Ciele napomínania

Ciele napomínania
R 12, 12 – 21:
“ Veseľte sa v nádeji; v súžení buďte trpezliví, na modlitbe ustaviční, (13) k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. (14) Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! (15) Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!
(16) Buďte vospolok jednomyseľní, nie namyslení, ale nízkym naklonení; nebuďte múdri len pre seba. (17) Nikomu sa neoplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. (18) Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, (9) nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu Božiemu, – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. – (20) Naopak, ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. (21) Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé!”. Amen

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Neviem ako vy, ale za seba môžem pôvedať, že ak som napomínaný, nie som potešený! Možno si poviete: kto by už len napomínal “pána” farára? Samozrejme, môže to robiť cirkevná vrchnosť. Kto žije v manželstve, tiež vie o napomínaní svoje. Dopravní policajti sa dnes viac venujú hlavne represii, udeľovaniu pokút, ako napomínaniu. Ale už púhe napomenutie nie je pre vodiča nič príjemné. Ak si ako napomínaný uvedomujem, že som spravil nejakú chybu, alebo sa v niečom zmýlil, necítim sa príjemne.

To platí vždy a všade. Niekedy mám dokonca pocit, že ľudia neradi chodia na služby Božie práve preto, že v kázni sme napomínaní temer vždy. Mali sme v cirkevnom zbore viacerých starších presbyterov, ktorí mi hovorievali: “Pán farár, prečo “štráfate”, (po slovensky: napomínate, karháte ) nás, ktorí chodíme do kostola? Štráfajte tých, ktorí do kostola nechodia!”

Bratia a sestry !

Dnes, keď sa stretáme na službách Božích tu na Brezovej, počuli sme z kázňového textu, zo slov apoštola Pavla až dvadsať jeden rôznych napomenutí a výziev. Tieto slová tvoria bohatý základ a pestrú paletu pre napomenutie všetkých nás. Nie je jednoduché ich čo len vypočuť, tým viac ich plniť a podľa nich žiť. Ak napomínania vnímame ako niečo nepríjemné, hrozí, že prestaneme vnímať slová kázne hneď na začiatku. I ja, ako kazateľ, poverený zvestovať slovo Božie, karhať a napomínať iných, sa počítam medzi poslucháčov. Ako teda máme prijať napomenutia Písma svätého? Sú nám aj tieto nepríjemné? Ak áno, ako, alebo kedy môžu byť pre nás príjemné, dobré a prinášajúce požehnanie?

Napomenutia Písma nás vedú

a/ k poznaniu Božieho konania
b/ k ceste láskavého spolunažívania
c/ k nádeji večného stolovania

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Ľudí, ktorí by chceli iných poučovať, napomínať, alebo aj morálne súdiť, vždy bol, a je plný svet. Aj dnes, keď sa mnohým javí ľudstvo ešte skazenejšie ako predchádzajúce generácie, nájde sa vždy dosť moralistov a rôznych učiteľov, ktorí by chceli iných viesť, napomínať, a učiť, čo je dobré a čo zlé.

My kresťania máme vzácneho a dôležitého učiteľa morálky, ktorý má právo násť učiť, viesť i napomínať. On nielen učí o láske, a nielen k dobru a láske napomína! On sám tým dobrom a láskou je! Volá nás k posväteniu, lebo sám je svätý. Má plné právo povedať: “Svätý buďte, lebo ja svätý som”! Je to náš nebeský Otec a náš Stvoriteľ.

Boh z lásky stvoril tento svet. Stvoril ho nie pre seba, ale pre nás. Nás však stvoril pre seba, a tak aj pre večný život. Ako dobrý Otec všetko pre náš život pripravil. On vykonal všetko dobré, ba “veľmi dobré”. (1 M 1, 31) Aj človeka stvoril na zemi dobrého a postavil ho do záhrady Éden. Až potom ľudia dostali prvé prikázanie, aby naplnili zem a ďalšie, aby túto záhradu obrábali a strážili. To boli prvé výzvy a napomenutia. Všeky napomenutia však predchádza dielo stvoriteľské a potom, po páde, aj dielo vykupiteľské, skrze Ježiša Krista.

