List mojim dvom synom-tínedžerom: Prečo by mladí evanjelici mali chodiť do kostola?

Chlapci, nikdy som Vám netvrdil, že „ste budúcnosť cirkvi“. A nikdy nebudem. V Biblii sa píše, že cirkev je vybudovaná „na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus“ (Ef 2:20). Ježiš je budúcnosť cirkvi. Ježiš je „ten istý včera i dnes i naveky” (Žid 13:8). On má budúcnosť a rovnako ju má aj každý, ktorý je s ním spojený.

Preto je mojim a maminým najväčším želaním, aby ste boli spojení s Ježišom. Preto som Vás nehcal pokrstiť. Preto sme Vám ako malým čítali biblické príbehy. Preto si vždy, keď sa nám podarí všetkým zísť pri stole, robíme spoločné stíšenia. Preto sa za Vás od samého začiatku modlíme. Preto sme Vás dali do evanjelickej základnej školy. Preto sme Vás učili katechizmus. Preto chodíme pravidelne do kostola. A preto sme evanjelici. Je to tá najlepšia voľba, lebo pre ortodoxných evanjelikov je Ježiš a spojenie s ním všetkým.

Cirkev má obrovskú zodpovednosť za mladých ľudí a mala by im venovať náležitú pozornosť. Biblia na to upozorňuje veľmi často. Dnes je v našej cirkvi o polovicu menej stredoškolákov než v roku 1980, keď som ja maturoval na strednej škole Sioux City East. A pečo? Hlavným dôvodom je asi to, že trendom medzi Američanmi európskeho pôvodu je mať menej detí.

Tak či onak, vy mladí ľudia ste nesmierne vzácni. Nemalo by Vám to ale stúpnuť do hlavy. Biblia nás učí, že mladí sú obzvlášť náchylní páchať vážne hriechy. „Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó Hospodine“ (Ž 25:7). Myslím, že Vám nemusím ani hovoriť, o aké hriechy ide. Luther vraví, že v mladosti nás na hriech najviac zvádza naša sexualita a v starobe chamtivosť. Každý hriech si ale zaslúži rovnaké odsúdenie. „Lebo odmena za hriech je smrť” (Rim 6:23). Nikdy som sa nesnažil pred Vami zľahčovať, čo Biblia hovorí o hriechu. Zaslúžime si peklo, a hotovo. „Ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom” (Rim 6:23). Preto sme si u nás doma stále hovorili o odpustení. Sme hriešnici. Ospravedlní hriešnici. A preto sami odpúšťame tým, ktorí svojimi hriechmi zraňujú nás. Pre naše okolie sme ľuďmi evanjelia. Kresťanstvo nie je o etike, ale o Ježišovi.

Nedeľná liturgia nám vysvetľuje, prečo vlastne chodíme do kostola. Ako povedal Luther, my hriešnici stojíme pred Bohom ako žobráci s prázdnymi vreckami. Čo sa teda deje počas liturgie? Farár sa nám prihovorí v mene trojjediného Boha. Boha, ktorý je tu, aby si robil svoju prácu! Vo vyznaní hriechov, „Ja nehodný hriešnik …“ vlastne vravíme „Bože, mám prázdne vrecká“. Ak sa nepovažujete za hriešnikov s prázdnymi vreckami, nikdy nepochopíte, prečo chodíme do kostola. Keď farár povie „V mene a podľa príkazu môjho pána Ježiša Krista Vám odpúšťam všetky Vaše hriechy“, dáva Vám plné priehrštie odpustenia a milosti. A Vaša odpoveď? „Amen! Super! Mám to!“ Potom sa číta písmo a vy dostávate stále viac a viac milosti. V kázni sa dozviete, že podľa zákona si síce zaslúžite odsúdenie, ale Ježiš prišiel práve pre hriešnikov. Paráda! „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych“ (Mk 2:17). Na konci kázne zvoláte (nenechajte v tom farára samého) “Amen. Mám to!” a napokon pokľaknete pred oltárom, aby ste prijali Ježišovo telo a krv. „Vezmite a jedzte, telo a Krv Ježiša Krista na odpustenie všetkých Vašich hriechov.“ Na čo znova odpoviete „Amen. Je moje!“ A rovnako pri áronovskom požehnaní : „Pán Boh požehnaj a ochraňuj Vás, obráť k Vám svoj obličaj a daj Vám svoj pokoj.“ „Amen! Amen! Amen! Mám plný batoh a môžem smelo vykročiť z kostola.“

Čo ale urobím s toľkým opustením a milosťou? Čo urobím, keď voči mne zhreší môj oco? Otvorím batoha poviem: „Tu máš, oci. Zle si ma pochopil a krivdíš mi, ale odpúšťam Ti, lebo aj mne bolo odpustené“. To isté urobíš, keď ťa v škole vytočí učiteľ. A keď ťa bude niekto šikanovať, počkáš, kým sa upokojíš a potom sa budeš modliť: „Odpusť mu pane. Nevie, čo činí. A v skutočnosti sám veľmi trpí.“ A potom stretneš kamarátku, ktorá sa veľmi trápi kvôli svojej rodine a preukážeš jej lásku a súcit, ako by to urobil Ježiš. Ježišova milosť je vlastne tou najsilnejšou motiváciou pre zmysluplný život zasvätený službe a láske k druhým. Takto strávite celý týždeň a v nedeľu v kostole znova vyznáte pred Bohom „Pane, mám prázdne vrecká“.

Úprimne povedané, chlapci, bojím sa o Vás. Tento svet je hrozný. Ale zároveň som si istý, že Ježiš, ktorý Vás vzal za ruku pri krste, Vás nikdy nepustí. „A nikto mi ich nevytrhne z ruky.” Som hrdý na to, ako ste vyrástli a obstáli v skúške a svojimi mladými životmi svedčíte o Ježišovi. A som stopercentne presvedčený, že cirkev má budúcnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý bude pri Vás po celú večnosť. „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!” (Zj 2:10)

Zdroj: The Lutheran Witness, Február 2013
Preklad: BV

Komentáre k “List mojim dvom synom-tínedžerom: Prečo by mladí evanjelici mali chodiť do kostola?

  1. Miroslav

    Veru je to tak, len tá cirkev má budúcnosť , ktorá sa drží Ježiša , ON musí byť na prvom mieste v Tvojom srdci, len ten človek je aktívny, horlivý, ktorý má Ježiša, Môžeš chodiť do kostola , môžeš robiť veľa dobrého , ale Ježiša nemusíš mať, potom sa minieš cieľu, nedosiahneš nebo. Lebo bez Ježiša tam nemôžeš dôjsť. Otázka znie – čo robiť , aby som mal Ježiša vo svojom živote ??? Ako to poznať, že ON prebýva vo mne ? Začína to vierou, pokáním, obrátením a pokračuje to poslušnosťou, modlitbou……… Ježiš sa dotkne Tvojho srdca a ty vieš, že ho máš, musíš ho priam cítiť vo svojom vnútri, Duch Svätý je mocný a dáva sa človeku poznať. On chce mať horlivých kresťanov, nie suchých bez života. BOH chce, aby si mal s ním skúsenosť, ako ju mal Pavel, či Peter , tak ju môžem mať ja, aj ty. A potom prídeš so svedectvom , tak potrebným, aby ostatní ožili a prebudili sa.

Komentovať