Nedeľa večnosti

Nedeľa večnosti
1 Tes 4,13-18:
“Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako aj ostatní, ktorí nemajú nádej. (14) Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. (15) Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí pozostaneme nažive až do príchodu Pánovho, nepredídeme tých, čo umreli, (16) lebo keď zazneje povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristu, (17) potom my, ktorí zostaneme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch do vzduchu naproti Pánovi, a tak stále s Pánom budeme. (18) Tak sa potešujte vospolok týmito slovami”. Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Keď sa apoštol Pavel lúčil v Efeze zo staršími cirkevného zboru a na kolenách sa spolu modlili, dali sa do usedavého plaču. ”Najviac žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár”. (Sk 20) Tri roky trvala jeho misijná činnosť v Efeze, ale prišiel čas, keď sa jeho kázanie a vyučovanie skončilo.
Rozlúčka je vždy spojená aj s nostalgiou, neraz aj so slzami, alebo so smútkom v duši. Keď syn, alebo dcéra vyrastie a rodičia ju vyprevádzajú do sveta, keď sa skončí jedna etapa spoločného života v rodičovskom dome, je lúčenie spojené nielen s nádejou na novú, možno úspešnú postať, ale aj so slzami. Dni a roky detstva sa už nevrátia. Maturanti sa tešia, že úspešne skončili strednú školu, ale smútok v srdci neobíde ani ich, mladých a nádeje plných ľudí. Podobne pri skončení povolania a odchode z pracoviska na penziu, sú emócie bežným sprievodným znakom lúčenia.
Najťažšia a najsmutnejšia je rozlúčka nad hrobom, s blízkym človekom. Apoštol Pavel bol dobrým znateľom ľudských duší a preto celkom otvorene, s láskou a zodpovednosťou voči bratom a sestrám v Tesalonikách napísal:“Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej”.
Dnes, keď sa stretáme na službách Božích v poslednú nedeľu cirkevného roku, poznanie a pocity pominuteľnosti všetkého časného vstupujú aj do našich sŕdc a myslí. Končí sa ďalší cirkevný rok, ktorý nám bol darovaný. Skončil sa v ňom život mnohých našich blízkych a milých priateľov, ale aj mnohé naše práce a snaženia. Je to mocný apel a výzva k tomu, aby sme mysleli na posledné veci každého človeka a tak i na naše posledné veci. Ktoré sú to? Je to smrť, ale aj to, čo je predmetom našej nádeje. To, čo očakávame po smrti, ba aj po skonaní celého tohoto veku a sveta, prvotného neba i zeme. Apoštolské slovo je lúčom svetla do tejto budúcnosti. Aby sme sa nermútili ako ostaní, ktorí nemajú žiadnu nádej na veci budúce, ktoré by mohli očakávať po časnej smrti.
Aké je teda naše kresťanské očakávanie?
Aká je nádej veriaceho v Krista, Pána a Kráľa?
Je to nádej , že Kristom budeme
a) slávne vzkriesení,
b) na poslednom súde oslobodení a
c) do večného života uvedení

Milí bratia a sestry v Kristu,Pánu!

Giovanni Papini, slávny spisovateľ a autor skvelej knihy Život Krista, v úvode tejto knihy spomína, že je hrdý na to že je Florenťan, občan slávneho mesta, ktoré si dávnym uznesením zvolilo za svojho kráľa samého Ježiša Krista. Keďže toto uznesenie nebolo dodnes žiadnym iným uznesením mesta zrušené, je stále platné a on osobne sa k nemu hrdo a rád hlási.
To je dôležité aj pre nás a nemali by sme na to ani my zabudnúť. Dokonca by sme mali byť hrdí na skutočnosť, že naším Pánom je Ježiš Kristus, pravý Syn Boží, Duchom Svätým pomazaný za najvyššieho Kráľa. On pred Pilátom, vo vážnej chvíli vyznal, že je kráľ, ale Jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta.
Tento titul si Pán Ježiš stále nárokuje bez toho, že by nejakému vládcovi na zemi bral jeho korunu, žezlo, či výkonnú moc. V Krste svätom nám sprostredkoval milosť, aby sme sa stali aj my Božími deťmi a privlastnil nám svoje zásluhy. S apoštolom Petrom a M.Lutherom poznávame a vyznávame, že nás “vykúpil a prisvojil si, nie zlatom, alebo striebrom, ale svojou svätou krvou, svojím nevinným umučenm a smrťou, aby som bol Jeho vlastným a a žil pod Ním v jeho kráľovstve a slúžil Mu v ustavičnej spravodlivosti, nevinnosti a blaženosti; tak ako On vstal z mŕtvych , žije a kraľuje naveky”.(MK)
Naše dobrovoľné priznanie sa k Nemu, znamená priznanie sa k Jeho vzkrieseniu, na ktorom budem mať účasť. “Keď zaznie hlas archanjela a Božia trúba” oznamujúca rozhodujúci boj so smrťou, jej moc bode povalená a zničená. Tak, ako slávne vstal z mŕtvych Pán Ježiš Kristus mocou Otcovou, tak vstanú z mŕtvych všetci, ktorí zomreli s Ním. Tí, ktorí nezomrú a dožijú sa posledného dňa a hodiny, budú premenení.
Avšak skutočnosť vzkriesenia sama o sebe nie je a nebude radostná pre všetkých. Lebo vzkriesenie pre tých, ktorí Krista odmietali a odmietajú Ho i dnes, bude zrejme nemilým prekvapením. Kto odmietol zásluhy Kristove a dar milosti, bude mať na poslednom súde zložitú úlohu, ako sám seba ospravedlní. Všeobecné vzkriesenie teda neznamená súčasne aj všeobecné ospravedlnenie. Preto sa aj my, ku Kristovi, ako Pánovi pánov a Kráľovi kráľov priznávajme vierou a láskou už dnes, bez strachu, v odvahe viery a v istote Jeho panovania nad všetkým a všetkými.

