predsa jej však neubudlo z krásy, bo svetu dala krásnu dcéru. A svet sa díva na obe a kochá sa v ich podobe. Akou je dcéra dnes, jej matka bola niekedy, upomínajúc na kvety – a aká je dnes matka vznešená, takou sa niekedy dcéra stane. Medzi nimi je všetko čudne zharmonizované. Matka má oči ako uhoľ a sú to oči dcérine. Tie hľadia s ohňom na človeka a tamtie krotko, nevinne. Jedny z nich velia: poľúb pery osemnásťročnej dcéry a druhé: kľakni si pred matkou a bav ju žitia pohádkou!...
Vzkriesený Pane, vzkries vo mne city úprimnej lásky, čo sa nenadýma, nech tečie prameň až doteraz skrytý, nech hriechu osteň viacej nemučí ma. Vzkriesený Pane, vzkries vo mne ducha, čo súcit prejaví a obviaže rany. Odej mi srdce do svojho rúcha, nech slúžiť blížnym vždy som odhodlaný. Vzkriesený Pane, vzkries vo mne túhy, posvätné, krásne, ktoré povznesú ma. Zmiluj sa, zmiluj a splať moje dlhy, nevládzem, Pane, veľká to suma! Vzkriesený Pane, vzkries vo mne sily, za Tebou kráčať, vyznávať Ťa všade. Vzkries vo mne dobro, Spasiteľ môj milý, k nohám Ti srdce odovzdane kladiem. Amen.
Kamenná pečať na hrobe i s vojskom otvor stráži. Ešte spí ľudstvo v porobe, skrytá moc v zradnej paži. Dva dni ten chladný kameň spal, dve noci strážil telo. Z kríža Ho s pietou Jozef sňal, tam za nás bôľne pnelo. V tretí deň pečať kamennú Božia moc strhla z hrobu. Máriu plačom zronenú stretol Pán v rannú dobu. Baránok slávne z hrobu vstal! Pokoj vám! – zneje svetom. Životu poctu krížom vzdal, víťazstvo našou métou. Kde je smrť hadí osteň tvoj? Má pevný základ viera! K nebesiam cieli žitia boj, kto verí – neumiera! Tajomstvo smrti u Boha, kríž...
Ó Kriste, za Tvoje slávne zmŕtvychvstanie buď Ti chvála vrúca, česť i ďakovanie. Nad nepriateľmi si zvíťazil v tú dobu, spasenie i život priniesols’ nám z hrobu. Ó zjav sa nám v Svojej moci, sile, sláve, aby sme ťa vierou poznávali práve. A v Teba verili, Teba vyznávali, v Tebe pokoj, spásu, život večný mali!
Teš sa srdce, zaplesaj, i keď Boží Syn bol v hrobe, v tretí deň vstal, pamätaj! – už je koniec smrti, zlobe. Ježiš žije, z hrobu vstal, Vzkrieseného Pána sláv! Životu dal istotu, i keď smrť nás raz zachváti, ku večnému životu dúfajúcich prinavráti, nad Ním, nad veriacimi večná smrť nemá sily. Srdce moje omladni jak zelený púčik v jari, radosť nech po tieto dni žije v každej ľudskej tvári; čo je krajšie na zemi, než spievať o vzkriesení? Radujme sa, spievajme Haleluja! – Tebe, Bože. Tú vieru zachovajme, že Jeho Syn všetko zmôže. Kto pevne verí v Neho, uzrie...
Táto stránka používa cookies na vylepšenie vašej užívateľskej skúsenosti. Používaním stránky vyjadrujete s týmto súhlas. Svoj nesúhlas prosím vyjadrite kliknutim sem:
This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish.SúhlasímČítať viac o ochrane osobných údajov
