Ježiš Veľkňaz

Ježiš Veľkňaz
Žid 13, 12- 14:
“Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. (13) Vyjdime teda k Nemu von za ohradu, znášajúc Jeho hanenie. (14) Lebo nemáme tu trvalého miesta, ale hľadáme ono budúce”. Amen

Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

Keď sa predstavitelia Francúzka a Anglicka v r.1938 vrátili z rokovaní v Mníchove, kde obetovali Hitlerovi Sudety, vyhlásili: Priniesli sme vám mier. V skutočnosti sa touto zradou vojnové plány Hitlera posilnili. Keď si Molotov s Ribentropom, ministri zahraničia Sovietskeho zväzu a Nemecka pripili šampanským vo Veľkom moskovskom divadle na mier a spoluprácu v Európe, v skutočnosti sa priblížil začiatok druhej svetovej vojny rozdelením a obsadením Poľska. V r. 1968 sa konalo súdružské stretnutie Alexandra Dubčeka s Brežnevom v Čiernej n.Tisou, ale vojská Varšavskej zmluvy sa už v pozadí pripravovali vojensky obsadiť Československo. Nedávne udalosti na Ukrajine, na Kyjevskom “majdane” sa zdiaľky javili ako príchod slobody, ale v skutočnosti priniesli len obsadenie Krymu Ruskom. Neraz sa stalo, že ľudské nádeje majú krátke trvanie a skryté sily zla v pozadí pripravujú ľudstvu vždy nové utrpenie, ba i smrť .

Povestnou poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár nenávisti židovskej veľrady voči Ježišovi sa stal Jeho dovtedy najväčší div – vzkriesenie Lazara. (J 11, 45 nn) Tento Ježišov skutok všetkých naplnil úžasom a nádejou, ale práve vtedy židovská rada tajne rozhodla o Ježišovej smrti. Počítalo sa s tým, že sa nikto nebude zaujímať o Jeho údel. Židovskí veľkňazi sa desili toho, že “ všetci uveria v Neho; prídu Rimania a zaujmú nám aj krajinu, aj národ”. (J 11,48)

V skutočnosti práve odmietnutie a zavrhnutie Krista ako Pána vždy prinášalo sklamanie a prísny Boží súd pre národy i pre jednotlivcov. Keď sa Božie zákony obchádzajú, keď sa “kniežatá radia proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému” ( Ž 2), približujú sa dni hnevu a aktuálneho súdu Božieho. Na druhej strane, prijatie Ježiša Krista a viera v Neho, ako pravého Veľkňaza ktorý priniesol dokonalú obeť, znamená istotu odpustenia hriechov a daru pokoja pre všetkých.
Preto aj dnes prinášame Bohu obeť chvály za Veľkňaza, ktorý nám dáva účasť:
– na Jeho zmierení
– na Jeho utrpení
– na Jeho oslávení.

Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

Ľudia vždy túžili po utíšení Božieho hnevu vyvolanému ich hriechmi. Túžia po zmierení medzi nebom a zemou. Preto nielen Židia, ale aj pohanské národy prinášali obete zmierenia božstvám v ktoré verili. Dúfali, že krv obetných zvierat im zabezpečí pokoj, zmierenie a odpustenie ich hriechov. Riadili sa pritom pravidlom: “Daj, aby ti bolo dané”.
Židovský národ bol v tejto snahe výnimočný. Dostal od Hospodina pokyny, ako zmierenie a odpustenie hriechov dosiahnuť. Vo sviatok zmierenia obetoval veľkňaz krv teľaťa, baránka a kozla a pomazával ňou oltár v jeruzalemskom chráme. Veľkňaz národa mal za úlohu vojsť s obetovanou krvou za hriechy svoje a svojho ľudu do svätyne svätých v chráme. Keď sa od ľudu oddelil, vošiel za oponu a vykonal obrad zmierenia.