Počúvať Božie slovo, aj keď zneje napríklad v podobe Desatora, alebo v príkaze lásky k Bohu a blížnemu, nám vždy otvára oči pre Toho, ktorý prv konal pre nás a ktorý svoje stvorenstvo miluje. Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh svojho jendorodeného Syna k našej spáse a záchrane. “Tak Boh miloval svet….”, spieva hymnus lásky evanjelista Ján, a my s celou cirkvou s ním.

Uvedomujeme si, že je dobré mať práve takého Učiteľa, ktorý učí a rozoznáva dobré od zlého vždy. Tak učil a viedol svojich apoštolov aj Pán Ježiš, Boží Syn. Až potom, na záver ich vyučovania im dal pokyn učiť tých, ktorí Jeho lásku a Božiu milosť prijali.

Na službách Božích sme aj my v Pánovej škole. Učíme sa tu ako máme žiť od Ježiša Krista. Tam, kde sa nám nedostáva dosť múdrosti, alebo sily k budovaniu dobrých vzťahov, či spoločenstiev lásky v manželstvách, rodinách a cirkevných zborov, je On s nami. Tak to zasľúbil a tak sme to mnohí poznali a poznávame stále.
Právom môže teda zaznieť na záver našich služieb Božích apoštolské slovo, ktoré predchádza dnešný text a ktoré sa vyslovuje pri výzve: Podajme si ruky, rozíďme sa v pokoji a “duchom vrúcim slúžme Pánovi”.( R 12, 11b) Ježiš je nie jeden z mnohých učiteľov morálky a etiky, ale jediný Pomocník, ktorý nás skrze dar Ducha Svätého zmocňuje k životu v láske, v odpustení a zmierení!

Preto kresťanské manželstvá, rodiny, ale aj ako jednotlivci máme odvahu k takému konaniu, ktoré sa deťom tohoto sveta zdá celkom nepochopiteľné a neraz až nemúdre. Avšak naše vzťahy, založené na dôvere v Ježiša Krista môžu niesť znaky Ježišovho príkladu a apoštolského napomenutia: ”Veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezlivý, na modlitbe ustaviční, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní”.

Bratia a sestry v Pánovi!

Druhá časť napomenutí a poučení prečítaného textu je ešte náročnejšia. Vedie nás totiž k budovaniu dobrých vzťahov aj s tými, ktorí sú mimo cirkvi, mimo Krista a sú deťmi tohoto sveta. ”Dobrorečte tým čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Nie je to ľahké. Nie je to dokonca možné len z našich ľudských síl. Človek poznačený hriechom skrz – naskrz, často myslí sebecky a “je múdry len pre seba.” Nechce, a ani nedokáže “radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi”. (v.15) Na službách Božích sa to učíme vždy nanovo. Ak sú okolo nás takí, ktorí kresťanov nenávidia, pre nás platí: “Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé” ! Platí i to ďalšie: “Nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi”. Pán Boh, ktorý nám denne mnoho hriechov odpúšťa, nás volá k odpusteniu a zmierenu. Skrze Krista nám dáva k tomu i odvahu: “Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”.

Bratia a sestry v Pánovi!

Tou najväčšou a poslednou motiváciou k nasledovaniu Pána Ježiša Krista je vedomie, že On nás pozval a bezpečne vedie nie do ničoty, ale k svojmu nebeskému stolu, do nebeskej vlasti. K stolu, ktorý nám pripravil a prestrel k Veľkej večeri v nebi. On, Boží Baránok, je nám teda silou, nádejou, potechou a povzbudením v kresťanskom spôsobe života v tejto časnosti, aby sme s Ním mohli byť aj vo večnosti.
Napomenutie Písma, napomenutie apoštolov i prorokov SZ nás preto vedú aj dnes naprv k poznaniu Božieho konania, potom k ceste láskavého spolunažívania, pod zorným uhlom večného stolovania s Kristom.
Ak nás možno napomínania ľudí aj znervózňujú a máme tendenciu ich odmietať pre slabosti našich blížnych, možno aj nehodnosť tých, čo iných napomínajú, inak je to s počutým Božím slovom! Inak je to vtedy, keď hovoí a napomína Ten, ktorý aj zlo a zlé zmýšľanie ľudí dokáže obrátiť na dobro. Tu spolu s apoštolom Jánom vždy nanovo radi poznávame a vyznávame: ” My milujeme, lebo On prv miloval nás! “ Amen

4.nedeľa po Svätej Trojici- Brezová pod Bradlom – Ľ.Batka st.

Leave a Reply