Poďakovanie za úrody

Poďakovanie za úrody zeme
F 4, 4-9:
“Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: Radujte sa! (5) Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! (6) O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. (7) A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši. (8) Napokon, premýšľajte bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! (9) Čomu ste sa aj naučili, čo ste aj prijali aj počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.” Amen

Bohumilí kresťania!

“Tebe patrí chválospev, Bože na Sione, a Tebe nech sa plní sľub. Ty nádej všetkých končín zeme, i ďalekých ostrovov. -Ty dávaš plesať tam, kde svitá ráno, kde sa zmráka večer. – Navštevuješ zem a napájaš ju, hojne ju obohacuješ. – Dobrotou svojou korunuješ rok, šľapaje Tvoje vlhnú tukom. – Lúky sa priodievajú stádami a doliny
sa pokrývajú obilím; výskajú a prespevujú”. Takto sa rozospieval kráľ Dávid v 65-tom Žalme pri uvedomení si požehnania Božieho v daroch duchovných, ale aj v daroch pre telo. Poďakovanie za úrody zeme bol milým a dôležitým sviatkom od pradávna pre všetkých ľudí a všetky národy. V Amerike je Vďakyvzdanie dodnes významný rodinným i štátnym sviatkom.

K poďakovaniu za úrody zeme sa v dnešnú nedeľu zhromažďujeme v chráme aj my. Žijeme uprostred Božej prírody a v úzkom spojení s ňou. Obklopení poliami, lúkami, sadmi a lesmi. Niekedy tu boli aj vinice, ktoré pokrývali tunajšie stráne. Dnes v poľnohospodárstve pracuje pomerne málo ľudí, pretože technika a stroje nahradili mnoho ručnej práce. Väčšina ľudí však má menšiu, či väčšiu záhradku, ak nie zeleninovú, tak aspoň na kvety. A kto nemá, určite po nej túži. Ľudia z miest tu vykúpili množstvo chalúp so sadmi a trávia pri ich zveľaďovaní mnoho času. Človeka to k zemi priam priťahuje. Zrejme na dôkaz toho, že je zo zeme stvorený a vzatý…

Človek by nemal zabúdať popri daroch zeme na samotného Darcu všetkých dobrých darov. Na svojho Stvoriteľa a nebeského Otca, ktorý stojí za všetkým požehnaním a životom na tejto zemi.
Život je cenným a vzácnym vo všetkých prejavoch rastlinej i živočíšnej ríše. Všetko, čo tu je, neživá i živá príroda je stvorené pre človeka. Človek sa stal korunou Božieho stvorenstva a jeho pánom. Je len samozrejemé, že človek i ľudstvo ako celok by malo byť a zostať pánom dobrým a múdrym, podľa Božieho poverenia a obrazu. Zodpovedným šafárom za všetko stvorenstvo a za to, čo Pán Boh z lásky stvoril pre človeka. My sami však máme patriť Bohu, ako Jeho synovia a dcéry. V tomto vyváženom postavení, keď stojíme vyššie ako stvorenstvo, ale nižšie ako Stvoriteľ, môže človek nájsť blaženosť a radosť.

Vo vedomí Božej lásky a v dôvere v Božiu nekončiacu pomoc a milosť, môžeme počuť a naplniť apoštolskú výzvu: “Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem, radujte sa!” Ide o radosť založenú na poznaní, že Pán Boh na nás nezabúda, že je nám v Kristu Ježiši blízky. Ježiš plní svoj sľub: “Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta”. Napokon ani smrť, ani prípadný koniec sveta nemusí byť pre nás a pre nikoho hrozbou, ak sa v dôvere obraciame a vinieme k Pánovi Ježišovi Kristovi. Trojjediný Boh je nám blízky, ako to pripomenul ap.Pavel už Grékom v Aténach:
“Veď On nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa trváme”. To je základ našej kresťanskej nádeje a radosti.
Pán je blízko! To nás:
1. k vďake a dobrote povzbudzuje
2. ustarostenosti zbavuje
3. pokojom naplňuje

Bratia a sestry!

