Niekde na západe …hlavné nedeľné „bohoslužby“

„Kostol (nielen) pre malých“ – tak znel lákavý názov ekumenického podujatia, ktoré pripravil miestny kalvínsky zbor v rámci niečoho ako hody v obci. Prišlo tam možno 70 ľudí, rodiny s malými deťmi, domáci, proste sen každého misionára.

Pani farárka s týmom pripravili nasledovné:

1. všetkých privítali už vo dverách s podaním rúk, čo navodilo nádejný pocit.
2. v sále sa po privítaní a skonštatácii rekordnej účasti predstavil prípravný tím – samé ženy v rátane pani farárky. Manžel pani farárky, tiež farár, sedel v obecenstve.
3. Na letáčikoch boli dve piesne – jedna africká, bez prekladu, jedna v jazyku nášho kmeňa.
4. Povenovali sme sa nácviku africkej piesne – netuším dodnes o čom to bolo. doprovod na klavíri.
5. Rozpovedali nám príbeh o afrických farebných vtáčikoch s veľmi jemným morálnym nábojom: zhrnúť by sa to dalo do „nebuď sebec, nechci všetko len pre seba. inak nedostaneš nič“.
6. príbeh sa príjemne prepojil s piesňou a „šumítkami“.
7. zaspievala sa jednovetová druhá pieseň, keď sa držali všetci za ruky. text: „nech nás Boh požehnáva, malých i velkých“. Bola tuším aj modlitba v zmysle: „Milý Bože – požehnávaj nás, malých i veľkých“.
Záver s podaním vecného darčeka pre pre deti. 30 minút, vybavené.

Komentár 1. Ježiša nespomenuli ani raz. Boha dva krát – v piesni a modlitbe. Božie slovo, Bibliu, spevník ani inú bohoslužobnú knihu nebolo treba. Ani len morálne posolstvo toho priblblého príbeho nebolo povedané. Takže sa organizátori neodvážili ani len moralizovanie, nie to zákon alebo evanjelium.
Komentár 2. Deti samé odseba to zhodnotili že toto nebol žiadny „kostol“ a že sa im to nepáčilo.
Komentár 3. Už tam asi nevkročím.

Otázka do debaty: Načo je takého kresťanstvo, keď nekáže ani Božie Slovo ani Ježiša ani evanjelium. Nie je toto postmoderný, zbytočný, pohanský a v podstate kresťanstvu škodlivý fenomén?

Leave a Reply