Spomínajte!

Spomínajte!
Tys kameň uholný – na Sione stály
Náš drahý Ježiši – hoden cti a chvály.
Ó, buď nám základom, svätyňou i hradom
a niekdy v onen čas, v stan večný prenes nás! Amen (MR)

Žid 13, 7-9:
” Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania, a napodobňujte ich vieru. (8) Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. (9) Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám. Lebo to je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou a nie pokrmami”. Amen

Bohumilí kresťania, milé sestry a bratia, milí priatelia!

Ďakujem Pánu Bohu za milosť, že smiem dnes, pri blížiacom sa závere mojej farárkej služby hlásať slovo Božie vo vašom chráme v Košiciach, kde som pred 42 rokmi ako kaplán svoju duchovnú službu začínal. Neprichádzam však medzi vás len s nejakými osobnými a nostalgickými spomienkami na mladosť, i keď je pomerne ťažké ubrániť sa mnohým spomienkam. Spomienkam na časy, keď sme boli – ako sa hovorí “mladí a pekní”…
Všetko vo svete sa mení, všetko plynie, ako vraveli už starí Gréci (panta rei, panta chor). Predsa však je tu niečo, čo je stále a nemenné. Lepšie povedané – niekto, nakoho nás uporoňuje prečítané apoštolské slovo. “Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky”! (v.8)
I v dnešnú tretiu nedeľu pred koncom cirkevného roku, keď myslíme viac ako inokedy na posledné veci človeka i na druhý príchod Pánov, uvedomujeme si, že naša viera v Neho nám umožňuje potešovať sa z Jeho evanjelia vždy a v každom čase. Skutočne “ je výborné, keď sa srdce potešuje milosťou”. Milosťou, ktorá je nám darovaná v Tom, ktorý je Skala vekov, v Ježišovi .

Apoštol však vie, že evanjelium o našom spasení a o nádeji večného života neprichádza k nám samo, ale vždy sprostredkovane. Cez ľudí a prostriedky milosti Pánom Bohom určené. Prečítané slovo Písma preto jasne ukazuje na Ježiša ako základ nášho spasenia a hovorí: “Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie, pozorujte, aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru.”

Pán Boh chce, aby sme pamätali na tých, ktorí:

1. ktorí slovo Božie v tomto svete zvestovali
2. ktorí nám ho správne vysvetlili
3. a ktorí ho nás osobne s láskou učili

Milí bratia a sestry v Pánovi!

O našej evanjelickej cirkvi oprávnene veríme, že stojí na pravom apoštolskom základe. Slovami Nicejského kréda vyznávame, že pravá cirkev je vždy jedna, svätá, všeobecná a apoštolská. Pri slove apoštol , t.j. – vyslaný (poslaný) , si však máme uvedomiť, že tým prvým Apoštolom, teda od Pána Boha poslaným k tomuto svetu a k nám, je sám Pán Ježiš Kristus. Ten, ktorý prišiel na svet v plnosti času ako Dobrý pastier. Preto, keď apoštolské slovo hovorí: Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie, neobchádza Krista, ani na Neho nezabúda, ale stavia Ho do centra našej pozornosti.

Ježiš sám si potom povolal a následne poslal k ľuďom s posolstvom evanjelia svojich učeníkov. Všetci apoštolovia potom oznámili pravdu o Ježišovi. Platí to aj o samotnom Judášovi, ktorého posledný odkaz znel: “Zradil som krv nevinnú!” To je naozaj pravda a to o Pánovi Ježišovi a Jeho krvi vyznávame aj my. Ježišova krv je svätá a nevinná, vyliata za nás, slabých a hriešnych !
Ježišova vernosť Otcovmu poslaniu bola dokonalá. Apoštolovia vernosť k Ježišovi a pri zvesti slova dokázali nie z vlasných síl, ale vždy len z milosti, lebo Ježiš za nich prosil a posielal im Pomocníka, Ducha Svätého. To platí aj o generáciach predchádzajúcich, o dnešných i budúcich. Bez tejto pomoci neobstojíme. Preto keď znie apoštolská výzva: Spomínajte…- vedie nás najskôr k samotnému Ježišovi Kristovi.