Milé sestry a bratia!
“Kto verí vo mňa, nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života”. Toto slovo Pánovo nám dáva sľub o tom, že posledný súd, po osobnom súde v smrti človeka a po všeobecnom vzkriesení, bude pre veriaceho len konečným a slávnostným vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku a pozvaním do večného spoločenstva s Kristom. Zo slov apoštola Pavla môžeme vycítiť veľkú radosť a pripravenosť kedykoľvek privítať druhý príchod Pánov. Uplatnenie Jeho moci preto veriaceho nedesí, ale napĺňa radosťou aj v prípade, ak Pán príde okamžite.
Bratia a sestry vieme, že na ľudských súdoch v tejto časnosti zaznievajú dosť často prekvapujúce a oslobodzujúce rozsudky. Milosť dostávajú a sú neraz oslobodení aj vážni a ťažkí zločinci. Niekedy stačí, že sudca zabudne včas vykonať nejaký formálny úkon ktorý je povinný vykonať a páchateľ sa dostane na slobodu a ešte sa mu ostatní občania aj poskladajú na vysoké odškodné. Oslobodzovacie rozsudky terajších ľudských súdov a sudcov zeme, známe, ale aj tie neznáme, podobne ako všetky ostatné skutky ľudí, ktorí sa ”Boha neboja a ľudí nehanbia”, budú na Kristovom súde súdené a posúdené spravodlivo. Posledný súd zasadať bude a nebude meškať.
Druhý príchod Pánov bude jednoznačne príchodom ku zničeniu moci hriechu, diabla i smrti. Pán Ježiš povedal aj to, že apoštolovia budú tvoriť senát tohoto posledného súdu a budú súdiť aj dvanásť kmeňov Izraela. Vyslobodení Kristovi budú však počuť jeho pozvanie : “Vojdi v radosť svojho Pána”! Preto sa na tento príchod Pánov každý v Neho veriaci teší a neobáva sa ho.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Keď hovoríme o kresťanskej nádeji v súvise s poslednými vecami a očakávaním druhého príchodu Krista Kráľa, smieme myslieť aj na ďalší výrok nášho Spasiteľa. On hovorí: “ Ajhľa, ja nové činím všetko! Zánik zla, hriechu, smrti a diabla neznamená a nebude znamenať zánik všetkého, čo Boh stvoril a čo mu už dnes patrí. Vzkriesenie bude novým stvorením a o večnom živote platí Pavlovo slovo: “Ani oko nevídalo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo pripravil Pán tým, čo Ho milujú”.
Nie je teda namieste vytvárať si akékoľvek predstavy o tejto novej skutočnosti a o živote budúceho veku. Radi tak robili už Židia, ale aj moslimovia a tým viac pohanské národy. Čím menej ľudia vedeli, tým viac popúšťali uzdu svojej fantázii. Naše očkávania budú iste prekonané vo všetkom. Apoštol Pavel hovorí o premene všetkého, i tých, ktorí sa príchodu Krista dožijú. Spolu s Ním prídu aj tí, ktorí boli a sú Jeho.
Naše vierovyznanie je opodstatnené: Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný. To je triezvy a pravý výhľad veriacich kresťanov. To, že spolu s Pánom budeme, znamená, že budeme aj so všetkými tými, ktorí boli a sú Jeho vlastníctvom a Jeho spoludedičmi. Tento dar a život budúceho veku má zasľúbenie večnosti. Večnej radosti, večnej lásky a pokoja v kráľovstve Kristovom a Božom. Aká je teda naša kresťanská nádej? Je zrejmá a jasná: že Kristom Pánom budeme slávne vzkriesení, na poslednom súde oslobodení a do večného života s Pánom uvedení. Za to aj dnes ďakujme a dobrorečme. Tak sa potešujme aj my vospolok týmito slovami. Amen

Posledná nedeľa cirkevného roku- Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.

Leave a Reply