Viera v Božiu milosť, dobrotu a lásku, nám vždy nanovo dáva do úst a sŕdc prejavy vďaky Pánu Bohu, ako ich vyslovil už žalmista: “Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý lebo Jeho milosť trvá naveky” ( Ž 106, 1). Podobne, ako refrén, znie aj iný výrok zo Žalmov: “Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne z Jeho dobrodení. (Ž 103, 1) Väčšina z nás iste rozumie týmto a iným prejavom vďaky, chvály a dobrorečenia Pánu Bohu.
Je tu však aj iný spôsob poďakovania, ktorí sa u nás už príliš “nenosí”. Máme okolo seba pomerne málo vzorov, koré sú hodné nasledovania. Všeobecne vidíme, ako klesá dobročinnosť a mnohí myslia len na seba. Láska mnohých ochladla a obetavých kresťanov je stále menej. Apoštolské slovo a výzva k radostnej nádeji je spojená v Pavlových slovách s výzvou k dobrotivosti. K takej dobrotivosti a dobročinnosti, ktorá má byť viditeľná, zjavná a známa “všetkým ľuďom”.

Bohumilí kresťania!
Nedeľa poďakovania za úrody je časom, keď si máme uvedomiť, že tak, ako Boh štedro dáva nám, máme aj my vedieť podporiť tých, ktorí to najviac potrebujú. Často ľudia nevedia prejaviť dobrotivosť ani voči svojim najbližším. Hovorí sa, že jeden rodič vychová viacero detí, ale tých “viacero” detí sa neraz nevie postarať ani o jedného z rodičov. Najpovážlivejšia skutočnosť je v tom, keď manželia, dnes často žijúci v nezáväzných zväzkoch neprijímajú ani deti. Dôsledky sú známe: Európa stárne, stárne aj Slovensko. Stárne a umenšuje sa, teraz už rapídne, aj naša ECAV. Najčastejším dôvodom odmietania manželstva a detí sa uvádza finančné zabezpečenie detí. Je odpodstatnená taká ustarostenosť?

Bratia a sestry!
Približuje sa čas, keď cirkvi u nás prestanú dostávať peniaze zo štátnej pokladnice na platy svojich farárov. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s tým naše cirkevné zbory dokážu vyrovnať. Vedomie o tom, že Pán Boh sa stará o nás i celé stvorenstvo by sa malo prejaviť aj v odvahe viery prijať odluku a zbaviť sa záťaže ohovárania, alebo aj nedôstojnej závislosti na štáte. Pravda, za podmienky prislúženia práva a spravodlivosti cirkvám.
Vieme, že žijeme vo svete plnom neistoty, obáv, ustarostenosti i strachu o kvalitu života v budúcnosti. Je to významné slovo, ktoré znie z Božej strany. Ježiš učeníkom a nasledovníkom v ich obavách zdôrazňoval: “ Nebuďte ustarostení o zajtrajší deň”! V tom istom duchu hovorí aj apoštol Pavel kresťanom do Filipis, ale aj nám: ”O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách”. Nebyť ustarostení neznamená nestarať sa, ale nemať strach z budúcnosti, ktorá je vždy v Božích rukách. Pravda, nejde len o naše vlastné starosti.