Milí bratia a sestry! Aj vás, či už mojich vrstovníkov a členov nášho “združka” (SEMu), i vás dnešných konfirmandov a mladých ľudí, i tých skôr narodených chcem dnes povzbudiť predovšetkým k dôvere a vernosti ku Kristu. Ako prejav vašej vernosti vnímam aj vaše pozvanie k vám, po 40 – tych rokoch. Ako vtedy, aj dnes môžem pred vami so starými cirkevnými otcami vyznať: Ježiš Kristus je riešením všetkých našich problémov. Preto je svedectvo o Ňom a viera v Neho dôležitá a nenahraditeľná.

Dovoľte mi v tomto súvise predsa len vysloviť jednu osobnú spomienku. V čase môjho kaplánstva chodila pravidelne na služby Božie i biblické hodiny so svojou mamou aj jej dospelá dcéra. Všetci ju oslovovali Marienka. Marienka bola od narodenia zdravotne postihnutá. Ale aj ona bola veľká misionárka. V centre mesta, kde vtedy ešte fungovala silná premávka, sa ku mne, ( aj k iným známym) vždy rozbehla naprieč ulicou a nahlas opakovane volala: “Pán kaplán, aj vy milujete Pána Ježiša?” Nevadilo jej, že sa ľudia obzerajú. Keď dobehla až ku mne, šťastná povedala: Aj ja Ho milujem! – Nuž nehanbime sa ani dnes za nášho Pána.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Vypočuté slovo nás vedie najskôr ku Kristu a potom k Jeho apoštolom, ktorí Božie slovo a evanjelium verne zvetovali. Ale vedie nás aj k spomienkam na tých, ktorí to isté slovo zvestovali v ďalších generáciach a správne ho novým generáciam vysvetlili.
Oprávnene sa vraciame každoročne v našej cirkvi k službe a k pamiatke vierozvestov Konštantína a Metoda dňa 5.júla. Osobitne s úctou a láskou myslíme na nášho reformátora Dr.Martina Luthera a jeho dielo. Iste ste tak urobili aj vy vo vašom zbore v súvise s nedávnou pamiatkou reformácie.
Nepochybne s úctou spomínate vo vašom košickom zbore na vernosť a život viery svojich evanjelických predkov, ktorí pred 410 romi, totiž v r. 1604 stratili pod hrubou silou generála Barbiana z Belgioiosa chrám na námestí, ktorý odovzdal jágerkej kapitule. V tom čase sa k evanjelickej cirkvi a reformačnému učeniu priznávala
väčšina obyvateľov mesta.

Bratia a sestry!
Boli sme v našom CZ Sobotište potešenía povzbudení, keď váš cirkevný spevokol, spolu s vašim duchovným pastierom pred niekoľkými rokmi prišiel na služby Božie na Branč a do nášho chrámu. Služby Božie na Branči vošli do povedomia mnohých verných evanjelikov, práve v duchu výzvy apoštolského slova: Spomínajte na svojich vodcov! Branč je symbolom nielen toho najkrutejšieho desaťročného prenasledovania evanjelikov v 17.storočí a svedectvom pokusu úplne zlikvidovať reformačné cirkvi tým, že budú zbavené svojich kazateľov a učiteľov. Ale je aj svedectvom o ich živote a viere, keď väzni svedomia prijali radšej istú smrť na galejach, ako by sa vzdali či už pravej viery, alebo svojho úradu kazateľov slova Božieho. Preto vnímame apoštolskú výzvu aj v tomto ohľade: “Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania a napodobňujte ich vieru”. (v.7)
Ich vernosť je pre nás i budúce generácie povzbudením, ale aj usmernením. Usmernením pre nše dnešné úlohy a zápasy. Ide aj o to, aby sme vedeli kto sme a k akému domu patríme. K tomu smeruje aj ďalšia výzva apoštolského slova: ”Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám”. (v. 9 a) Preto ďakujme Pánu Bohu vždy aj za tých, ktorí nám slovo Božie správne vysvetlili a v čistote zachovali.

