Zdroj novej sily
Iz 40, 26- 31:
“ Zdvihnite vozvýš svoje oči a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. (27) Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? (28) Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť.(29) Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. (30) Mládenci ustávajú a umdlievajú, junáci sa potkýnajú a klesajú. (31) Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neumdlievajú, chodia aneustávajú.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Po veľkonočných oslavách Víťaza nad smrťou sme sa opäť všetci vrátili k svojim bežným povinnostiam a starostiam. Tí, čo sú zdraví a majú prácu, opäť vyštartovali k plneniu úloh, mét a cieľov, aby si zarobili na každodenný chlieb. Tí, čo sú chorí a pracovať nemôžu, opäť čakajú pred dverami ambulancií, hľadajú lekárov, lieky a spôsoby terapie, ktoré budú úspešné. Tí, čo nepracujú, sedia v čakárňach na úradoch práce, alebo iba postávajú a zaháľajú na uliciach a námestiach.
Tí, čo sledujú medzinárodné dianie, pozorujú znepokojene nečakané udalosti na Ukrajine a kladú si otázku: Kde sa zastaví pán Putin? Stačí mu obsadenie Krymu, alebo chce ovládnuť aj ďalšie časti časti Ukrajiny? Chce obnoviť bývalý Sovietsky zväz a je ochotný pre to ísť aj do tretej svetovej vojny? Iní si kladú otázku: Ak sa podarí obnoviť bývalé impérium, kde skončí Slovensko? V EU, alebo sa napojí na širokorozchodnú?
Na vzkrieseného Ježiša mnohí už zabudli a nepočítajú s Ním.
V uplynulm týždni sme mali aj my farári MyS svoju SPK. Okrem iných vecí riešilo naše bratstvo a sesterstvo otázku satanizmu vo svete a na Slovensku. Objavujú sa tu z času na čas symboly satanizmu. Obrátený kríž bol načmáraný na jednom z našich kostolov, a najnovšie šesťcípa hviezda na stene istej ZŠ v okresnom meste. Niektorí duchovní sú z toho vyľakaní a pripomínajú, že Satan má veľkú moc.
Akoby ani nebolo “prvého dňa po sobote”, akoby Kristus ani nevstal z mŕtvych a neodsúdil všetky zlé moci a mocnosti. Situácia po sviatkoch nápadne pripomína slová Pánove o vyčistenom príbytku ľudských duší, keď si nečistý duch povie: “Vrátim sa do svojho domu odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Vtedy ide a pojme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc, prebývajú tam.” ( Lk 11,24-26)
Pán Ježiš povedal pred svojím ukrižovaním a smrťou: “Teraz je súd nad týmto svetom”. Nepovedal, ani nesľúbil, že Jeho smrťou a vzkriesením nastáva už koniec tohoto sveta. Boží súd vyhlásil rozsudok nad smrťou a všetkými zlými mocnosťami, ale rozsudok nie je sám o sebe ešte vykonaním rozsudku.
Preto Satan ešte zúri, švihá chvostom a kope ako zdochýňajúci leviatan. Smrť je tiež odsúdená na “nútené práce”. Stáva sa slúžkou, a má na starosti telá hriešnikov. Odkladá ich, “ako šatniarka kabáty v divadle, aby ich po skončení predstavenia vydala späť”. (B.Plejel)
Podobne je to aj z hriechom. Každý hriech je už odsúdený, ale ešte stále pôsobí v telách a údoch ľudí v podobe “starého Adama v nás ”. Preto stále musí byť “starý Adam v nás denným ľutovaním a pokáním topený a mŕtvený, so všetkými svojimi zlými žiadosťami”. (MK)
Výsledok súdu nad svetom a vzkriesenie Ježiša, prvotiny z umretých sa preto mnohým kresťanom nejaví byť dôvodom k dlhšej a väčšej oslave. Ale tí, ktorí by na tomto úspechu, sláve a vzkriesení predsa len chceli mať účasť, môžu. Avšak mať účasť na Kristovom víťazstve, vzkriesení a novote živote znamená, že treba rovnako mať účasť na Jeho smrti.
