Spomínajte, pozorujte a nedajte sa…

Spomínajte, pozorujte a nedajte sa…

Daj nám, Bože, múdrosti,
keď čas plynie, keď čas letí –
ako otec svoje deti
potešením nahosti!
Potvrď dielo, potvrď sám,
čo dobrého medzi nami…
Pod Tvojimi pod hviezdami
zdvihni ľud svoj k výšinám! Amen (M.R.)

Žd 13, 7- 9 a:
“Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania, a napodobňujte ich vieru. (8) Ježiš Kristus ten istý včera, i dnes i naveky. (9 a) Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám”.

Milí priatelia, bratia a sestry v Kristu Ježiši, bohumilí kresťania!

Do skončenia kalendárneho roku Pánovho 2013 nám zostáva ešte niekoľko hodín. V mene Ježiša Krista sme ho začali, v Jeho mene ho chceme aj dokončiť. Niekto v kruhu svojich najbližších, v rodine, niekto v kruhu priateľov a známych. My sme sa stretli ešte raz a naposledy v tomto občianskom roku aj tu v kostole. Sme tu spolu ako Božie deti, ako duchovná rodina, spoločenstvo bratov a sestier. Sme tu ako zelená ratolesť vínneho kmeňa Ježiša Krista, Syna Božieho i ľudského. Jeho narodenie sme opäť s radosťou oslávili cez pominulé Vianoce a pripomenuli sme si hodnotu Jeho príchodu a Jeho prebývania s nami. Pripomenuli si spoločne, že prvé Vianoce sa začali slovom Božieho posla: Nebojte sa!

Toto posolstvo je večné slovo živého Boha pre svet i pre nás. Ono platí stále, lebo Boh je verný. To slovo: nebojte sa, platí teda aj pri závierke roku, keď si uvedomujeme, čo všetko v ňom odchádza z nášho života.
Množstvo vzácnych a obohacujúcich vecí, udalostí a okamihov. Mnoho prejavov lásky a dobroty sme prijali zo strany našich blížnych a najbližších. Ako kresťania vidíme za nimi štedrú ruku nášho Boha, Hospodina, ktorý sa o nás staral, viedol nás a požehnával. Všetko to milé a dobré je darom Jeho milosti.
Ak sa to, čo je milé a vzácne našim očiam a srdciam pominulo a odišlo s prúdom času, sme preniknutí vďačnými spomienkami, ale možno aj nostalgiou za chvíľami, ktoré sa už nebudú opakovať.

Možno je tu aj obava, či až strach z toho, čo obdobie nového roku prinesie a pripraví. Čo sa udeje s nami a okolo nás síce nevieme, ale vieme, že Božia milosť so starým rokom nekončí! Nebojte sa – zneje teda opakovane a stále od Toho, ktorý je večný a bohatý v milosti.

Samozrejme, popri chvíľach a dňoch radostných a požehnaných tu bolo aj mnoho ťažkostí, sklamaní a skúšok. Boli tu aj rozlúčky a odchody ľudí s ľuďm blízkymi, ktorí sú vzácni našim očiam. Na aké odchody a lúčenia dnes myslíme? Sú viaceré.

Sú mnohí, čo odišli, či z kruhu rodín do sveta za prácou, deti i vnúčatá. Mnohí sa len pár dní vracajú a mnohí majú pocit, že sa kdesi vo svete stratili. Ale veriaci rodič vie, že sú v Božích rukách a pod Božou ochranou. Ak zotrvajú vo viere, nikdy sa nestratia. Nemusíme sa báť a strachovať o nich, ak aj žijú aj v iných štátoch, krajinách a kultúrach. Aj vtedy platí povzbudenie z neba: Nebojte sa!
Boli aj takí, ktorí odišli do nemocníc, na kratší, či dlhší čas. Aj tým v nemoci Hospodin hovorí skrze svojho Syna: Ja som s vami! Som vaším lekárom, “pomocou v súžení vždy osvedčenou”. A privoláva všetkým, ktorí sú od svojich odedlení štyrmi stenami: “Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie”.

Boli aj takí, ktorí odišli zo svojich domov do Domov dôchodcov a do penziónov, ale ani na nich nezabúda Pán a posiela im svoju pomoc cez ruky sestier a lekárov, opatrovníkov. Aj im platí: neboj sa, Ja ti pomôžem!

Napokon aj v tomto končiancom sa roku, boli aj odchody do večnosti. Odchody ľudí blízkych a drahých, priateľov a známych, spoupracovníkov a rovesníkov. Ale ani v bránach smrti nie je sám ten, kto žil vo viere v Krista Pána, kto chodil v Jeho svetle. Lebo: V Jeho svetle svetlo vidíme! Aj tí, ktorí odchádzajú, ale aj tí, čo na určitý čas ešte v časnosti zostávajú. sú v rukáh Pánových.
Veriaci s trpiacim Jóbom vyznáva: “Hospodin dal, Hospodin i vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo”. Aj do najväčšej tmy svieti slovo evanjelia: Neboj sa – nebojte sa!

Milí bratia a sestry!
Toto evanjelium nám zvestovali nielen anjeli na betlehemských poliach, ale mnohí oznamovatelia a Božieho slova. V každom čase Pán Boh posiela svojich služobníkov slova a hlásateľov Jeho evanjelia.
V tomto roku sme zvlášť spomínali na vierozvestov Konštantína a Metoda, pri ich 1 150. výročí príchodu na Veľkú Moravu. Pripomínali sme si aj pamiatku apošlov Petra a Pavla a pri sviatkoch mena aj na mnohých iných: evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša i Jána, i ostaných apoštolov. V nie poslednom rade aj mučeníka, diakona Štefana.

