Čo pôsobí Duch Svätý?

Čo pôsobí Duch Svätý?

Slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Keď Pán Boh tvoril svet a Duch Boží sa vznášal nad prahlbinou, znelo iba stvoriteľské Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha. (1 M 1, 1-2 ) Boh nepotreboval nikoho, aby Mu bol radcom. Neskôr sa dotkol a konal v živote mnohých mužov a žien starej i novej zmluvy. Jedinečným spôsobom konal v živote panny Márie, keď sa „Slovo stalo telom“. Keď však Duch Svätý zostúpil v slávny päťdesiaty deň na učeníkov v Jeruzaleme, konal Boh Otec, Syn a Duch Svätý veľmi zjavne v živote mnohých ľudí.
Dnes si pripomíname zoslanie Ducha Svätého najskôr na apoštolov a potom na prvých tritisíc pokrstených. Oslavujeme Ho za toto nové dielo. Ale nielen to! Pripomíname si jeho ďalšie a trvalé pôsobenie až podnes. Lebo Duch Svätý stále koná skrze Slovo a sviatosti svoje dielo posvätenia.
To, čo sa dialo vtedy, keď sa z učeníkov a žiakov Ježišových stali učitelia a apoštolovia v tomto svete, to sa deje stále. Na základom poslaní a vyslaní, ktoré začalo v nebi v Kristovi a pokračovalo na zemi Jeho dielom a učením sa nič nezmenilo a nemení. Pokračuje stále. Žiadne iné evanjelium nedal Boh zvestovať a oznamovať, iba to, čo oznámil skrze Ježiša. Svätiť sviatky svätodušné neznamená ani pre nás nič iné, ako slovo Božie a evanjelium Kristovo počuť, prijať a v odvahe viery ho niesť a podávať ďalej.
V Jeruzaleme sa stalo to, že mnohí z tých, ktorí boli medzi volajúcimi pred Pilátom: „Ukrižuje Ho“!- ale ja tí, čo prišli na sviatky Letníc do Jeruzalema vykonať pobožnosti, po kázni apoštola Petra a svedectve ostatných apoštolov pocítili zvláštny pohyb pri srdci. „Bodlo ich to v srdci“, čítame v Skutkoch apoštolských (Sk 2, 37) a preto sa pýtali : “Čo robiť , mužovia, bratia?“- Odpoveď znela: „Kajajte sa a dajte sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista“. (Sk 2, 38 ) Pokáním je aj Krst Ježišov. Krstenie „vodou a Duchom Svätým “ ( J 3,3) znamená každodenné a trvalé pokánie. Písmo ho nazýva obrazne mŕtvenie starého človeka v nás. To je boj na život a na smrť , v ktorom nemožno poľaviť. Inak by nebol úspešný.
V týchto dňoch oslavujú štátnici i ešte žijúci pamätníci vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii, počas 2.svetovej vojny. 150 000 vojakov zo vzduchu i po mori išlo do útoku, v ktorom väčšinu čakala istá smrť. Všetci, velitelia i radoví vojaci to vedeli, ale vedeli aj to, že inak konať nemôžu. Išlo o bytie a nebytie. O slobodu, dôstojný život a demokraciu. Tento boj bol úspešný, ale to neznamená, že aj dnes nepokračuje, že o tieto hodnoty netreba zápasiť, bojovať a prinášať aj obete. Kto tieto hodnoty chce mať, musí mať toho istého ducha odhodlania, odvahy a statočnosti, ako bojovníci v Normandii pred 70 rokmi.
Podobne spomienka na zoslanie Ducha Svätého a oslava narodenín cirkvi je nielen spomienkou a oslavou toho, čo sa udialo, ale aj prosbou a očakávaním na toho istého zasľúbeného Ducha Radcu, Pomocníka, Tešiteľa a Ducha pravdy, ktorého aj my potrebujeme.
Ako koná Duch Svätý svoje dielo? V čom môžeme vidieť Jeho moc, pomoc a prejavy? O tom budeme ďalej počuť zo svedectva Písma svätého. Skôr však, požiadajme o Jeho pomoc v modlitbe Pánovej!
O t č e n á š…

R 8, 1-2, 10-11:
„Nieto teda teraz už odsúdenia tým, čo sú v Kristu Ježiši a nechodia podľa tela, ale podľa ducha. (2) Zákon životodarného Ducha v Kristu oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. – (10) Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. (11) A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás“. Amen

