4. adventná nedeľa

Som hlas
J 1, 6 – 8, 19 -34:
“ Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. (7) Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. (8) On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. (19) A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? (20) Vyznal a nezaprel; a vyznal: Ja nie som Kristus. (21) I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. – Či si prorok? Odpovedal: Nie! (22) Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? (23) A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi; ako povedal prorok Izaiáš. (24) A poslovia boli z farizejov; opýtali sa Ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? (26) Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy neznáte. (27) Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienka na obuvi. (28) Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.” Amen

Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

Pred pár dňami priniesli masmédiá správu o tom, že okresný súd v Bratislave prepustil na slobodu dvoch mužov obžalovaných z dvojnásobnnej vraždy z r. 2004 a 2005. Predseda senátu sa po vynesení rozsudku vyjadril o korunnom svedkovi obžaloby takto: ”Prejavil sa nielen ako nedôveryhodný svedok, ale aby zachránil svoju kožu, bol by schopný usvedčiť aj vlastnú matku”.
Môžeme si o tom myslieť čo chceme, ale isté je, že keď ide o dôležité svedectvo, ľudí vždy zaujímajú dve veci. Jednak to, čo svedok hovorí, a tiež to, kto je svedok, ktorý niečo hovorí. Ľudia berú do ohľadu aj osobu svedka.

Evanjelista Ján nám prináša veľmi zaujímavú reportáž z jedného vypočúvania svedka, ktorý hovoril a svečil o veci veľmi ďalekosiahleho a zásadného významu. Hovoril a svedčil “ o svetle, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet”.
Ten svedok bol Ján Krstiteľ. Evanjelista opakovane zdôrazňuje, že “On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle”.(v.8)
Prvá otázka, ktorú Ján Krstiteľ dostal, sa týkala jeho osoby a teda jeho dôveryhodnosti. ”Kto si ty”? V otázke jeruzalemských kňazov a levítov sa skrýva nielen zvedavosť, ale skutočný záujem o osobu, ktorá sa vymykala bežným merítkam. Nešlo len o Jánov výzor, odev a spôsob života. Ján bol vo všetkom iný ako jeho súčasníci. Bol iný už od svojho počatia a narodenia. Obyvatelia Júdovho mesta (Ain Karim) a celého okolia nikdy nezabudli na zázračné počatie Alžbety v starobe, keď zažili spolu s ňou a jej mužom Zachariášom prítomnosť Božieho konania a milosrdenstva. Evanjelista Lukáš poznamenall, že ľudia sa už od jeho zázračného narodenia pýtali: “Čo len bude z tohoto dieťaťa?”

Iste pozorne sledovali jeho rast a dospievanie, a tým viac jeho asketický život a neohrozenú kázeň Božieho slova. Volal ľud Izraela k pokániu. Jeho zvesť zasahovala srdcia ľudí všetkých vrstiev, až po tých najvyššie postavených! Jánova neohrozenosť mnohým imponovala a vedeli si ho predstaviť ako svojho najvyššieho vodcu a pozemského kráľa. Ako politického a národného osloboditeľa, ako Mesiáša. Taká bola predstava väčšiny jeho súčasníkov o Mesiášovi, formovaná dlhotrvajúcou porobou národa. Preto Ján hneď na začiatku rozhovoru jednoznačne vyhlasuje: “Ja nie som Mesiáš”.

Všeobecnou predstavou a očakávaním bolo aj to, že krátko pred príchodom Mesiáša sa vráti z neba na zem prorok Eliáš. Bol známy ako bojovník proti pohanstvu. Karhal kráľa Achaba a odsudzoval pohanskú kráľovnu Ízebel pre jej snahu premeniť duchovné prostredie Izraela cudzími, pohanskými náboženstvami a kultami. “Si Eliáš?”- pýtali sa poslovia Židov z Jeruzalema Jána a on odpovedal: Nie som. Jeho duch sa však iste poddával príkladu a odkazu aj proroka Eliáša, ale aj ostatným prorokom SZ.

“Či si prorok”? – Si poslaný Pánom Bohom ? To bol zmysel tretej otázky kňazov a levítov. Vedeli, že žiadne úradné, oficiálne požehnanie a pomazanie nemal a predsa si počínal tak, ako mnohí z prorokov. Ján na veľké prekvapenie poslov, ale možno aj naše odpovedal: Nie! “Povedali mu teda, tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali; čo hovoríš sám o sebe?”

Jánova odpoveď je tak trochu záhadná. Hovoril o sebe, ako o “hlase”. “Som hlas volajúceho na púšti”. Je teda hlasom, ktorý inému dáva k dospozícii svoje telo, svoju myseľ, svoje hlasivky a svojho ducha. Tým naznačil, že to, čo hovorí, nie je jeho vlastným slovom, ale slovom, ktoré už dávno predtým vyslovili proroci SZ. Ani oni nehovorili svoje vlastné posolstvo, ale hlásali Boží zákon a evanjelium.