V uplynulom týždni stroskotali v Stredozemnom mori dve lode, preplnené vysťahovalcami a utečencami z Afriky, ale aj zo Sýrie, pričom zahynulo vyše 300 ľudí. V túžbe po lepšom živote a neraz aj v túžbe o holé prežitie, riskujú všetko a plavia sa na preplnených lodiach do Európy. Trvá to už veľa rokov a neodradí ich ani hrozba stroskotania.
Aj táto skutočnosť, nás vedie k tomu, že si uvedomujeme, že požehnanie úrod zeme je dané všetkým. Žijeme na jednej planéte a má nám ísť o prosby a vďaku nielen za našu krajinu a jej požehnanie, ale o celú zem. Neraz myslíme úzkoprso a príliš egoisticky, zabúdajúc na našich blížnych vo svete. Ak sa im nepomôže tam, kde žijú, stávajú sa z nich migranti a utečenci, aby prežili oni a ich deti.
Uvážme len, ako sa rozmýšľa u nás a v EU vôbec. Všetci sú za veľké dotácie do poľnohospodárskej výroby! Africkým roľníkom dotácie nemá kto dať a preto nie sú konkurencie schopní. Mnohí preto opúšťajú pôdu a hrnú sa do miest, kde však niet práce. Preto iba živoria, alebo utekajú tam, kde sa štedro dotuje, ale súčasne aj plytvá lacnými potravinami. Vzniká tak uzavretý kruh a niet dostatok odvahy a vôle ho rozťať a vystúpiť z neho.

Iste aj to je jedna z otázok a úloh, kde máme naplniť apoštolské slovo: ”Napokon, premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa aj naučili, čo ste aj prijali aj počuli a videli ma mne, to čiňte”. Treba dodať, že kresťania vo Filipis, ako jediný cirkevný zbor prispieval apoštolovi Pavlovi na jeho “výdavky a príjmy”, ako o tom píše v 15. verši.

Pokiaľ ide o naše premýšľanie, platí: myslenie bolí. A my sme sa už akosi naučli – nerozmýšľať! Príliš často nechávame za nás myslieť, konať a rozhodovať iných. Je otázne, či všetci títo naozaj premýšľajú! A ak, či nemyslia v prvom rade na seba. Platíme si napríklad aj politikov, alebo novinárov, ktorí vyvárajú verejnú mienku a my preberáme všetky ich tzv. múdrosti neraz úplne nekriticky. Často nám stačí to, čo starým pohanom v Ríme: chlieb a hry! Premýšľať o všetkom, “čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo cnostné” – môžeme vtedy, keď od Pána Boha s telesnými darmi prijímame aj dary Ducha Svätého.
Myslime aj na hodnotu Slova Božieho, ktoré koná a pôsobí aj tak, aby sa nám telesné dary chleba a vína na oltári stali dnes darmi Večere Pánovej a prinášali tak Kristovo odpustenie a požehnanie.

Bratia a sestry!
Staršie generácie vedeli jedno: “Pán Boh má viac, ako rozdal”! Toto poznanie vedie ku “pokoju, ktorý prevyšuje každý rozum”. Dar pokoja časného i večného je darom tej istej štedrej pravice, na ktorú dnes myslíme a nezabúdame. Ďakujeme, že s darom chleba každodenného prijímame aj dar pokoja v tejto časnosti. Kde sa ľuďom chleba nedostáva, niet ani pokoja.

Je úžasné, ak poznávame, ako sa Pán Boh vie postarať o požehnanie úrod zeme napr. aj na Sahare. Možno ste aj vy videli film o tamojších obyvateľoch, ktorí s obrovským úsilím a primitívnymi prostriedkami sa dostali k spodným vodám pod pieskom a dokážu tam vybudovať pekné, zelené a úrodné oázy.
Nedávno som počul svedectvo človeka, ktorý na Aljaške navštívil výstavu zeleniny. Užasol, keď zistil, aká kvalitná a obrovská vie narásť za krátke leto na Aljaške zelenina. Skúste uhádnuť, akú váhu dosiahla napr. hlava kapusty tam vypestovaná?Neuveriteľných 60 kg! Tento div je dôsledok dlhého slnečného dňa a zloženia tamojšieho slnečného svitu.
Aj také sú teda Božie cesty k požehnaniu úrod zeme. Sú dané nielen človeku. Ale iba čovek vie a môže Pánu Bohu ďakovať a dobrorečiť! Nech znie a neutícha náš chválospev a dobrorečenie tu na zemi a nech raz pokračuje aj v nebesiach. Amen

20.nedeľa po Sv.Trojici- Rovensko, Sobotište 2013- Ľ.Batka st.

Leave a Reply