Milí bratia a sestry V Kristu Pánu!
Vlani zomrel v Nemecku starší evanjelický farár Wilfried Ilse, priateľ našej rodiny i nášho cirkevného zboru. Pred 15 rokmi v našom chráme, pri príležitosti ordinácie nášho syna, vo svojom príhovore okrem iného povedal: „Dnes tu prežívame skutočné Letnice“. Pri tých prvých Letniciach v Jeruzaleme Duch Svätý zostúpil na učeníkov a vytvoril cirkev, spoločenstvo ľudí z rozličných národov, jazykov a kultúr. V našom chráme sme vtedy podobne prežívali srdečnú atmosféru v spoločenstve domácich veriacich i hostí z USA, Nemecka, Nórska, ktorá pokračovala aj v niekoľkých ďalších dňoch.
Pôsobenie Ducha Svätého je duchovnej, nehmotnej povahy, očami neviditeľné. Čo je ale viditeľné a zjavné, to sú účinky tohto pôsobenia. Tie účinky boli a sú mnohé a rôzne. Vždy však možno spoznať a prežívať tieto účinky ako vzácne dary radosti, pokoja, dobra, porozumenia a lásky.
Na základe svedectva apoštola Pavla si dnes všimnime pôsobenie a niektoré konkrétne účinky Ducha Svätého v ľudskom živote.
Čo pôsobí Duch Svätý ?
Pôsobí to, že : a/ v Krista Pána veríme
b/ v slobode chodíme
c/ vzkriesením sa tešíme