Ján teda bol – povedané našou cirkevnou rečou – kazateľom Božie slova. Hovoril slová prorokov, vysvetľoval ich a oznamoval do konkrétnej situácie ako aktuálne slovo. Najaktuálnejšou vecou bolo to, že Mesiáš už prišiel a onedlho začne sám zvestovať slovo Božie. Ján bol hlasom, ktorý možno zo strany poslucháčov počuť a ako Božie slovo prijať, alebo počuť a neprijať ho! Jedno i druhé sa vždy dialo, deje a bude sa diať.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Už o pár dni sa zase viac ako inokedy zaplnia kresťanské kostoly zástupmi ľudí. Prídu si vypočuť množstvo rôznych kazateľov. Zápalistých, tvrdých kazateľov zákona, i miernych, šetriacich slovami karhania a opakujúcich zvesť evanjelistov Matúša, Lukáša, a Jána. – Všetci, či sú mladí, či starí, si budú vedomí jedného: Som hlasom! Hlasom volajúcim na púšti tohoto sveta! Hlasom, ktorý za príkladom Jána Krstiteľa s vierou, a možno aj s Jánovými pochybnosťami, volá na púšti tohoto sveta: pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte Mu chodníky, aby mohol prísť k vám!

Ako ľudia naložia s týmito slovami, posolstvami a hlasmi? Zmenia sa ich postoje vo vzťahu k Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu? To už nie je len vecou kazateľov. To je vecou tých, čo počúvajú slovo Pánovo. Keď ho prijímajú a zachovávajú v srdci, cítia sa blahoslavení. Iní ho odmietajú už vopred. Nevidia dôvod, aby niečo menili na svojich postojoch, na svojej tvrdej, raz skrývanej, inokedy na obdiv dávanej nevere.

Ján bol hlasom Božím. Kazateľom, ktorý ako prvý zvestoval verejne a jasne, že Spasiteľ už prišiel a je tu! Preto je možné Ho prijať. Je možné Ho aj odmietnuť. Jedno i druhé rozhodnutie človeka má svoje dôsledky. “ Lebo v tom je súd, že svetlo prišlo na svet”. O výsledku tohoto súdu rozhodujú tí, ktorí Slovo Božie počúvajú. Buď sú blahoslavení, že počuli a uverili, hneď a rýchlo, ako Panna Mária, alebo jej príbuzná Alžbeta. Alebo možno o niečo neskôr, ako Jozef, alebo kňaz Zachariáš. Srdce človeka po páde je tvrdou pôdou a jedna orba, či jedna sejba nestačí.

Pravda, nie je ľahké počuť a vidieť pred sebou človeka, ktorého viac, či menej poznáme – a za jeho hlasom vidieť a počuť Toho, ktorý je Božím Synom. Ale takto hovoril Pán Boh k svetu a k človeku na zemi veľmi často. Dôležité je, či kazateľ, hlas volajúci na púšti sveta , je verný Bohu a Ježišovi. Či je jeho posolstvo skutočne Božím posolstvom. Apoštol Pavel vyznal, že “Evanjelium Kristovo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. (R 1, 16)

Bratia a sestryv Pánovi!

Vždy je dôležité pýtať sa na oboje. Na to, kto je ten, čo hovorí. Čo sám prijal už od rodičov ako svedectvo o Božej milosti a vernosti už od života matky, ako Ján Krstiteľ. Alebo možno až neskôr, ako apoštol Pavel. Treba skúmať, či sa poslal sám, alebo je poslaný Kristom Pánom, ktorého k nám poslal Otec. Či hovorené, kázané a zvestované slovo je slovo Kristovo. Či Krst svätý udeľovaný v cirkvi považuje za Kristov Krst, za Kristovo konanie a Božie dielo, alebo za svoje vlastné!?

Ukazuje sa, že pokora Jánova nie je z nevedomosti. Naopak, je za ňou jasné vedomie o Tom, ktorému slúžil a obetoval celý svoj život. O Tom, ktrému nie je hoden rozvizať remienok na obuvi. Ak kazateľ , a kresťan vôbec, hovorí rád o sebe, upozorňuje na seba a seba vyvyšuje, musí počítať s tým, že Kristus sa neprizná k nemu v nebesiach a nevyzná jeho meno pred Otcom a Jeho anjelmi. Ten, čo prichádza k nám v slove a sviatostiach, bol viac ako Ján a prevyšuje aj nás. Na naše šťastie, prišiel, nie preto, aby nás ponížil, ale vyslobodil z každého otroctva. Z každej zlej moci a aby nám dal aj účasť na svojej večnej sláve. Amen

4. adventná nedeľa 2013 – Rovensko, Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať