Znamenia a ich zvesť

Znamenia a ich zvesť
Ján 6, 1 – 15:
“ Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského (2) a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. (3) Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. (4) A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. (5) Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? (6) Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. (7) Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. (8) Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: (9) Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? (10) I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. (11) Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj rybičiek, koľko chceli. (12) Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar. (13) Pozbierali ich teda a odrobinami, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. (14) Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. (15) Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty”. Amen

Milí bratia a milé sestry v Kristu Pánu!

Štvrtá nedeľa pôstna prináša uprostred tichej a vážnej doby určité odľahčenie a nové nadýchnutie. Trez vstúpime do druhej, ešte vážnejšej a významnejšej časti pôstu. V nej budeme v duchu opäť kráčať s naším Pánom Jeho krížovou cestou až na Golgotu, pod Jeho kríž.

Preto Vám v dnešnú nedeľu ponúkam, bratia a sestry, netradičnú kázeň a zamyslenie, s otázkou na záver. Bude to vlastne niekoľko kratučkých kázní, ktoré sa síce všetky budu opierať na prečítaný evanjeliový text, napriek tomu predsa budú veľmi rozdielne.

Prvá kázeň sa zakladá na týchto slovách evanjelistu Jána:
” Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar. Pozbierali ich teda a odrobinami, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov”.
– “Mnohí evanjelici nechodia do kostola a nevidia v tom žiaden problém. V nedeľu idú radšej do prírody. Ak je teplo, tak najradšej k vode. Tak ako Ježiš vzal učeníkov a päťtisícový zástup na breh galilejského mora Tiberiadského. Hovoria, že tak to predsa robil aj Pán Ježiš. Uznávajú, že modlitby, nábožné spevy a biblicné slová niekoho zaujímajú. Ale viac sa držia ľudovej múdrosti, ktorú ste iste počuli vysloviť aj v našich končinách, ktorá hovorí: ”Modlíš sa, nemodlíš sa – z práznej misy nenajíš sa !”
Z Písma si však predsa berú poučenie. Hovoria: Keď už dorobíme na rodnej hrud chlieb, dôležité je, ako s ním zaobchádzame! To sa máme naučiť od Ježiša. Jeho treba počuť a poslúchnuť. On bol tesár a vedel, že chlieb sa ťažko dorába. Aj Písmo hovorí, že chlebom a potravinami treba šetriť. Ak sa chceme mať dobre na zemi, nestačí chlieb vyrobiť. Často sú chlieb a iné potraviny odhadzované do odpadkov a kontajnerov. Je to veľké a zbytočné plytvanie prostriedkami, peniazmi, časom a prácou. Preto dnes počujeme: Buďme šetrní, šporovlivý! Pozbierjame aj zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar! Keď toto budeme robiť, budeme mať chleba viac a bude dosť aj pre chudobných. Šetrnosťou odstránime hlad a nasýtime chudobných, čo iste Ježiš ocení. Za to raz dostaneme pochvalu a odmenu v nebi.” –

Druhá kázeň zdôrazňuje tieto slová:
“Povedal mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky, ale čo je to pre toľkých? I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli”.
Bratia a sestry!
“ Často sa ľudia sťažujú na nedostatok chleba, alebo základných potravín. Ten nedostatok je len zdanlivý. Medzi nami sú aj ľudia, ktorí majú dostatok všetkého, ba aj nadbytok. Ale mnohí sú strašne lakomí. Nechcú ostatným pomôcť a nič darovať. Ježiš Kristus má nielen sociálne cítenie, ale má aj zmysel pre spravodlivosť. Ježiš vie chlieb správne prerozdeliť. Neberie ho nikomu násilím, ako to robili a robia dodnes niektorí revolucionári a vodcovia. V našom národe je zase tradícia, ktorú zložil Juraj Jánošík, ktorý “bohatým bral a chudobným dával”. Ale oveľa šľachetnejšie a ľudskejšie je, keď ľudia vedia dokázať lásku a ke’d dobrovoľne dokážu všetko obetovať pre iných.
Mládenec pri Tiberiadskom mori dokázal odovzdať pre ostatných aj to posledné, čo mal. Dal ľuďom všetkých päť chlebov a dve rybičky ktoré mal. To je príklad lásky a služby. Aj my máme obetovať, dávať almužny a milodary. Tu je pre všetkých nás veľký príklad, ktorý máme nasledovať. To je pravé kresťanstvo – s láskou iným nezištne pomáhať.
Ježiš povedal aj bohatému mládencovi: “Choď, rozdaj všetok svoj majetok, nasleduj Ma a budeš mať poklad v nebi”. Ak teda chceme prísť do neba, musíme aj my robiť dobré skutky, skutky lásky. Raz sa ťa Ježiš nebude pýtať na iné veci, iba na skutky lásky, ktoré si na zemi vykonal. Na to, čo si rozdal svojim blížnym. Kto robí dobré skutky, ten bude spasený.” –

