Poznanie a priatie Vzkrieseného vo sviatosti
Sk 10, 24, 34-43:
“Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, (35) ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. (36) To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista, – a On je Pánom všetkých, – (37) vy znáte, totiž, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; (38) ako Boh Duchom svätým, a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil, a uzdravoval všetkých diablom posadlých, pretože Boh bol s Ním. (39) A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judskej krajine a v Jeruzaleme, aj ako Ho zamordovali, povesiac ho na drevo. (40) Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa (41) nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom voped vyvoleným, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. (42) A nám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený Sudca živých a mŕtvych. (43) O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
“Ježiš v tretí deň vstal,
Božiu moc dokázal.
V tento deň sa radujme,
vrúcne Ho oslavujme:
Sláva buď Bohu!” (ESP 135, 1)
Darom prvého veľkonočného rána, “prvého dňa po sobote”, je dar radosti. Tento dar je založený na posolstve anjelov prítomných pri Ježišovom práznom hrobe: ”Ježiš, Ten ukrižovaný, vstal, niet Ho tu, ajhľa, miesto, kde ho boli položili”! (Mk) Anjeli sú nositelia posolstva od Toho, ktorý je večne živý, ktorý je všemohúci Stvoriteľ a súčasne aj náš láskavý nebeský Otec.
Viera v zmŕtvychvstanie sa však nerodila a nerodí ľahko. Človek je vždy plný strachu. Vtedy, keď sleduje počínanie ľudí okolo seba, ale aj vtedy, keď sa pozrieme otvorenými očami na seba a svoje vlastné počínanie. Ženy, ktoré prišli pomazať telo Ježišovo vonnými masťami boli v zajatí obáv a strachu z udalostí Veľkého piatku. Boli plné celkom praktických obáv: “Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu”? Ak vedeli o prítomnosti strážnikov ktorí strážili hrob, ich obavy boli celkom namieste.
Anjelská zvesť evanjelia, že Ukrižovaný vstal z mŕtvych ich ešte viac vydesila. Evanjelista Marek preto sucho zaznemanáva: “A nikomu nič nepovedali, lebo sa báli”.
Znamená to toľľko, že poverenie, aby odovzdali zvesť evanjelia ďalším ľuďom nebolo vôbec spontánne, ani optimistické nesenie evanjelia. Neskôr predsa len ten najväčší strach prekonali a zo svojou skúsenosťou sa podelili s učeníkmi.
Ale ani samotní učeníci neboli hneď preniknutí radosťou a optimizmom. Zvesť o prázdnom hrobe vyvola aj v nich najskôr strach a obavy. Preto iba Peter a Ján išli do záhrady k hrobu, presvedčiť sa o vzniknutej situácii. Ich obavy súviseli s odsúdením a potupnou smrťou ich Majstra a tak aj zavrhnutím Jeho učenia Židmi..
Učeník Peter mal aj iný, veľmi osobný dôvod, aby sa blížil k prázdnemu hrobu s úzkosťou! Bolo to jeho zapretie Pána. Pocit viny a hanby. Vždy síce vyznával to, čo povedal v člne na Genezaretskom jazere: “Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek”! Vzťah k Tomu, ktorý “hriech nikdy neučinil a lst nebolo v Jheo ústach” videl možný len v odstupe, alebo v rozchode so Svätým Božím.
Keď sa človek stretá s posolstvom evanjelia o živom a svätom Bohu, má rovnaký, alebo podobný pocit. Apoštolské slovo z listu Židom o tom hovorí: “Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha” . Hriešnik sa dokáže možno smelo postaviť pred iných ľudí s vedomím svoje hriešnosti, lebo vie, že jeho konkrétnu vinu a konkrétny náš blížny nevidí. Navyše, vždy má človek možnosť povedať o svojom blížnom: aj ty si rovnaký, ba možno ešte väčší hriešnik ako som ja! Tak sa skúšajú ospravedlniť mnohí.
Viera vo Vzkrieseného je dôverou a skúsenosťou, že On sa neodvracia od nás, ale že k nám pristupuje s darom milosti, odpustenia a pozvaním do svojho časného i večného spoločenstva. Toto poznanie a táto skúsenosť znamená skutočnú radosť, nádej a zmenu myslenia. Vtedy nehovoríme: Pane odíď odo mňa, ale príď Pane Ježiši! Buď so mnou, buď s nami, aby sme mohli byť my s Tebou stále!
Vedomie a vieru o tom, že Boh je mocný Stvoriteľ môže mať aj nekresťan a pohan, ktorý Boha poznáva zo stvoriteľského diela. Duch Svätý, ktorý vychádza od Otca i Syna cez slovo evanjelia chce pôsobiť v nás vieru ako osobnú dôveru v Ježiša, ktorý nás vedie do trvalého a pravého spoločenstva s nebeským Otcom. Takáto viera je teda zbavená strachu a prináša svetu a človeku radosť a pokoj.
