Nádej nezahanbuje
R 5, 5 -11:
“A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. (6) Veď Kristus, keď sme ešte mdlí boli, v príhodný čas umrel za bezbožných. (7) Lebo za spravodlivého sotva kto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. (8) Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme ešte boli ešte hriešni. (9) O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou! (10) Lebo ak sme boli zmierení s bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (11) Nielen to, ale chválime sa Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristovi Ježišovi!
Opäť sa zastavujeme spolu na cintoríne, nad hrobmi našich drahých a spomíname. Spomíname na tých, čo nás predišli na večnosť. Ktorých sme mali radi a ktorí milovali nás láskou rodičovskou, manželskou, bratsko- sesterskou i láskou podľa Božieho príkazu: milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého. Temer všetci ozdobujú po tieto dni hroby svojich milých vencami, kvetmi, sviečkami. S úctou a vďakou sa skláňajú nad ich hrobmi, neraz i s obnovenou bolesťou v srdci. Na cintoríne je to tak, ako básnik Martin Rázus napísal:
… Tichý šuchot lístia znáša sa nad hroby.
Spomienky sa budia – vystupujú z taju,
mĺkve tváre drahých na nás pozerajú.
Poteš, Bože, poteš, kde zrak žiale tienia,
nepokojné trpké bôle z rozlúčenia.
Je zrejmé, že temer všetci ľudia prichádzajú k hrobom svojich zosnulých, ale nie všetci spomínajú a svätia rovnako. Sú mnohí, ktorí prichádzajú iba z povinnnsoti, iní síce s vierou, ale takou vierou, že tí čo zosnuli, žijú iba vo svojom potomstve.
Cez letné prázdniny ma oslovil v Senici budhistický mních, Slovák, mladý človek a ponúkal mi svoju vieru a videnie – vieru v prevteľovanie duší /reinkarnáciu/. Divil sa, keď som odmietol jeho vieru i knihy. Sú aj takí, ktorí sú plní skepsy. Smrťou sa pre nich všetko končí.
My sme tu ako kresťania a preto náš pohľad je pohľadom nášho Pána Ježiša Krista. Smrť nie je pre kresťana bodkou za vetou, ktorou bol život. Sme tu s vierou cirkvi Ježiša Krista a s vierou vyjadrenou apoštolským krédom: verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný!
Pán Ježiš panuje nad životom i smrťou, nad hriechom, ktorý privodil smrť, nad pokušiteľom i ríšou zosnulých. Sme vždy v Jeho rukách. To je naša nádej. Apoštol Pavol o tejto nádeji hovorí a svedčí takto: ” A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého”.
Nádej nezahanbuje!
a/ lebo je založená na láske Božej k svetu a človeku
b/ je darom Duch Svätého našej duši a duchu
c/ je dielom a záslouhou Pána Ježiša Krista
Bratia a sestry!
Aj dnes tu smieme počuť, že aj keď je človek hriešnik v Božích očiach, Božia láska k svetu a čoveku neprestala ani po páde, ani po vyhnaní z raja, ani po mnohých iných hriechoch. Po ďalších prejavoch pýchy človeka, nevedôvery voči Pánu Bohu, ani po
prejavoch samospravodlivosti človeka. Aj apoštolovi Petrovi Pán Ježiš povedal: ” Peter, Peter, satan si vás vyžiadal, aby vás
preosial ako pšenicu, ale ja som prosil Otca, aby tvoja
viera nezanikla”. Ježiš svoj sľub dodržal.
Evanjelista a apoštol Ján jasnými slovami oznamuje obsah
evanjelia Ježiša Krista, ktorý prichádza od Boha: “Lebo tak Boh
miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale život večný mal každý, kto verí v Neho”!
V tejto viere sa tu stretávame, kresťania oboch konfesií a ona nás nesie, určuje naše myslenie i konanie. Stáva sa nádejou aj vtedy, keď človek, vzatý pokiaľ ide o telo z prachu zeme, klesá späť do prachu. Vyznávame tu s naším biskupom K. Kuznánym, priateľom biskupa Štefana Moyzesa:
“Div Božej lásky najmilostivejší,
človek je málo od anjela menší,
z prachu stvorený, určený pre večnosť
a nesmrteľnosť.
Na Božej láske a milosti je založená nádej kresťana a cirkvi Pána Ježiša.
Semienko tejto viery a nádeje tvorí v nás Duch Svätý už vtedy, keď sme prijali sviatosť Krstu. Tu nám bol darovaný závdavok Ducha Svätého. V tejto sviatosti prijímame to Božie dielo, keď Otec poslal Syna na svet, aby nás hľadal a spasil. A Boží Syn v poslušnosti a s tou istou láskou vyniesol naše hriechy na drevo kríža. Ježiš trpel a zomrel nie pre svoje hriechy a neprávosti, ale pre naše hriechy. V Krste svätom sa deje jedinečná výmena.
My dávame náš hriech a našu prirodzenosť Ježišovi a On nám udeľuje svoju, a tak aj Božie synovstvo. Tak sa stávame Božími deťmi a dedičmi veľkých zaľúbení Božích.
Na inom mieste apoštol Pavol hovorí: ”Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení, v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu s Ním sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako On bol vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života? ” (R 6) Takto nám dáva Duch Svätý účasť na Kristovej vykupiteľskej smrti i na Jeho vzkriesení a živote.
Milí bratia a sestry v Kristu!
Apoštol Pavol vie, tak ako aj my to vieme i hovoríme, že sa síce môže stať to, že niekto z lásky k svojmu blížnemu, napríklad k dieťaťu, manželskému partnerovi či priateľovi je ochotný trpieť a možno aj zomieť. Ale ani obeť života, ani to, ak by človek rozdal všetok svoj majetok i telo si dal páliť, nič nám to nepomôže ak ide o získanie života večného!
Keď ide o získanie najvyššej hodnoty a odmeny, ktorou je život večný, účasť na Kristovom panovaní a sláve, o účasť v kráľovstve Božom a prijatie koruny víťaztva, je to dielo celej Trojice Svätej. Ospravedlnení sme pred Bohom z milosti, krvou Kristovou, skrze vieru ktorú dáva a tvorí Duch Svätý.
Zmierenie medzi nebom a zemou, mezi Pánom Bohom a nami je dar Božej lásky. Pokoj, ktorý nastolil svojím dielom a obetou Pán Ježiš prevyšuje každý rozum. Žasnúť a ďakovať Pánu Bohu nám prichodí, že nás vykúpil krvou svojho Syna, že nás učinil Jeho bratmi, sestrami a dedičmi kráľovstva nebeského!
My sa však ako veriaci môžeme chváliť Bohom, ktorý nie je pre nás iba prísny Sudca, ale aj láskavý Otec. V Ježišovi otvoril nám svoju náruč, dvere neba a obdaril nás zmierením, ktorá nám dáva pokoj a blaženosť. A to aj pri smrti, aj pri rozlúčkach, aj pri každom spomínaní a rozpomínaní sa na zosnulých.
Nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach, skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Nech nás táto nádej spája, nech trvá a vedie k pokoju časnému i večnému! Amen
Ekumenické SLB – Pamiatka zosnulých – cintorín Sobotište 1.XI.2013 – Ľ.Batka st.
Slovak