Tretia kázeň môže znieť takto:
“Bratia a sestry, vidíme, ako Pán Ježiš zázračne nasýtil päťtisícový zástup chlebom a zázračne rozmnožil chlieb pre ľudí. Ale to nie je to najdôležitejšie, lebo my “denne umierame”, ako povedal ktorýsi básnik.
My máme hľadať predovšetkým kráľovstvo nebeské. V pokore musíme priznať, že my takúto moc a silu rozmnožiť chlieb nemáme. Nedostali ju ani apoštolovia.
Ale Ježiš dal svojim učeníkom a apoštolom inú moc. Môžu denne premienať chlieb pri oltári na Jeho telo, aby sme sme z neho žili. Podobne aj víno môžu dnes kňazi premieňať na Jeho krv. Tak sýti našu túžbu po večnom živote. Tento div dnes robia len kňazi Ježiša Krista. Ak chce niekto dosiahnúť večný život, je potrebné konať tak konať a chtento chlieb prijímať denne.
Ešte väčší stupeň kresťanskej dokonalosti dosiahnu tí, ktorí tak ako Pán Ježiš odchádzajú do samoty. Ježiš predsa odiešiel “na vrch do samoty”. Mnohí kresťania sa preto stali a stávajú pustovníkmi, alebo rehoľníkmi, aby oddelení od sveta, v samote, tichu a stálom rozjímaní dosiahli dokonalé spojenie s Bohom, tak ako Ježiš. Už dnes žijú naplno s Bohom a svojím mystickým životom dosahujú osobitnú milosť a zásluhy. Ak ostatní nemôžu dosiahnuť ich dokonalosť, smú veriť a vzývať tých, ktorí sú vyhlásení za blahoslavených, aby pomohli vašej nedokonalosti a slabosti. V pokání ich prosme o milosť a pomoc, aby konali pre nás zázraky a prihovárali sa za nás tu na zemi i tam, kde my po smrti prídeme.” –

Napokon ešte jedna kázeň.
“Bratia a sestry! Pán Ježiš je Ten, ktorý bol poslaný k našej spáse. Je naším Spasiteľom a my smieme k Nemu prichádzať a prijímať Jeho milosť a pomoc. Ponúka nám účasť na svojom živote. Berie od nás naše biedy, starosti a všetky hriechy a dáva nám svoje zasľúbenie, že prišiel, “aby sme život mali a hojne mali” . Dar večnej spásy neznamená, že by nevidel, alebo necítil s našimi slabosťami, alebo nepoznal význam daru chleba pre naše telo. Naopak, Jeho a náš Otec nám denne dáva chlieb, denne nás zaopatruje potrebami pre život. Okrem toho nám Pán Ježiš dal príklad, všímať si ľudí okolo seba a volá nás k nasledovaniu.
Nadovšetko však hovorí, že On sám je “pravý chlieb”, ktorý dal svetu z neba Otec nebeský. Je “pravý chlieb”, ktorý prišiel z neba a On nás slovom evanjelia a darom svojho nebeského tela a krvi vo svojej Večeri sýti tak, aby sme dosiahli spásu a život večný.
Znamenie, ktoré urobil na brehu Tiberiadského mora, ukazuje k tomu najväčšiemu skutku milosti a lásky! K najväčšiemu činu, ktorý je divom v našich očiach. Ukazuje na Jeho obetované telo na Golgotskom kríži pre nás a za naše hriechy. Tam povedal: Dokonané! A Otec sa potom priznal k svojmu Synovi a slávne ho vzkriesil z mŕtvych. My smieme mať účasť na Jeho utrpení, ale aj na Jeho večnom živote. Za to všetko sme mu povinní ďakovať, Jeho chváliť a Jemu byť poslušný!” Amen

