Ježiš hľadá vieru

Ježiš hľadá vieru
Lk 18, 1 – 8:
“A povedal im aj podobenstvo, ako sa im treba modliť a neochabovať. (2) Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. (3) A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma oproti môjmu protivníkovi! (4) Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, (5) ale že ma táto vdova obťažuje, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličili ma. ( 6) A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca.(7) Či by sa Boh snáď nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu? Či mešká s ich vyslyšaním? (8) Hovorím vám: Skoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?” Amen

Bratia a setsry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Zápas o vieru v Ježiša Krista pokračuje a bude pokračovať až do konca tohoto sveta. Ide o veľmi dôležitú hodnotu, ak si uvedomíme, že z viery človeka pramení aj láska a skutky človeka. Boháč, ktorý nechcel vidieť chudáka Lazára pred svojím prahom, by sa bol iste nejakou almužnou zmiloval nad ním, keby bol veril, že život sa smrťou nekončí. Takú možnosť si ale nikdy nepripustil, s Božím súdom nepočítal a tak sa dostal na miesto múk. Hovoria o tom jeho slová a prosba, aby Abrahám poslal Lazára k jeho bratom, aby im svedčil o týchto veciach, kým aj pre nich nebude neskoro. O poslednom súde a veciach budúcich hovorí aj Pán Ježiš, keď jasne upozorňuje na hodnotu viery v Jeho druhý príchod a všetko, čo s ním súvisí: “Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?

Neraz sa nám kresťanom mnohí čudujú, prečo tak vehementne a vytrvalo ponúkame iným vieru v evanjelium Ježiša Krista. Odmietanie tejto viery v Krista, ktorý opäť príde a bude súdiť živých i mŕtvych, bude mať veľmi vážne dôsledky. Za slovami Pánovými cítiť smútok z toho, že mnohí túto vieru neprijímajú a mnohí ju ku koncu vekov stratia. Keď viera človeka zhasne ako lampa a stane sa z nej iba čmudiaci knôt, začína sa nad človekom diať súd Toho, ktorému Otec všetko dal do rúk. Pán o tom hovorí jasnou rečou:
“A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi”. (J 5, 22) A doložil slová nanajvýš zaujímavé a dôležité:” Veru, veru vám hovorím, kto počúva moje slovo, a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života”.

To je najvyššie možné ocenenie viery, ako skutočnej dôvery v Pána Boha a v Toho, ktorého poslal svetu za Spasiteľa. Tieto slová Pána Ježiša robia záver každej diskusii o tom, či a aký význam, alebo hodnotu má viera v Božiu milosť a dielo Kristovo pokiaľ ide o spásu a večný život, alebo či sú to skutky človeka, alebo zadosťučinenie.

Tak, ako viera už dnes zachraňuje, práve tak nevera a odmietanie Ježiša Krista ako Pána zatracuje. Pri Jákobovej studni uverila v Ježiša ako Spasiteľa žena Samaritánka a pre jej reč a počuté slovo Kristovo uverili aj mnohí Samaritáni, že “On je v pravde Spasiteľ sveta”. Podobne prišlo spasenie aj do domu Zacheovho. Počúval Ježiša a uveril v Neho. Viera priniesla svoje ovocie aj pri ňom, lebo potom vyhlásil: “Polovicu majtetku dávam chudobným a ak som niekoho okradol, vraciam to štvornásobne”.

Ježiš sa označil za chlieb života a jednoznačne oznamoval posolstvo: “Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. I reptali Židia reptali proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba ”. A hovorili: Nie je to syn Jozefov, ktorého otca a matku známe?” (J 6, 40-42) Keď neskôr povedal: “Prv ako bol Abrahám, ja som”, a naznačil svoju večnú existenciu, zdvihli kamene a hádzali na Neho. (J 8,59)
Tento čin opakovali aj v Jeruzaleme na slávnosti posvätenia chrámu. Hovorili Mu: “Dokedy nám budeš držať dušu v napnutí? Ak si Ty Kristus, povedz nám otvorene. Ježiš im riekol: Povedal som vám a neveríte, skutky , ktoré činím v mene svojho Otca, svečia o mne. – “Ja a Otec jedno sme”. Nato Židia zdvihli kamene. Ježiš im povedal: “Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete? Odpovedali Mu: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom”.
(J 10, 33) Vždy nanovo išlo Ježišovi o vieru v Neho, ktorá je spasiteľná. Tak to vyznal aj Šimon Peter: ”Pane, ku komu pôjeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží “. (J 6,68-69)