Keď nám však dnes večer apoštolské slovo hovorí a odkazuje, aby sme “spomínali na svojich vodcov, ktorí nám zvestovali slovo Božie”, netreba myslieť iba na tie stĺpy cirkvi a velikánov ducha, ktorých sme spomenuli. Myslime aj na tých, ktorí dostali pri Krste svätom ich mená – a stali sa našimi bezprostrednými a prvými učiteľmi, vodcami, pomocníkmi a ochrancami v rodinách!
Áno, sú to aj naši rodičia a starí rodičia, možno už v Pánu zosnulí. Lebo oni boli a majú byť podľa Písma svätého prvými kazateľmi, prvými svedkami, prvými vodcami a ochráncami v tomto svete pre svoje deti a vnúčatá.

Výzva k spomienkam na svojich vodcov, ktorí nám zvestovali Božie slovo je teda aj výzvou nezabudnúť na tých, ktorí nás naučili Otčenáš i Desatoro. Na tých, ktorí nám dali prvé informácie o Ježišovi, nielen v prvotnej predstave nositeľa vianočných darčekov, ale nositeľa všetkého dobrého, všetkých darov pre telo i pre dušu a ducha.
Áno, našimi vodcami, na ktorých máme spomínať vždy s láskou sú aj zbožný otec, láskavá mama, starý rodič, a kiež by to platilo aj o krstných rodičoch. Nemá však zostať iba pri tom prvom zvestovaní o Ježiškovi! Nemala by pri tom chýbať ani ďalšia informácia a poučenie o Otcovi nebeskom, ktorý nám dobré dary a veci dáva každý deň. V dni obyčajné i tie sviatočné. Preto dnes spievame aj spoločne:
Nuž Bohu ďakujme, srdečným spevom všetci,
veď On nám každý deň potrebné dáva veci,
On od narodenia, bol s nami, chránil nás,
Otcovsky zachoval, z milosti doteraz! (EST 350,1)

Milí bratia a sestry!
Ak sa nám zdá, že toto spomínanie je aj upozornením na to, čo sme premeškali vykonať či už v rodinách, alebo v cirkvi, totiž pripomenutím toho, čo sme sľúbili pri krste, konfirmácii a sobáši, ale na čo sme zabudli, alebo si to zľahčili, je to dôvod k zamysleniu. Možno aj k smútku v srdci a k pokániu.

Apoštolské slovo je výzvou: “Napoddobňujte obcovanie”, teda konanie, ktoré má znaky posvätenia, chodenia po Božích cestách, sejbu lásky a dobré skutky, plynúce z viery.

“Napodobňujte ich vieru”, hovorí slovo z listu Židom. Ale ako budú napodobňovať vieru a praktické kresťanstvo generácie prichádzajúce po nás, ak by sme im my žiadne, ale len málo dobrých príkladov zanechali? Spomíname na verných a ich vieru, aby sme aj my sami boli učteľmi, vodcami, vyznavačmi i obráncami viery, a súčasne svedkami Pána Ježiša Krista pre nové a prichádzajúce generácie.

Čas minulý je prepojený s časnom prítomným, ale aj budúcim. Je to jeden čas, ktorý je Božím časom, Božou večnosťou. Všeličo okolo nás a v nás sa mení, plynie, uniká do mora večnosti, ale Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky.

Večné je Jeho slovo, ktoré s a nemení a nepominie. Stále teda platí Boží zákon, ale aj Božie zasľúbenia dané skrze prorokov, ale aj skrze samotného Krista Pána. To je dôvod, že sme tu aj dnes, aby sme nášho Pána chválili a Mu za všetko ďakovali.

Bratia a sestry!
Ak je niečo, čo sa viac nebude spomínať, a ani na myseľ nepríde, sú to iba naše hriechy, naše viny, naše ľudské previnenia , ktoré sme mali možnosť pred Ním zložiť, Jemu ich vyznať a odovzdať na Jeho telo a rozpäté ramená. Také viny, ktoré sme vyznali a oľutovali, rád vzal na seba, a nám ich odpustil. Svojou obeťou a láskou nás očistil, ospravedlnil a obdaril novou milosťou, aby sme žili v blahoslavenej nádeji tu časne a raz s Ním aj v sláve naveky.
Toto je v stručnosti obsah Kristovho posolstva, cez ktoré Boh hovorí svetu a človeku: Neboj sa!

Nebudeme dnes robiť reklamu rozmanitým a cudzím náukám, ktoré chcú prevráteným ľudským rozumom a často aj diabolskou mocou a úskokmi toto posolstvo Pána Ježiša Krista prevrátiť, alebo vyprázndniť a znehodnotiť. Apoštolské napomenutie znie: Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám”.
Mnohé z nich sa stále vracajú v rozličných prevlekoch a šatách s modernejším strihom, ale všetky sú iba modelmi starého pohanstva, starého konzumného spôsobu života a v niektorých prípadoch aj dobre maskovanými spôsobmi, ktoré prinášajú úpadok humanity, úpadok obrazu Božieho v človeku. Neraz až jeho zatemnenie a prevrátenie v podobe života a učenia prinášajúceho smrť.

Bratia a sestry!
Jeden rok síce zostarol a odchádza do výslužby, ale nekončí Božia milosť a vernosť. Nekončí mladosť a sviežosť Jezuliatka z betlehemských jasieľ! Ježiš Kritsus je ten istý včera, dnes i naveky. Amen! Haleluja!

Starý rok Pánov 2013 – Rovensko, Sobotište- Ľubomír Batka st.