Deň pokánia

DEŇ POKÁNIA

(Ján) hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.
Matúš 3,2

(Ježiš) hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!
Marek 1,15

Ján prichádza ako hlas volajúceho na púšti a káže všetkým krst pokánia a podáva to takou kázňou neslýchane prísne ako je pravda sama, že všetci ľudia sú hriešni. Jedni veria Jánovi ako hlasu Evanjelia; pokladajú takúto zdrvujúcu kázeň za pravdivú a zastávajú si v ponížení a s chvením v poslušnosti; priznávajú, že sú hriešni; či už sú si niečo vedomí alebo nie, veria veru Jánovi viac než sami sebe. Sú teda spôsobilí prijať milosť; žíznia po spravodlivosti; ich útechou preniká bázeň; sú duchovne chudobní, opustení a ochotní dať sa viesť. Preto prichádza Kristus, Kráľovstvo nebeské, do nich, On, ktorý prichádza, aby hriešnikov spasil. Iní, ktorí si namýšľajú, že sú spravodliví, neveria, že sa to týka aj ich samých, keď tu zaznieva výzva: Pokánie čiňte! Viac-menej namietajú: my sme spravodliví; nevieme o nijakých hriechoch. Nechcú počuť cudzo im vyznievajúci hlas Evanjelia, že sú hriešni a nerozumní; viac-menej si myslia, že Evanjelium je falošné lživé…Hriechy sa iba tým odpúšťajú, ktorí sa v nich necítia dobre; to predovšetkým znamená činiť pokánie. Keď Ježiš Kristus povedal: Pokánie čiňte, chcel, aby celý život Jeho veriacich bol ustavičným pokáním (1. téza Lutherových 95 téz).

Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstal z mŕtvych, a že sa musí kázať v jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema.
Lukáš 24,46-47

Kázať pokánie neznamená nič iné, než ľudí volať k tomu, aby si uvedomili, že sú hriešni a polepšili sa. Súhrnom: Pokánie kázať znamená volať ľudí, aby si uvedomili, že sa nachádzajú v stave a situácii zatratenia, a že nie je možné, aby boli spasení, ak sa neobrátia a nezmenia. Pretože Kristus chce, aby táto kázeň pokánia znela medzi národmi, neuznáva nijakého človeka ako nevinného a výnimočného, ale chce, aby sa všetci pokladali za hriešnikov. Áno, pretože On chce, aby sa táto kázeň dostala do Jeruzalema, medzi Boží ľud a na sväté miesto, obviňuje teda ako hriešnikov aj tých, ktorí sa pokladajú za svätých, a chce, aby sa aj farizeji (a zákonníci) oslovili, že sa majú polepšiť; lebo si počínajú horšie než prostitútky a smilníci, aj keď si namýšľajú, že sú zbožní a svätí, akoby nepotrebovali takúto kázeň pokánia. Nuž, týmto príkazom kladie Kristus Pán pod súd zatratenia celý svet, a obviňuje všetkých ľudí ako hriešnikov, Židov i pohanov a chce, ak túžime po spáse, aby si každý z nás pokľakol, zložil ruky a prosil: Pane, som hriešny; je nevyhnutné, aby som sa polepšil. Sám to však nedokážem. Preto, Pane, buď mi milostivý a pomôž mi. – Kto takto urobí, a nad svojim životom a dielom zastane v zúfalstve, nastupuje niečo nové, a to: odpustenie hriechov. Pán chce aby sa takto dialo, aby sa zvestovalo, aby sme si to pokladali za prvoradé, priznali, že sme hriešni, a potom prosili o milosť. Amen.

(…Ústami ešte priznáme, že sme hriešni, ale keď sa Boh ozve v srdci, vzdorujeme a chceli by sme sa radšej vidieť ako zbožní, za zbožných byť uznaní, a ujsť prísnemu úsudku…..8.máj)

Martin Luther – Smerovník kresťanskej cesty

Pokoj Vám!!

Leave a Reply