Apoštolovia, na čele s Petrom smeli po osobnej skúsenosti o takejto viere svedčiť a prinášať ju iným. Dokladom a svedectvom o tom je aj správa zo Skutkov apoštolských, v ktorej vidíme ako sa túžba a hľadanie jedného pohana, rímskeho stotníka Kornelia mení na radostnú a pravú veľkonočnú vieru. Dialo sa tak na základe osobnej skúsenosti a novej poslušnosti, ktorá sa narodila v srdci apoštola Petra a jeho kázni.
Kornelius bol hľadačom Boha. Snažil sa spravodlivým spôsobom života podľa zákona nájsť Boha, poznať Ho a mať istotu Božej priazne a Božieho detinstva. Ale ani jeho snaha žiť čo najvernejšie podľa zákona, snaha o spravodlivý život mu nemohli a neodkázali priniesť pravý pokoj a radosť. Z milosti Božej však dospel k poznaniu, že taká cestou je a existuje. Prináša ju poznanie a prijatie evanjelia o Božom diele skrze Krista Pána. Preto pozval do svojho domu apoštola Petra.
Aj Peter pri modlitbe prekonal nielen obavy so stretnutia s dôstojníkom rímskej armády, ale aj predpojatosť voči pohanom všeobecne, ktorá bola u Židov bežná. Odpustenie, ktoré Peter prijal od Ježiša a znovuprijatie do apoštolskej služby mu dalo odvahu ísť do domu Korneliovho.
Petrova kázeň je jednoduchá a jasná. Hovorí ako omilostený hriešnik a poslušný svedok Ježišov, ako jeden z Jeho apoštolov. “My sme svedkami toho, čo Boh kona a vykonal v Ježišovi”. V dome Korneliovom sa potvrdilo to, čo platilo a platí stále. Evanjelium je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. ( R 1, 16) K jeho podstate patrí zvesť, že Ježiš umrel za naše hriechy, ale aj to druhé, čo je mocným a milostivým konaním pre človeka: “Boh Ho vzkriesil pre naše ospravedlnenie”! Ježiš vstal z mŕtvych a otvára cestu do spoločenstva so živým Bohom všetkým ľuďom.
K jasnému, zrozumiteľnému a jednoduchému slovu kázne patrí aj viditeľné slovo Kristovo, v ktorom je pomoc a sila pre zrod pravej viery.
Ním je sviatosť Večere Pánovej. Apoštol hovorí a svedčí: “My sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní”! Cez zvesť evanjelia a následný Krst svätý pozval k Pánovmu stolu milosti aj Kornéliov dom.
Bratia a sestry v Pánovi!
Ježiš vstal v oslávenom a nebeskom tele. Jeho posledná vôľa zamená, že smieme mať účasť na novom živote s Ním aj cez toto nové, oslávené a nebeské telo. Tak možno prijať to, čo Ježiš prekvapivo povedal a zanechal ako testament pred svojou smrťou. Keď vzal chlieb, lámal a dával ho učeníkom so slovami: ”Vezmite a jedzte, toto je moje telo”. A keď vzal kalich, nazaval ho kalichom Novej zmluvy. “Pite z neho všetci, toto je krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás”.
Keď sa ľudia po udalosti vzkriesenia pýtajú a zaujímajú, ako možno prísť k pravej viere a dôvere v Ježiša ukrižovaého a vzkrieseného, smieme prijať odpoveď priamo z Písma svätého. Túto vieru nemáme sami zo seba, zo svojho úsilia, snaženia, alebo zo svojho rozumu. Dáva ju sám vzkriesený Ježiš, skrze Ducha Svätého, ktorý pôsobí cez slovo a kázeň o Ňom a cez Jeho sviatosti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Majme odvahu, podobne ako Kornelius, jeho rodina a dôverní priatelia, postaviť sa pred Pána Boha v modlitbách. Rozhodujúca je odpoveď na otázku: Ako zmýšľaš o Ježišovi a Jeho smrti a o Jeho vzkriesení? Nestačí vedieť, že trpel a zomrel, ale treba spoznať pravú príčinu Jeho utrpenia a smrti. Potom môžeme správne vidieť aj Božie konanie v Jeho vzkriesení! Spoznať, že vstal pre nás! Nie proti nám. Vstal, aby bol s nami a my, aby sme boli s Ním časne i večne.
On túto moc má! Má aj plnosť lásky a ponuku milosti pre nás, ktorí by sme inak pred Bohom neobstáli. To, o čom svedčia všetci proroci, všetci apoštolovia a všetci omilostení hriešnici, svedčíme aj dnes. Pre Jeho meno, pre Jeho zásuhy, vykupiteľskú smrť i slávne vzkriesenie, dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.
K spáse naše skutky, ani tie, ktoré my sami, alebo ľudia okolo nás vnímajú ako dobré skutky nestačia. Preto Peter aj Korneliovi dôsledne vyložil cestu spásy. Odpustenie hriechov, milosť nad milosť môže každý človek nájsť v Ježišovi .
S Ním aj my chceme byť dnes pri Jeho stole, aby sme Ho poznali ako Pána živého. Aby sme mali istotu, že s Ním a so všetkými v Neho veriacimi budeme aj po vzkriesení a po poslednom súde v nebesiach. Amen
2.slávnosť veľkonočná – Rovensko, Sobotište 2014 – Ľ.Batka st.
Slovak