Jan Amos Komenský – O vnútornej láske k Duchu Svätému

Mŕtva ani pokrytecká nech nie je viera moja, spiaca alebo historická, ale bdelá, živá, hojnosť dávajúca ovocia výborného, úprimne zo srdca verného vo všetkom dostačujúca. Pritom aj moja nádej nech pevnou stálosťou pred Tebou vždy sa skvie bez akejkoľvek pochybnosti neskladajúc dúfanie vo veci pominuteľné, ale vo večne trvajúce a v Tvoje zmilovanie. Regent môj výborný, bráň a posilni ma sám aby ani ľúbezný ani odporný vietor sem ani tam mnou nemohol zakývať, ale nech v každej dobe spolieham sa na Teba, ráč mi pomáhať.

Zlatica Oravcová – Vstúpil na nebesá

Vrch Olivový – Sviatok žitia je plný olív – zeleň v nich, paprsky slnka vždy ju sýtia a sviežosť kvapiek dažďových! Tu preto stojí táto hora, by hlásala ten Pánov div, že starých stromov pukla kôra, Pán život vlieva do olív! Olivy žijú, hľadiac hore nebeských jasných do výšin, anjeli v tichom rozhovore im vravia: príde Boží Syn! Ten, ktorý vstúpil na nebesá, príde raz súdiť celý svet, kajúcich olív srdce plesá, veď odsúdenia pre nich niet! Niet odsúdenia ani smrti tam, kde zostáva nebies Pán, aj na zemskej nás chráni púti, do neba chce nás uviesť Sám!

E. B. Lukáč – Kto miluje Boha? (HUMANITA)

Ja Boha milujem – to čuješ z tisíc úst. Znie pyšne táto svätá veta. No čo len vraví vôkol hrozná púšť? Čo depce rúhavá to päta? Ty Boha miluješ? Oh, drahé vyznanie! Nech opakuje obzor jeho echá! Lež, ťažko v duši – za ním prázdno tmie. Hľa, černie kameň sŕdc, hriech brechá. Ty Boha miluješ. A človek ujde ti jak oblak, voda, smeť len ľahostajná. A ruku o milosť čo ide v ústrety, odsunie ľadovo sebeckosť sebeprajná. Nuž miluj Boha, miluj človeka, nie slovom – parou, ale telom – skutkom. Tak azda zmizne kliatba stoveká, čo bratovi brat vrhol v hneve prudkom.

Výzva pre všetkých (nielen vodcom)

Pre malichernú vec (pre pokrm) „nepokaz dielo, ktoré koná Boh medzi vami.“ (Rim. 14, 20) Nech tieto slová apoštola Pavla mocne zasiahnu tých, ktorí majú pocit, že oni dávajú cirkvi správny smer a správne cirkev formujú, oni plnia učenie aj život cirkvi tým správnym obsahom, to čo oni hovoria do cirkvi, to je to jediné, dobré a správne, ich postoje, ich myslenie. Apoštol Pavel mal na mysli presvedčenie, že ten ktorý cirkev formuje a v nej koná dielo je Boh, nie ľudia. Nech by mali hocaké supernázory. Ten, kto napokon cirkev vedie, formuje a dáva jej tú správnu atmosféru, tvar a obsah je Boh....