Ale ešte nie “amen “ úplne, lebo vám chcem, bratia a sestry, položiť pár otázok. Ktorá z týchto kázní sa vám najviac páčila? A ktorá je najbližšia vášmu duchovnému poznaniu a vyznaniu? Boli všetky rovnako blízke evanjelicko – kresťanskej viere, kázni a zvesti?

Skôr, ako odpovieme, môžeme ich krátko vyhodnotiť.
Prvá kázeň bola poznačená duchom racionalizmu a ľudského rozumu. Že je šetrenie dôležité a prospešné, na to môže prísť ľudský duch a rozum aj sám. Písmo a Božie slovo samozrejme nie je proti rozumu, ale k spáse a dosiahnutiu večného života to nestačí.

Druhá kázeň znela o dobrých skutkoch, ktoré koná človek. Nevšíma si Ježiša a Jeho dielo, ale dielo človeka a jeho zásluhy a lásku. Ako evanjelickí kresťania určite nie sme proti konaniu dobrých skutkov, proti almužnám, skutkom lásky, prípadne sociálnym programom. Ale nikdy ich nesmieme vidieť ako záslužné. Už len pre ten jeden, jediný dôvod, ktorý znie, že pôvodcom spasenia je jedine Ježiš. Jeho skutok a láska je základom nášho spasenia, nie ľudské skutky a činy. Znížiť zásluhy Ježiša a povýšiť ľudské skutky lásky je pre spásu nebezpečné.

Tretia kázeň má silný duchovný náboj a až mystické zameranie, s dôrazom na kontemplatívny, rozjímavý život človeka. Na jednej strane ukazuje snahu človeku dostať sa k Bohu rozjímaním a modlitbami, oddlením sa od sveta. Na druhej strane ukazuje snahu kazateľa racionálne, rozumovo vysvetliť tajomstvo Večere Pánovej, učením o zvláštnej schopnosti a možnosti prepodstatnenia telesných darov na duchovné, silou a schopnosťou, ktorú majú v cirkvi len kňazi, ktorým preto prináleží zvláštna úcta. Kázeň rozdeľuje svet na dve sféry. Telesný život a dary podceňuje. Naviac, duchovné požehnanie sviatosti oltárnej chce vysvetliť filozoficky a rozumovo.

Tieto typy kázní bežne zaznievajú v rôznych cirkvách, alebo cirkevných spoločenstvách. Snažia byť založené na spojení evanjelia a ľudského rozumu. Výzvy na dokazanie lásky, alebo moralizovanie a poučovanie počujeme však aj zo strany ľudí mimo cirkvi. Mnohí majú silné humánne cítenie a rozumové poznanie. Vedia o skazenosti sveta. Preto majú snahu oddeliť sa od neho, od jeho problémov a uzavrieť sa do nejekej vlastnej komunity.

Našej evanjelickej zbožnosti a viere sa snažil priblížiť duch štvrtej kázne. V nej má centrálne miesto Ježiš Kristus a Jeho skutky. Najmä slovo o Jeho kríži. Je pravda, že “slovo o kríži je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom”, ale pre nás je a má byť jedinou múdrosťou. Je evanjeliom, ktoré je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. Bez filozofania sa jednoduchou vierou spoliehame na skutok Boží v Kristu. Tiež na slová Pánove, keď hovorí: ” Toto je moje telo”, a “toto je krv novej zmluvy”. V dôvere, že Ježiš je Spasiteľom nášho tela i duše sa povzbuďme aj dnes a prinášajme Mu obeť chvál a dobrečme Jeho svätému menu. Amen.

4.nedeľa pôstna – Rovensko, Sobotište 2014 – Ľ.Batka st.