Návrat, ale kam?

Návrat, ale kam?

Homília, predposledná nedeľa cirkevného roku, Ámos 4, 6- 13

“Spôsobil som, že ste nemali nič pod zuby po všetkých vašich mestách… no, ku mne ste sa nevrátili – znie výrok Hospodinov.(v.6)
… A keďže takto naložím s tebou, priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím Bohom. (v.12 )

Predposledná nedeľa cirkevného roku nám pripomína posolstvo o poslednom Božom súde. Mnohí o tomto súde neradi počujú. Najmä tí, ktorí sa radi spoliehajú na súdy svetské a ľudské. Lebo ľudské súdy možno ľahko oklamať a sudcami manipulovať. Svetské súdy podliehajú subjektívnemu vedomiu a svedomiu, ale i korupcii.
K posledným veciam človeka mnohí počítajú iba smrť. Hovoria o smrti ako o jedinej spravodlivosti pre všetkých. Iní sa lacno utešujú: všetci sú “niekde tam hore”. Sotva sme stretli niekoho, kto by spomínal na zosnulých ako na tých, ktorý sú “tam niekde dole”. Ježišove slová o boháčovi a Lazarovi však pripomínajú, že smrťou sa končí len časný život. Preto k posledným veciam človeka okrem smrti patrí aj vzkriesenie, posledný súd a večný život.
Smrť nie je koncom všetkého, ale je návratom. Vieme, že pokiaľ ide o naše telá, všetci sa vrátime do prachu. Už kniha SZ Kazateľa pripomína:” Prach sa navráti do zeme, ako bol prv ale duch sa vráti k Bohu”. (Kaz 12, 7) A. Sládkovič vyslovil v známej piesni dôležité upozornenie: “ Hojže, Bože, Bože drahý, ber len – veď čože stratím? Na ten svet som prišiel nahý a nahý sa navrátim”… (ES 662, 3) Aj žalmista vie, že skôr, či neskôr sa ozve Božie zavolanie: ”Vráťte sa, ľudskí synovia ! ” (Ž 90, 3)
Smrť je teda návratom. Nepochybne, návratom je. Ale kam? Prídu všetci K Bohu len preto, že zomreli? Je smrť automaticky návratom do plného spoločenstva lásky s Otcom, Synom i Duchom Svätým? Večný život sa začína už tu v časnosti, keď človek príjme Božiu ponuku a podanú v Ježišovi Kristovi. Keď vstúpi do seba a v pokání sa vráti domov, ako marnotratný syn. Aj prorok Ámos pripomínal Božiemu ľudu, že návrat k Bohu bez pokánia nie je možný. Pán Boh k tomu nikoho nenúti. Ale časnými súdmi a udalosťami upozorňuje na svoju moc a na spoločenstvo, do ktorého sme boli stvorení. Ani viacnásobné napomenutia nepohli Izrael správnym smerom: “ Spôsobil som, že ste nemali nič pod zuby, no, ku mne ste sa nevrátili”. Spôsobil aj iné napomínajúce udalosti. Ale ani časné súdy, ani mnohé odpustené hriechy nimi ani len nepohli. Päť krát v tomto úryvku Jeho otcovské srdce hovorí s najväčším bôľom: ”No ku mne ste sa nevrátili !”
Aj k nám dnes hovorí Boh slovom prísnym i láskavým. Mnohí Jeho spoločenstvom pohŕdajú a tak sa sami odsudzujú k večnej smrti. Tak, ako večný život sa začína už tu, tak aj večná smrť. Posledný súd sa deje a potom, v onen deň, zaznie nezmeniteľný výrok: “Poďte, požehnaní…alebo, odíďte odo mňa zlorečení…!” ( Mt 25, 31nn) Preto Boží muž Ámos privoláva všetkým: ”A keďže takto naložím s tebou, priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím Bohom.”
Zachovajme živé spoločenstvo s Kristom, aby posledný súd nebol pre nás hrozbou, ale radostnou nádejou, že spolu s Pánom budeme. Viem, kam sa vrátime: “Duše všetkých verných, v Božích rukách sú, majú po dňoch ťažkých slávu nebeskú”. (ES 684, 1) Amen

Modlitba:
Drahý Pane, vieme, že Tebe Otec zveril do rúk posledný súd. Pred Tebou vydáme počet z viery, či bola činná v láske. Otvor naše oči, aby sme videli, akí sme chudobní na lásku. Ale aj to, aký si Ty nesmierne bohatý v láske. Aby sme k Tebe s dôverou prišli už dnes a tak boli privedení aj do večného spoločenstva s Tebou, Otcom i Duchom Svätým. Dobrečíme Ti, že sa z Tvojho príchodu smieme tešiť dnes i na veky. Amen

Ľubomír Batka st.

Leave a Reply