Nechoď a nehovor

Nechoď a nehovor
Mk 8, 22- 26:

“Potom prišiel do Betsaidy. Tu priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. (23) A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? (24) On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. (25) Potom mu znovu položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasnejšie. (26) Nato poslal ho domov a povedal mu: Nechoď do mestečka, ani nikomu z mestečka o tom nehovor.” Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

“Lekár lieči, Boh uzdravuje”, hovorí dávna skúsenosť ľudí. Ak Ježiš uzdavuje, znamená to, že je Ten, o ktorom hovorili proroci. Ten, o ktorom svedčili apoštolovia a evanjelisti. Cesta k poznaniu Ježiša ako Božieho Syna a súčasne pravého človeka nebola ani v prípade učeníkov priamočiara, jednoduchá a rýchla. Iste nie náhodou evanjelista Marek v predchádzajúcich veršoch hovorí o tvrdosti sŕdc učeníkov a mrzutosti Pána Ježiša, ktorý im hovorí po viacerých divoch, ktoré vykonal: “Ešte vždy je zatvrdilé vaše srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši a nečujete? ( Mk 8, 17-18) – ”Či ešte nerozumiete?”.

Indický evanjelizátor Sadhu Sundar Sing rozprával o tom, ako sedel pri horskom potoku a vytiahol z neho okrúhly kameň. Iným kameňom ho rozbil a s veľkým prekvapením zistil, že bol vo vnútri úplne suchý. Celé roky ležal vo vode a voda do neho neprenikla. Uvedomil si, že také je aj ľudské srdce. Často ľudia celý život prežijú v Ježišovej blízkosti, ale Jeho evanjelium a duch do nich neprenikne.

Z Betsaidy, do ktorej sa z pohanských končín vracal Ježiš s učeníkmi, pochádzali hneď traja z Jeho učeníkov: Peter, Ondrej a Filip. Iste by boli veľmi radi uvítali, keby na obdiv všektým urobil Pán Ježiš verejne nejaký div, ktorým by ich Majster dokázal mimoriadnu duchovnú silu. Z Jeho verejnej slávy a oslavy by sa nepriamo dostalo aj im.
Zrejme to bol hlavný dôvod, prečo Ježiš chytil slepca, ktorého k nemu priviedli za ruku a vyviedol ho von z mestečka. Neodmietol pomôcť mu zázrakom, ako len Boh sám môže konať. Mnoho slepých a inak zdravotne poškodených stretal Ježiš na svojich cestách. Nie všetkých vyliečil, pokiaľ išlo o telesné, alebo duchovné nemoce. To, čo však ponúkal a k čomu chcel priviesť všetkých, bolo uzdravenie duše a ducha. Odstránenie duchovnej slepoty a hluchoty, ako to pripomenul aj učeníkom.

Ježiš chcel a chce aj dnes to isté! Neprišiel preto, aby zhŕňal lacný obdiv, alebo liečil konkrétne telesné neduhy. Ježiš vie, že človek potrebuje najmä nové srdce. Srdcom však máme myslieť to, o čo prosil kráľ Dávid vo svoje známej modlitbe: “Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného”.(Ž 51) Počas verejného pôsobenia Pána Ježiša mnohí o ňom počuli. Mnohí aj dostali žiadané dary pre telo, vrátane zázračného uzdravenia. Ale napriek tomu ich poznanie Ježiša bolo úplne nedostatočné a neraz veľmi mylné. Jeho láska, služba a prítomnosť im neprospela a nepriniesla to najväčšie bohatstvo a obdarovanie, ktoré On priniesol a ponúkol svetu a každému človeku. Pohania v Sidone, Týre, Dekapolise a na iných miestach, kde na svojich misijných cestách Ježiš prišiel neboli výnimkou. Prišiel a narodil sa ako Spasiteľ, záchranca z moci diabla, hriechu a večnej smrti. Jeho slovo je oslovením a pozvaním k novote života a k večnému spoločenstvu s Ním v nebesiach. Bolo by chybou, ak by sme chceli od Ježiša, aby nás liečil len z chrípky, alebo vyliečil osýpky našich detí.

Bratia a sestry v Pánovi!
Pýtajme sa dnes každý vo svojom srdci, čo my očakávame od Ježiša, Syna Božieho? Iste každý kto má nejakú chorobu, nemoc, alebo telesný neduh, rád by nadobudol plné zdravie. Často si dar zdravia želáme ako veľké zemské bohatstvo a hodnotu! Stačí počúvať reláciu “hráme jubilantom”, alebo si všimnúť iné osobné blahoželania a pozdravy. Najčastejším želaním je: ”veľa zdravia”!
Na druhej strane je zaujímavé, že ľudia s postihnutým zrakom sa dokážu zúčastniť paraolypijských hier napr. v behu, alebo dokonca v lyžovaní. Potrebujú však pri tom pomoc tzv. vodiča, priateľa, alebo blížneho. Mnohí slepci však majú často tiež iné priority a túžby, ako samotné videnie. Aj oni sami dokážu pomáhať, alebo povzbudiť a potešiť iných.

Je však Pán Boh a Boží Syn iba darcom telesného zdravia, pozemského blaha a požehnania? Jeho láska a milosť má oveľa širší a vyšší dosah a moc. Pretože platí: “Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodého Syna dal, aby nezyhnul, ale život večný mal každý, kto verí v neho”. ( J 3,16) Tento dar večného života je darom, ktorý apoštolské slovo pripomína s radostným zvolaním: “Veľmi draho boli ste kúpení”. Cenu tohoto vykúpenia nevideli, nepoznali a neuvedomovali si pri Betsaide ani samotní učeníci. Vzpierali sa myšlienke na utrpenie, kríž a obeť Božieho Syna a ich Majstra. Tiež si nevedeli rozumom predstaviť veľkosť a slávu vzkriesenia. Hoci mali telesný zrak v poriadku, boli slepí, a aj hluchí!

Ježišovým zámerom a cieľom bola ich budúca služba. Aby správe zvestovali a učili o Ježišovi! Aby Ho správne poznali všetci: zdraví i chorí, jednoduchí i vzdelaní, starci i deti, Židia i pohania.
To je služba, do ktorej sme aj my, všetci pokrstení povolaní!
Krst svätý je totiž reštitúciou, opravou pôvodného Božieho určenia a povolania, ktorým Boh obdaril a poveril človeka po stvorení. Pád do hriechu znamenal, že prirodzený človek prestal vidieť toto svoje poverenie, poslanie a službu. Že má ako Boží človek konať a zastávať “úrad” kráľovský, prorocký i kňazský.
Kráľovský- panovať a vládnuť nad stvorenstvom, prorocký úrad – správne poznať Božiu vôľu a vidieť, kam vedie cesta bez Boha. Kňazský úrad – správne sa modliť, oslavovať a dobrorečiť Bohu, ktorý je hoden všetkej úcty a slávy. Ježiš prišiel, aby maril skutky diablove, ktorý toto poslanie a poverenie ľudí deformuje a znevažuje. Ježiš prišiel, aby človek spoznal cestu k pravde, cestu k pravej ľudskosti skrze dar viery a našiel tak plný a pravý život.

Slepca Pán Ježiš uzdravil mimo mesta a mimo zvedavých pohľadov. A uzdravil ho postupne. Vzal ho za ruku, viedol ho, poslinil mu oči a položil ruku na neho. Spýtal sa ho: “Či vidíš niečo? Odpovedal: ”Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili.” Potom Ježiš znovu položil ruky na jeho oči, slepec ozdravel a videl všetko jasne”. Učeníci sa mali pri tom naučiť dôležitú vec. Privádzanie ľudí k správnemu duchovnému videniu je zdĺhavá práca. Práca a služba opakovaná. Nestačí iba jedno položenie rúk – na človeka. Povedzme požehnanie pri Krste svätom. Položiť ruky na hriešnika a hovoriť Božie slovo potrebuje každý hriešnik opakovane. Cesta k správnemu videniu a poznaniu Pána je vždy dlhá a náročná. Vyžaduje trpezlivé a verné sprevádzanie, aby ľudia prišli k správnemu videniu a poznaniu.

Na druhej strane, nie každý uzdravený človek, ani nie každý uzdravený hriešnik je hneď vhodný a poverený hovoriť a svedčiť o Ježišovej moci, láske a milosti! “Na to poslal ho domov”- svedčí evanjelista a naznačuje, že hovoriť o svojej skúsenosti, teda svoje osobné svedetvo má povedať doma! Svojim domácim. Nič viac a nič menej! A ďalej mu Ježiš povedal: “Nechoď do mestečka, ani nikomu z mestečka o tom nehovor”!
Žiaľ, mnohí svojim domácim svedčiť nevedia, alebo nechcú, ale verejne by chceli učiť a kázať, i kde neboli poslaní! To sa deje často aj dnes. Aj niektorí farári dovoľujú kázať a “svedčiť “hocikomu, často “nezrelým”, alebo v podstaete ešte nevidiacim, alebo nie dobre vidiacim kresťanom. Ohrozujú tým priamo spásu poslucháčov, ale aj “kazateľov”, ktorí neboli ani povolaní, ani poslaní.

Bratia a sestry!

Misia Ježiša Krista nie je poslaním a povolaním pre každého. Tých skúseností musí byť viac a musia byť hlbšie a najmä plnšie, aby bola zvesť evanjelia kazateľov pravá a tak vhodná na verejné vyučovanie. Niektorí majú však svoje osobné svedectvo a skúsenosť povedať iba doma, svojim domácim. Napríklad rodič deťom, starý rodič vnúčatám, ale aj syn, či dcéra rodičom atď.
Je zrejmé, že taká je vôľa Pána Ježiša Krista, ktorú má každý telesne i duchovne uzdravený rešpektovať. Ale ak sa niekto pošle sám, ak sám seba poverí, prinesie to viac škody ako osohu pre kráľovstvo Božie. To sa neraz deje aj v našej cirkvi. Často tí, ktorí sa sami poslali, a ich zvesť evanjelium viac zatemňuje, ako osvetľuje. Na druhej straen odmietajú, často až tvrdočijne, kslúžiť svojim domácim, v rodine, kde sú Pánom poslaní a apostavení a m, ako všeobecné kňazstvo. Je vzácnosoťu, ak niektorí rodičia učí deti základom viery napr. podľa malého katchizmu. Následne sú sklamaní a radi šíria reči o tom, že cirkev nerastie, ale stagnuje, alebo upadá.

Prosme dnes aj my o to, aby sme duchovne boli uzdravení a tak videli, kde je naše miesto, ak sme už okúsili, že Pán je dobrý. Aby sme videli naše osobné povolanie a vyslanie, ktoré hovorí Ježiš, Darca spásy a života večného. Amen

(12. nedeľa po Sv.Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.)

Leave a Reply