Oslobodenie a zbavenie sa panstva akéhokoľvek otroctva bol vždy zápas na život a na smrť. Žiadna sloboda sa nerodí bez obetí. Tu sa nedá diplomaticky vyjednávať, ani robiť kompromisy a ústupky. Boží nepriateľ chce všetko. Ale aj Ježiš chce všetko! Kresťania, ktorí si to uvedomovali a ktorí v odvahe viery predsa len chceli byť a žiť s Kristom, sa vždy odriekali diabla a jeho skutkov a vyznávali, že plne dôverujú Kristovi. Preto prijali Ježišov Krst, ako dar a cestu, ktorej cieľom je získať účasť na živote večne Živého.
Týždeň po Veľkej noci bol v cirkvi od počiatku jedným obdobím oslavy a radosti, na konci ktorého sa tí, ktorí uverili, obliekli do bieleho, slávnostného rúcha. Ono symbolizovalo nový život, očistenie, vzkriesenie a odvahu kráčať v tomto rúchu vo svete až do prechodu zo smrti do života večného. Veľká Noc odiala do rúcha slávy Krista Pána a prvá nedeľa po Veľkej noci sa stala nedeľou “ v bielom” pre pokrstených.
Bratia a sestry!
Nám pripomína dnešná nedeľa to isté: náš Krst, naše vykúpenie. To je Božia cesta. Boh je iný ako človek. Túto pravdu zvestoval ľudu Božiemu SZ už prorok Izaiáš. Zdôrazňoval Božiu moc a múdrosť, ktorá stvorila svet a vesmír. Nič, čo existuje na nebi, či na zemi, nie je tu bez Božej moci a vôle. Žiadna hviezda, či už skutočná na nebi, alebo symbolizujúca moc, ako tá päťcípa na Kremli, alebo tá šesťcípa, ako znak satanistov, nie je ničím.
Boh vzkriesil svojho Syna a ukázal, že “On nespí a nedrieme”.
(Ž 121, 4) Ukázal, že neopustil a nezanechal Ježiša, ako úbožiaka v moci zla a smrti. (Ž 22, 25) Konal a koná v pravý čas, aj keď to človek hneď nevidí. Ježišovo zostúpenie “do pekiel”, do ríše smrti, nebolo tiež ľudskému zraku vidteľné, ale v moci Otcovej konal aj tam a koná aj v našom svete. Boh neopustil svojho Syna, “keď volal k Nemu, počul Ho”. Neopúšťa ani nás a nevzdal sa ani tohoto sveta.
Bratia a sestry v Pánovi!
Človek býva často unavený a vyčerpaný z rôznych prác a zápasov. Avšak nielen starci umdlievajú a klesajú, ale aj mladí ľudia ľahko môžu vyčerpať svoje sily. Iba vtedy, ak žijeme z Božej moci a Kristovvej sily môžeme prekonať moc hriechu, zlých síl a napokon i moc smrti. Prorok hovorí, že sila veriaceho v Boha “sa obnovuje ako orol”.
Nedávno sledovali naši ornitológovia let orla, vyliahnutého na Slovensku s namontovanou vysielačkou, ako sa vracia do svojho domova z Afriky, kde prezimoval. Bez problémov prekonal obrovské diaľky i let ponad Stredozemné more a bezpečene prišiel do svojho hniezda. Prorokovi takýto let orla poslúžil k tomu, aby povzbudil svoj ľud, ktorý bol v babylonskom zajatí. Tu sa cítili v ohrození života, v moci nepriateľského kráľa a prestávali veriť v návrat a víťastvo.
Povzbudenie potrebujeme aj my! Prorocké slovo má pravdu a obsahuje dôležitý odkaz aj pre nás, dnešné generácie kresťanov. Nielen pre starších, ktorí sa vedia rýchlo unaviť, ale aj pre konfirmandov, mládežníkov, mladé rodiny, alebo presbyterov. Aj mladí ustávajú, alebo sa aj potkýňajú.
Ale všetci, čo žijú s Kristom a v Ňom skladajú svoju nádej, “spoznávajú novú silu” a preto nebudú zahanbení. Povzbuďme sa preto spoločne v našom známom vyznaní:
“Hoc diablov plný bol by svet,
chcejúcich nás pohltiť,
nemusíme sa strachom chvieť,
musia všetci ustúpiť.
Knieža sveta toho,
trúfa si mnoho.
Neuškodí nám,
odsúdil ho náš Pán,
slovíčko ho porazí!” (ESP 263, 3) Amen
1.nedeľa po Veľkej Noci – Rovensko, Sobotište 2014- Ľ.Batka st.
Slovak