Bratia a sestry v Pánovi !

Napokon by som chcel k nášmu spoločnému dobrorečeniu Tomu, ktorý “nás neponechal v ríši smrti”, tiež pri spomienke na tých, ktorí našim predkom čistotne a verne zvestovali slovo Božie pripojiť aj spomienku na našich prvých duchovných učiteľov a vychovávateľov i našich spoločných a blízkych duchovných a farárov.

Najskôr tu myslím na všeobecné kňazstvo cirkvi. Na všetkých pokrstených, ktorí svoj krst brali vážne a prijali a obnovili v sebe pôvodné stvoriteľské určenie človeka. Z nich sú pre každého z nás najbližší naši rodičia, ale i starí a krstní rodičia. Lebo oni boli prvými učiteľmi slova Božieho pre nás, keď skutočne konali svoju kňazskú a kráľovskú úlohu vo svojich rodinách. Keď nás naučili modliť sa, spievať a poznať lásku Kristovu. Dr.Martin Luther dal obnovenej cirkvi svoj Malý katechizmus, aby ním slúžili všetci rodičia svojim rodinám ako praví kňazi Ježiša Krista. Tá prvá sejba slova v rodinách je najdôležitejšia a najtrvácnejšia. Mnohých takýchto verných kňazov som počas svojej kaplánskej služby v tomto cirkevnom zbore poznal. Viem, ako verne si počínali a iste ste za svojich rodičov a blízkych ďakovali a spomínali aj pri nedávnej Pamiatke zosnulých. Myslime na nich aj dnes, učme sa od nich a nasledujeme ich príklad aj my dnes v našich súčasných rodinách.

Nepochybne k týmto prvým učiteľom a kňazom potom pribudli aj ordinovaní služobníci Slova. Preto chcem dnes spolu s Vami myslieť a spomínať aj na vernú službu môjho “principála”, brata biskupa Júliusa Filu, obľúbeného ako kazateľa a duchovného pastiera. Tiež na brata farára Karola Kotinského a brata Dr.Ladislava Jurkoviča. S nimi som bol v každodennom styku. Popri nich prichádzali na faru aj mnohí evanjelickí farári, ktorí tu žili na dôchodku a od ktorých som mohol rovnako veľa naučiť: brat Dr. Gedeon Mohr, brat. Križka a ďalší.

Chcem naše vďačné spomienky využiť k tomu, aby som i vás povzbudil k podobnej službe zvestovania a vyučovania Slova Božieho vo vašich rodinách. Učme sa od všetkých a nasledujme ich príklad. Kiež by sme mali jasné povedomie aj my, že sme kňazi Ježiša Krista a podľa toho máme konať v našich rodinách. To je pre budúcnosť ten najväčší potenciál našej evanjelickej cirkvi. Hoci o tomto povolaní vieme, nie vždy dosť múdro, citlivo a horlivo konáme. Je preto dobré, ba “výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou Božou.” To je môj odkaz a túžba pri vás. Aj preto som rád prijal vaše pozvanie. Kiež nás takto vedie a zmocňuje duch Pánov.

Drahí bratia a sestry!
Všeličo sa zmenilo a bude meniť. Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky! Myslime na to, že Pán Boh chce, aby sme vždy spomínali na tých, ktorí Jeho slovo svetu i nám zvestovali. Ale i na tých, ktorí ho už našim predkom správne vysvetlili. Tiež na tých, ktorí ho aj nás osobne učili svojím životom a sejbou lásky. Za nich všetkých ďakujme a dobrorečme dnes Hospodinu! Amen

( 21.nedeľa po sv.Trojici – 9.11.2014 – Košice – Ľ.Batka st.)

Komentovať