Bratia a sestry v Pánovi!
Keď apoštol Pavel písal list korintským kresťanom, vyznal v ňom najmä to, že „nič iné si nepredsavzal medzi nimi vedieť a zvestovať, iba Krista a to toho ukrižovaného“. On totiž je jediný Spasiteľ sveta a človeka. Na inom mieste Pavel vyznal: “Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“! Aj v dnešnom texte spomína dôležitú vec: „Nieto už odsúdenia tým, čo sú v Kristu Ježiši“. Myslí tým na súd najvyšší a posledný, ktorého sa nemusí obávať ten, kto v Ježiša, ako Krista a Spasiteľa verí. Kto prijíma Jeho slovo a posolstvo o láske Božej. O tom, že On prišiel, „aby sme život mali a hojne mali“. Ježiš prišiel na svet, nie aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Túto vieru v Ježiša ako Spasiteľa vzbudzuje, posilňuje a zachováva v našom duchu Duch Svätý .
My vieme a počujeme vždy nanovo o rôznych ľudských spasiteľoch, ktorí nám ponúkajú všetko možné. I raj na zemi. Vidíme, že ľudia často zložia svoju dôveru a nádej práve v nich, očakávajúc od nich len dobro. Uvediem príklad. Pred pár dňami zomrel v Poľsku generál W. Jaruzelsky, ktorý potlačil túžby Poliakov po slobode a lepšom živote a následne vytvoril tzv. vládu národnej spásy. Bolo očividné, že sa nijakým spasiteľom nestal ani on, ani jeho vláda. Jeho odchod sa preto udial v ústraní, bez pôct a ďakovných rečí.
My, bratia a sestry, vždy nanovo s naším reformátorom Dr .M. Lutherom, slovami Malého katechizmu vyznávame:“ Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a z vlastnej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána veriť, ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil a posvätil a v pravej viere zachoval“.
Právom vyznávame a môžeme byť ubezpečení, že kdekoľvek na svete sú a žijú kresťania, i keď nemajú všade rovnaké zvyky, tradície, obyčaje, bohoslužby a tomu podobné veci, predsa len aj ich vieru v Ježiša Krista ako Spasiteľa pôsobí ten istý Duch Svätý, ktorý veje kam a ako chce. ( J 3, 8) On všetko kresťanstvo v jednotu viery povoláva, zhromažďuje, osvecuje a posväcuje. K pravej jednote nemusia nutne patriť rovnaké spôsoby a prejavy zbožnosti.
Ak však my, evanjelici na Slovensku máme svoje vlastné prejavy a spôsoby zbožnosti, práve tak si aj o nich myslíme že nie sú ani horšie, ani menejcenné, ani menej duchovné, ako možno niektoré iné. Ak napríklad černosi na Službách Božích radi vykrikujú, tlieskajú, prípadne sa aj počas kázne dajú do spevu ak sa im nejaká myšlienka kazateľa obzvlášť zapáči, ťažko je im to zazlievať. Taká je ich letora. Ale bolo by násilné, žiadať, či zavádzať to isté u nás.
Napokon, aj na samotnom Slovensku sú v rôznych oblastiach určité rozdiely v povahe a prejavoch emócií. Ľudia na východe sú otvorenejší, prístupnejší jeden druhému. Čím ďalej na západ ideme, platí: môj dom, môj hrad… Na teologickej fakulte nám prednášal pán profesor, pôvodom z Liptova, ktorý pôsobil aj ako farár pri Modre. Rád hovorieval: „My, Liptáci sme veľmi spevaví. Muži aj ženy si bežne aj pri práci spievajú od rána, do večera. To západniari, aby spievali, musia si najprv vypiť“. Raz sme sa ho spýtali: „Pán profesor a čo robia Liptáci keď si vypijú“? – Lakonicky odpovedal: „Bijú sa“.
Duch Svätý, ktorý pôsobí vieru a lásku k Pánovi Ježišovi Kristovi, pôsobí aj vieru a lásku s duši a srdci ľudí k Jeho cirkvi, k spoločenstvu , ktorého On je Hlavou a Pánom. Spoločenstvo s Kristom, znamená aj výzvu tvoriť novú kvalitu spoločenstva s tými, ktorí sú rovnako ako my v Krista Pána pokrstení a s Kristom spojení.
Nedávno som hovoril s mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli dať pokrstiť svoje dieťa aj o tom, že Krst svätý by sa mal zásadne diať v rámci služieb Božích. Teda v spoločenstve nielen pokrvnej, ale aj duchovnej rodiny. Táto myšlienka im bola úplne nová a nepochopiteľná. Pýtali sa na dôvod, prečo by to tak malo byť? Dôvodil som tým, že Krstom sa stávame Božími deťmi a navzájom sa tak stávame bratmi a sestrami. Preto sa máme usilovať o život v láske. Pre pokrstených má platiť to, čo hovorí apoštol Pavel: „nechodíme podľa tela, ale podľa ducha“. To znamená, že nemáme žiť podľa spôsobov ľudí tohto sveta, podľa ich názorov, alebo podľa vzorov dnešnej kultúry, napriek tomu, že sme tou „nekultúrnou kultúrou“ denne „masírovaní“, ako niečím zdanlivo moderným, niečím, čo je „kúl“ a „vau“!
Typickým pre život podľa tela je egoizmus, totiž sebaláska, namiesto lásky k blížnym. Ako kresťania sa dokazujme láskou, ktorá pramení z viery, počnúc od lásky manželskej, rodičovskej, až po to známe apoštolské slovo: “radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi“.