Viera je dôverou v Božie konanie v náš prospech. Jej prejavom je aj vytrvalá modlitba ako prejav dôvery, že z Jeho ruky človek očakáva dobro, spravodlivosť a pomoc v každom čase. Tak to vyjadruje a tak nás vedie aj naša známe nábožná pieseň:
Kto len na Boha sa spolieha – a nádej svoju v Ňom skladá,
nech ako chce kríž naň dolieha, – pod jeho ťarchou nepadá.
Svojich Boh sa vo dne, v noci – ujíma, dáva pomoci. (Sp. 521, 1)

V našom živote táto dôvera potom znamená snahu o trvalý rozhovor s Pánom Bohom, neustále počúvanie Jeho slova a odovzdanosť do Jeho vôle, ktorá je vždy svätá a dobrá.
Pán Ježiš preto na záver podobenstva hovorí, že ak bezbožný, bezcharakterný a bezcitný sudca napokon iba zo strachu vypočul naliehanie chudobnej vdovy, o to viac a skôr počuje Pán Boh svojich vyvolených, ktorý v Ňom zložili svoju nádej. Prejavom tejto nádeje je aj radosť z budúceho spoločenstva s Pánom Bohom vo večnosti.

Ani slovo o súde Božom, ani prísnosť Božia a Jeho svätosť nemá človeka od Pána Boha odeľovať. Jednak preto, že súd zveril Synovi, ktorý svoju lásku k hriešnikom dokázal mnoho krát. Naviac, Syn hovorí o tom, že pravá a čistá viera v Neho ako Spasiteľa znamená dar života večného a prejdenie zo smrti do života už tu a teraz, čo sa Jeho príchodom len viditeľne potvrdí.

Bezútešnou katastrofou bude príchod Syna človeka, koniec tohoto sveta a súd len pre neveriacich. Pokiaľ ide o myšlienku pomsty zo strany človeka, ktorá sa pri páchaní mnohých neprávostí bezbožnývch vynorí vynorí v mysli, platí Hospodinov výrok: “Mne patrí pomsta, ja odplatím”! Na druhej strane rozumieme výzvam Pána Ježiša a apoštolov: “Neprestajne sa modlite!” Prosby, vďaky chvály a kajúce slová v cirkvi nesmú prestať.

Milí bratia sestry v Kristu Pánu!
Ak teda vidíme, že budúci život závisí od čistej, pravej a činorodej viery, ako sme to z Písma aj dnes videli a počuli, tak iste niet závažnejšieho hriechu nielen proti Pánu Bohu, ale aj proti blížnemu, ak mu skutkom, či slovom podlomíme jeho vieru, ak jeho vieru nebudujeme a nechránime, alebo ak mu jednoducho nepovieme o hodnote viery v Ježiša ako Spasiteľa. Nevera ľudu izraelského priviedla Ježiša až k slzám.

Cíťme aj my zodpovednosť za sejbu viery v našom okolí. Znamená to neraz i vážne napomenutie bratov a sestier, ak hrešia. Naše mlčanie môže ohroziť spásu tých, čo si ľahostajnosť vo viere a silu hriechu neuvedomujú. Kajúcemu však buďme pripravení odpustiť a sami buďme ostražitý. Kto stojí vo viere, má si dať pozor aby nepadol. Nech aj nás Pán nájde vo viere silných a bdelých a tak nestratíme v budúcom veku večný život. ( Lk 18,30) Amen

25.nedeľa po Svätej Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.