Pre pisateľa listu Židom bol tento obrad zmierenia predobrazom obete, ktorú skutočne Pán Boh ako obeť zmierenia prijíma. Obrazom toho, kde svoju milosť udeľuje nielen jednému národu, ale všetkým.
Izrael však “nespoznal času svojho navštívenia”. Ježiša ako Mesiáša a Záchrancu zavrhol. A predsa práve cez Neho, Krista Pána, oddeleného od ľudu, zavrhnutého a odsúdeného na potupnú smrť, konal Boh dielo záchrany, zmierenia a vykúpenia.
Prišiel deň, keď nie krv obetovaných zvierat priniesla očistenie a zmierenie. Takou obeťou sa stala iná obeť! Obeť zavrhnutého, za bránou mesta, ako za oponou trpiaceho a zomierajúceho Ježiša Krista. Obeť Jeho svätého života je dokonalou a naveky platnou obeťou za hriechy nielen Židov, ale aj pohanov. Platí aj za nás a naše hriechy. Ježišova nevinne vyliata krv nás posväcuje a zmieruje Boží hnev.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Pán Ježiš nám dáva účasť na svojej dokonalej obeti, keď sa obrátime s dôverou k tomu oltáru, ktorý pre Neho postavili ľudia na Golgote, aby Ho oddelili od svojho spoločenstva. Zámer vylúčiť Ho a vyhodiť z kruhu Božieho ľudu SZ, Hospodin obrátil na najväčšie dobro! Na Ježišovej vykupiteľskej smrti smieme mať účasť a podiel, skrze vieru v Neho a Jeho zásluhy. Preto byť s Ježišom znamená vždy určité oddelenie sa od sveta. Znamená to, aby sme “neťahali jarmo s neveriacimi” i odvahu dúfať v Jeho kríž ako znak víťazstva a spásy. Preto nás Božie slovo aj dnes vyzýva: “Vyjdime k Nemu von za ohradu, znášajúc Jeho hanenie”.
Kristovo poníženie a ochota ísť cestou utrpenia až po smrť na kríži sa môže ľudskému rozum javiť ako pohoršenie a bláznovstvo. V skutočnosti sa cesta kríža stala Božou cestou a múdrosťou k dobru všetkých, zvlášť pre veriacich.

3. Bratia a sestry v Pánu!

O všetkých ľuďoch platí slovo z listu Židom: ”Lebo nemáme tu trvalého miesta”. V samotnom poznaní našej pominuteľnosti a nestálosti života sa ako kresťania nelíšime od iných ľudí. Život vnímame ako veľkú hodnotu. Vieme, že tu nemáme trvalého miesta, a neradi o tom hovoríme. Sú mnohí, ktorí sa smrti desia a pod tlakom strachu z pominuteľnosti odchádzajú z tejto časnosti predčasne. Sú i takí, ktorí vo vedomí smrteľnosti upadajú do ešte väčších hriechov. Hovoria a konajú podľa hesla starých pohanov: “Využi deň”!
Apoštolské slovo nám otvára oči pre inú cestu a poznanie. “Nemáme tu trvalého miesta, ale ono budúce hľadáme!” Na budúce miesto, na budúci príbytok v sláve neba nám ukazuje Veľkňaz, Ježiš Kristus! Toto miesto budúce, pripravené obetou Jeho života a Jeho vykupiteľskou smrťou, je darom milosti nebeského Otca. Pripravil nám ho dielom Kristovým, jeho obeťou za bránami Jeruzalema. Vyjdime teda k Nemu, “von, za ohradu”, pretože svet Ho ani dnes neprijíma. My sa s dôverou spoľahnime na Jeho obeť na kríži. Skrze Neho vždy nanovo “prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier, vyznávajúcich Jeho meno”.(v.15)
V úvode sme spomenuli túžbu ľudí po zmierení, pokoji a pravej slobode, ale aj rôzne sily, ktoré tieto hodnoty ohrozujú, narušujú a ničia. Vieme síce o mocných nepriateľoch, o vplyve sveta, diabla, ale aj starého Adama v nás. Pán Boh však skrze Krista Pána súdi a zavrhne tých, ktorí rušia Jeho dobrú vôľu a Jeho zámery s týmto svetom i s nami, Jeho deťmi. Vždy nám dáva “budúcnosť a nádej”. Jeho pravda a láska všetko zlo premáha a zvíťazí. Amen

Nedeľa Smrtná – Rovensko, Sobotište 6.4. 2014 – Ľ.Batka st.