Ak je človek vedený iba svojím vlastným duchom, považuje za najväčšiu múdrosť, „byť múdrym len pre seba“. Je to prejav starého Adama v nás, prejav vrodeného, prirodzeného hriechu. Tento zápas s jeho prejavmi zostáva v ľudskom tele aj po Krste a preto vieme o potrebe a nutnosti neustáleho pokánia, aby denne povstával v nás nový človek, človek Kristov. Tu teda platí, že bez pomoci Ducha Svätého sú vlastné sily a predsavzatia človeka neúčinné. Sám apoštol Pavel to otvorene a jasne vyznal, keď napísal: „Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu, aby som to vykonal“. Túto „mdlobu tela“ poznal aj samotný Ježiš, ktorý v známej modlitbe v Getsemane, pred svojou vykupiteľskou smrťou prosil Otca o pomoc slovami:“ Duch je síce hotový, ale telo mdlé“.
2/ Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Duch Svätý pôsobí to, že v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa veríme, ale aj to, že v živote v slobode chodíme. My sme spolu s Kristom Pánom povolaní do pravej slobody dietok Božích.
„Zákon životadarného Ducha v Kristu Ježiši oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti“, argumentuje apoštol Pavel. A na inom mieste svedčí, že „Kristus nás povolal do slávnej slobody Božích detí“.
Tu, žiaľ, narážame na všeobecnú, detskú, ba až naivnú predstavu o tom, čo je to pravá sloboda. Ak človek v dnešnom svete a najmä v postkomunistickej krajine počuje o slobode, spravidla myslí pod slobodou svojvôľu. Možnosť, že človek robí, čo sám chce.
Pred chvíľočkou som povedal, že to, čo prirodzený človek robiť chce, to je to, čo sa mu osobne páči a čo sa mu javí ako dobré a prospešné pre neho. Keď som sa pýtal pri vyučovaní našich detí, ako si predstavuje pravú slobodu, spontánne spomínali takéto možnosti: Môcť nechodiť do školy, môcť robiť to, čo im bežne rodičia zakazujú, brať si čo potrebujú a pritom neplatiť a iné podobné veci. Ak tento postoj pretrvá do dospelosti, potom to znamená: nepracovať, ale mať sociálne zabezpečenie, brať si, čo nie je moje ( kradnúť), nedodržiavať zákony a nariadenia.
Je jasné, že takáto predstava nutne vedie k úpadku, k morálnej a inej neviazanosti a napokon k smrti. Sloboda v zlom, nie je totiž nijakou slobodou, ale naopak, je to skutočné otroctvo! Ak človek povie, že nemôže prestať piť, drogovať, ak využíva sociálny systém bez toho, aby doň prispieval, ak nechce odvádzať dane na sociálne, zdravotné a obranné potreby spoločenstva v ktorom žije, to určite nie je sloboda, ale egoizmus a cesta do pekla. Ak si berie, čo vidí, ani to nie je sloboda. To všetko je iba – z n e u ž i t i e slobody. Aj v rodine, aj v cirkvi, aj v spoločnosti naša sloboda končí totiž tam, kde začína sloboda nášho blížneho.
V časoch politickej neslobody prišli istí páni k väznenému bojovníkovi za práva ľudu a hovorili: Ak oľutuješ, čo hlásaš a píšeš, nemusíš byť tu, za mrežami! On povedal: Vy ste za mrežami“!
Apoštolské slovo však ide ešte oveľa ďalej. Hovorí o slobode kresťana, ktorá je založená na vykupiteľskom diele skrze Krista. Nie my sami naším plnením zákona dosahujeme spásu a tak plnú slobodu Božích detí! Zákon Boží, totiž vyplnil Kristus za nás. On zaplatil aj za našu neposlušnosť, možno neochotu, ale aj neschopnosť splniť Boží zákon dokonale. Preto apoštol hovorí, že nás svojou obeťou „vyslobodil od zákona hriechu a smrti“. Zákon Boží neprišiel Ježiš Kristus zrušiť, ale prišiel ho naplniť za nás, aby sme neboli v otroctve hriechu a smrti. Aby sme nezahynuli večne, ale mali život večný.
Toto vedomie a poznanie nám dáva pravú slobodu, dôstojnosť a pokoj, ako aj Kristus sám hovorí: “Svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje“. Ani smrť, ani nijaká iná moc nebude mať v moci tých, ktorí sú už dnes Kristovi. Tak je duch človeka živý pre spravodlivosť. Duch Svätý mení náš vzťah k Pánu Bohu v tom, že v Bohu nemáme nepriateľa a Sudcu, ale láskavého Otca, ktorý nám skrze Krista daruje plnú spravodlivosť.
3/ Bohumilí kresťania!
Duch Svätý, ktorý pôsobí v nás vieru v Ježiša Krista ako Pána, ktorý nás vedie k slobode Božích detí, dáva nám napokon i tú najväčšiu nádej, ktorá prevyšuje naše predstavy a možnosti. „Ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás“.
Často sú ľudia náchylní zakolísať vo viere práve zoči- voči smrti. Vtedy sa človeku môže javiť sejba lásky zbytočná, konanie dobra a život podľa Božích a ľudských zákonov za nemúdre. Apoštol vie a pozná Kristove slová: „Čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal a svoje duši by si uškodil. Alebo čo dá človek ako náhradu za voju dušu“? – Preto ukazuje k posledným veciam človeka, ktorými však nie je smrť, ale vzkriesenie a súd.
Viera vo vzkriesenie je posilou pre nás, lebo nám dáva nádej na život v spoločenstve s Kristom Pánom a s našimi blížnymi. Aj zvesť o poslednom súde nie je pre veriaceho hrozba, ale uistenie, že ak sme s Kristom už dnes spojení, spolu s Ním budeme aj oslávení. To je dôvod k radostnej oslave a chválospevu pre každú vernú dušu i celú cirkev. Ten, ktorý nás stvoril, v Kristu Pánovi vykúpil, „akoby nám s Ním nedaroval všetko“? ((R 8, 32) Preto je viera, láska i nádej darom a pôsobením Ducha Svätého. Prosme o Jeho prítomnosť a očakávajme aj dnes Jeho pôsobenie v nás i v cirkvi. Amen

1.slávnosť svätodušná – Rovensko, Sobotište 2014 – Ľubomír Batka st.

Leave a Reply